Máj je mesiac, keď sa začína rojenie včiel a včelí roj občas „pristane“ aj medzi obytnými domami. Na pomoc treba volať hasičov!
Podľa čoho si včely vyberajú, kde sa usadí roj? „Obyčajne si vyberú najmenej prístupné miesto,“ smeje sa včelár z bratislavskej Rače Karol Navrkal pozorujúc včielky v prenosnom úli nazývanom rojáčik položenom vedľa auta na parkovisku dvora obytných domov na Sibírskej a Ľubľanskej ulici. Už sa upokojili a zaliezajú dovnútra úľa, len zopár ich zostalo hore na drevenej nádobe, mihajú krídlami so zadočkami v smere nahor. „Feromónmi signalizujú tým ostatným, aby prileteli k nim. Aj preto tu na ne čakám, pretože zo stromu sa mi ich nepodarilo dať do úľa úplne všetky,“ vraví Karol Navrkal.
Foto: Dávid Popovič, mystudio.sk
Zažil svoju premiéru na hasičskej vysokozdvižnej plošine, po tom, čo ho hasiči požiadali o spoluprácu, pretože včely sa pred dvoma dňami usadili na vysokej starej lipe pred oknami bytov vo výške tretieho poschodia. Pozberal ich obyčajnou polievkovou naberačkou z umelej hmoty a predtým ich trochu postriekal vodou z nádoby s rozstrekovačom. Postriekané vodou sú ťažšie a menej obratnejšie, takže s nimi možno ľahšie manipulovať. Vyrojené včely nebývajú agresívne, ale nie je dobré provokovať ich a preventívne treba pozatvárať okná. V prípade, že sa niekde usadí takýto roj, je vhodné volať hasičov, najmä, ak je roj na menej prístupnom mieste. Hasiči sú ako zásahová jednotka vyškolení na rôzne situácie. Ak si na pomoc prizvú včelára, je vysoká šanca, že roj sa podarí zachrániť, pretože včelár ich bezpečne prenesie v rojáčiku a umiestni v novom úli. Dôvod, prečo sa včely vyrojili, je ten, že im už v starom úli bolo tesno.
„Včelári sa z rojenia včiel netešia, pretože polovica včiel z úľa spoločne s kráľovnou odletí a vezme si so sebou aj polovicu zásob medu. Stáva sa to, keď sú v úli dve kráľovné, tá stará zanechá úľ mladšej a odletí s časťou včiel hľadať nové obydlie. Včelári, samozrejme, robia rôzne opatrenia, aby ku rojeniu nedošlo, rozdeľujú úľ a vytvárajú menšie včelstvá, hovorí sa im odložence. Občas sa však rojeniu zabrániť nedá, alebo si včelár nevšimne signály, že včely sa chystajú rojiť. Vyrojené včely majú veľmi veľkú životaschopnosť, ich cieľom je prežiť. Takýto roj ostáva na jednom mieste aj dva-tri dni, počas ktorých včely-pátračky hľadajú vhodnú dutinu, kde by sa všetky usadili. Niekedy sa im ani nový úľ u včelára nepáči a odletia z neho. Ale verím, že tieto sa u mňa udomácnia,“ konštatuje spokojne Navrkal po odchytení roja.
Foto: Dávid Popovič, mystudio.sk
Práve sa začala sezóna znášky jarného kvetového medu, nasledovať bude agátový a veľmi špecifickým medom v bratislavskej Rači je černicový, keďže v okolí je veľa černičia. Dnes je v kurze aj mestský med, ktorý ponúka naozaj pestrú paletu chutí, pretože včely opeľujú rôzne druhy kvetov vrátane okenných muškátov a podobne. Včelie úle sú napríklad aj na streche bratislavského Auparku. Minulý rok vyprodukovali vyše 150 kg medu.
Naša včela medonosná je pomerne mierumilovná. „Včela vo všeobecnosti nie je prirodzene agresívny hmyz. Ľudia si ju častokrát mýlia s osou, ktorá vlietava do pohárov a lezie do tanierov. Včela sa o potraviny nezaujíma a jej cieľom nie je bodnutie, chce len priniesť do svojho úľa dostatok zásob. A nezabúdajme, včely sú hlavnými opeľovačmi planéty. Sú zásadné pre produkciu asi 90 hlavných plodín, ktoré ľudia konzumujú. Napríklad ovocie, káva, mandle, celkovo by bolo menej ovocia a zeleniny. Produkcia by mohla klesnúť až o 30–70 %,“ vysvetľuje včelár František Suchý. Vzhľadom na globálny syndróm kolapsu včelstiev, ktorý má okrem klimatických zmien na svedomí napríklad i monokultúrne pestovanie a predovšetkým používanie pesticídov, je, paradoxne, práve mestské prostredie so svojou širokou ponukou kvetov a rastlín pre včely vyhovujúcejšie ako vidiek. „Ľudia tu pestujú kvety v parkoch, vo dvoroch, na balkónoch, je tu mnoho druhov okrasných stromov a kríkov. Vďaka tomu má med z centra hlavného mesta výraznú a plnú chuť, jantárovú farbu a lahodnú vôňu,“ dodáva František Suchý.