„V tejto chvíli naďalej platí, že vzdelávací proces je prerušený vo všetkých školách a školských zariadeniach až do odvolania. Výnimky z tohto nariadenia musí schváliť ústredný krízový štáb, preto si musíme počkať na jeho vyjadrenie,“ reagoval na plány premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) poslať deti v lete na mesiac do školských lavíc komunikačný odbor rezortu školstva. „Na základe vyjadrenia budeme postupovať tak, aby bolo možné vyrovnávať rozdiely vo vzdelávaní detí, ktoré to budú potrebovať,“ dodalo komunikačné oddelenie.
O možnom zavedení letnej školy pred necelými dvoma týždňami hovorila aj riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu Miroslava Hapalová. „Rozmýšľame o letných školách skôr ako o voľnočasovej aktivite než ako o povinnom vzdelávaní,“ naznačila riaditeľka. Či by sa letné školy mohli otvoriť, povedať nevedela, ich úvahy limitujú odporúčania hlavného hygienika. „Bolo by to veľmi opodstatnené, odôvodnené, ale uvidíme, či to vôbec bude možné,“ dodala na margo vzdelávania cez prázdniny Hapalová.
Len pre niektoré ročníky
Ľubica Baranová, riaditeľka základnej školy na Štefánikovej ulici v Žiari nad Hronom plánuje v týchto dňoch on-line poradu s učiteľmi, aby si vypočula aj ich názor na tému „letná škola“. Tá podľa nej stojí za zváženie, no technicky to bude náročné. Problémom sú horúčavy a dovolenky zamestnancov. „Okrem toho treba zistiť aj záujem zo strany rodičov. Záleží na tom, koľkí žiaci prídu, z ktorého ročníka a potom zosúladiť učiteľov,“ opísala Baranová.
Preferovala by skôr cestu redukcie učiva. „Nie prenášať ho do ďalšieho ročníka, ale zredukovať, aby sme ho mohli časovo zvládnuť,“ podotkla riaditeľka. Jej zástupkyňa Kristína Holá vysvetlila, že každý pondelok posielajú úlohy žiakom do rómskej osady prostredníctvom terénnych pracovníkov. Hotové im ich potom nosia do schránky, ktorá je na bráne školy. „Letná škola je dobrý nápad, len neviem, či by do nej deti chodili. Na nejaký týždeň, možno dva, by to niektorým mohlo pomôcť – najmä čo sa angličtiny a matematiky týka,“ mieni Holá.
Podľa učiteľky Martiny Pavlíkovej zo základnej školy na Hurbanovej ulici v Martine by letná škola mala význam len pre niektoré ročníky. „Napríklad pre prvákov, ôsmakov či štvrtákov prechádzajúcich na druhý stupeň. Dôležité ale je, aby to nebolo nútené a len na isté obdobie,“ mienila Pavlíková.
Prímestský letný tábor
Základná škola v Gelnici má rôzne skupiny detí, aj zdravotne postihnuté či zo sociálne znevýhodneného prostredia. „Pripravujeme v lete prímestský letný tábor, no nie na celý mesiac. Pre deti by to ani nebolo motivujúce, no cítim, že sa aj chcú stretnúť, potrebujú sociálny kontakt. Takže tento spôsob by bol vyhovujúci. Určite by to ale nebola klasická škola,“ poznamenáva riaditeľka gelnického školského zariadenia Bibiána Krajníková, ktorá má v škole 96 detí zo znevýhodneného prostredia.
Letný mestský tábor ako formu riešenia situácie zvažuje aj Martin Fazekaš, riaditeľ základnej školy Hroncova v Košiciach. „Na škole od začiatku prebieha dištančné vzdelávanie a je výborná spolupráca medzi pedagógmi, žiakmi aj rodičmi. Letné prímestské tábory by boli prínosom nielen pre deti, ktoré by sa mohli stretnúť, ale najmä pre ich rodičov. Nemusia mať už toľko dovoleniek a mnohí čerpali ošetrovanie člena rodiny. Letnú školu by sme ale vedeli zabezpečiť, bolo by to pre nás niečo nové,“ dodáva Fazekaš.
Škola sa môže sprotiviť
Letná škola podľa školskej psychologičky Gabriely Herényiovej z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave môže mať na deti úplne opačný efekt. „Nikto sa tam nič poriadne nenaučí, akurát sa deťom škola sprotiví,“ upozornila odborníčka. Pripomenula, že prázdniny sú na to, aby si žiaci odpočinuli od školy fyzicky, psychicky, mentálne. „Je to absolútny nezmysel a mesiacom gramotnosť nezachránime. Skôr potom nastaviť vyučovanie od septembra zmysluplne, aby sa učili najdôležitejšie veci,“ skonštatovala Herényiová. Mesiac trvajúcu školu považuje za neefektívnu. „Týždeň sa deti budú len adaptovať na vyučovací proces, skoro vstávať, plniť si povinnosti a posledný týždeň sa zas deti tešia, že sa to skončí – preto to zo psychologického hľadiska nemá veľký zmysel,“ skonštatovala Herényiová.
Dodala, že letná škola je určená pre ľudí, ktorí sú zrelí, ktorí vedia, prečo si vybrali takúto formu vzdelávania. „Napríklad preto, že pre prácu inokedy na to nemajú čas. To sú aj letné školy pre dospelých. Toto ale pre deti, ktoré majú povinnú školskú dochádzku, nie je šťastné riešenie,“ priblížila psychologička. Veľkým problémom pre deti a rodičov je podľa odborníčky aj neustála neistota. „Každý týždeň sa povie niečo iné, ľudia potom nevedia, ako sa zariadiť,“ uzavrela Herényiová.