Problémy s karanténou a hranicami. Skúma ich aj prezidentka

Nedostupnosť dokumentov či chaos na hraniciach. Ombudsmanka Mária Patakyová upozornila rezort vnútra na mnohé pochybenia. Ten tvrdí, že je všetko v súlade so zákonom. Na jeho stranu sa postavila aj bývalá ministerka vnútra Denisa Saková (Smer). Diskusia v súvislosti so štátnou karanténou je však podľa prezidentky namieste.

, , 07.05.2020 08:00
Rajka, hranica Foto: ,
Kontrola na slovensko–maďarskej hranici Bratislava – Rajka.
debata (221)

Otvorený list zaslala verejná ochrankyňa práv ministerstvu koncom apríla. V ňom ministra vyzvala na úpravu pravidiel vstupu cudzincov na územie krajiny. „Za problematické považujem, že opatrenia Ústredného krízového štábu v takej podstatnej veci, ako je obmedzenie prechodu hraníc, kedy dochádza k zasahovaniu do práv osôb, nie sú verejne sprístupnené v ich presnom znení,“ poukázala v liste Patakyová. Ombudsmanka hovorí o právnej neistote a o dôležitosti prístupu k informáciám.

Pripomenula, že pojem „blízka osoba", ktorá môže prekročiť hranicu, bol nahradený pojmom „osoby vo vzťahu k občanovi SR – manžel/ka, maloleté dieťa, rodič dieťaťa". Podľa ombudsmanky je pojem úzky a nejasný. Ľudia nevedia, kto spadá pod výnimku a pri prekročení hranice tak nemusí ísť do štátnej karantény. „Navrhujem preto, aby bolo definovanie konkrétnych cudzincov, na ktorých sa vzťahuje výnimka, priamo zakotvené v uznesení vlády,“ zdôraznila Patakyová. Podľa nej tiež pre rôzne pojmy vzniká chaos pri tom, koho môžu policajti vôbec pustiť za hranice.

Takýmto správaním dochádza podľa Patakyovej aj k porušeniu práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Opatrenie totiž zabudlo na páry, ktoré síce spolu žijú, prípadne majú deti, ale nie sú manželmi.

Patakyová tiež vyzýva na prehodnotenie systému štátnej karantény, v ktorej sa ľudia často stretávajú s porušovaním základných práv a slobôd. Navrhuje, aby povinnosť vykonať karanténu v štátnom zariadení nebola uložená všeobecne, ale bola ukladaná len osobám, u ktorých existuje podozrenie z nákazy a nedokážu si zabezpečiť domácu karanténu.

VIDEO: Na hraniciach sa opakujú protesty pendlerov či opatrovateliek. Tento je zo začiatku mája.

Obavy nie sú opodstatnené

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) ubezpečil v stredu Patakyovú, že jej obavy z možného porušovania základných ľudských práv v súvislosti s povinnou štátnou karanténou nie sú opodstatnené. „Rozumiem, že štátna karanténa nie je príjemná, ale čísla nakazených nám ukazujú, že je to efektívne opatrenie,“ poukázal Mikulec.

Odmietol obvinenia, že kontroly na hraniciach nie sú v súlade so zákonom. „Kódex schengenských hraníc umožňuje zaviesť policajno-zdravotné kontroly,“ pripomenul minister. Tie boli zavedené v marci. Zdôraznil, že všetky opatrenia sú v súlade s našou aj európskou legislatívou. „Vo štvrtok by sme mali rokovať o predĺžení kontrol na vnútornej hranici krajiny, do 15 mája,“ naznačil Mikulec.

Všetky dokumenty a uznesenia sú verejne prístupné, ľudia sa tak k informáciám majú ako dostať. „Uznesenia vlády sú verejné. Rozhodnutie krízového štábu nie je verejným dokumentom, nebude ani zverejnený. Nemyslím si, že je vhodné, aby veci týkajúce sa taktiky boli verejne dostupné. Ľudia majú odkiaľ čerpať informácie, komunikácia cez stránky inštitúcií či médiá sú dostatočná,“ uviedol Mikulec.

Saková sa ministra zastala

Bývalá ministerka vnútra a predsedníčka Ústredného krízového štábu Denisa Saková (Smer) odmietla, že by vláda nemala právne doriešené štátom nariadené povinné karantény či hraničné kontroly.

„Vláda Petra Pellegriniho vyhlásila mimoriadnu situáciu na území Slovenskej republiky na základe uznesenia vlády z 11. marca s účinnosťou od 12. marca podľa zákona o civilnej ochrane obyvateľstva a zároveň vyhlásila núdzový stav pre oblasť zdravotníctva uznesením vlády z 18. marca s účinnosťou od 19. marca. Všetky tieto dokumenty sú prístupné na webe Úradu vlády a ministerstva vnútra,“ zdôraznila v stredu Saková.

Ani opatrenia okolo karantény pre občanov vracajúcich sa zo zahraničia podľa nej neboli v rozpore so zákonom. „Zákon o ochrane verejného zdravia nepozná pojem štátna karanténa, pozná však 12 druhov opatrení na predchádzanie vzniku a šírenia prenosných ochorení. Niektoré sú prísnejšie, niektoré menej. Na ich základe hlavný hygienik vyhlásil jednotlivé podmienky, ktoré sa majú dodržiavať. Za vlády Petra Pellegriniho verejnou vyhláškou platnou od 12. marca nariadil len izoláciu v domácom prostredí občanom, ktorí sa vracajú na územie Slovenskej republiky. Tú vyhlášku mám tu, aj keď podľa médií nie je dostupná,“ zdôraznila Saková.

Spor už rieši aj prezidentka

Prezidentka Zuzana Čaputová rozdielne názory ombudsmanky aj ministra vnútra registruje. „Diskusia v súvislosti so štátnou karanténou je podľa nej namieste. Sama sa tiež zaoberá právnymi aspektmi, ktoré s touto problematikou súvisia. Stanovisko poskytne, keď dôkladne zváži všetky okolnosti prijatia tohto opatrenia,“ reagoval pre Pravdu Martin Strižinec, hovorca prezidentky.

Vyhlásenie, že komunikácia cez internet a tlačové správy je dostatočná, sa právnikom nepozdáva. „Skutočne si viacerí lámeme hlavy nad tým, na základe čoho Úrad verejného zdravotníctva prijíma tie svoje opatrenia, ktoré tak výrazne zasahujú do základných práv a slobôd, a čo s tým ďalej,“ uviedol ústavný právnik Peter Kresák. Pripomenul, že ak majú byť opatrenia platné ako normy, musia byť zverejnené v Zbierke zákonov, alebo by v nej malo byť aspoň oznámenie o vydaní normy.

„Opatrenia ÚVZ pritom majú aj ďalšie nedostatky, ktoré by sa dali namietať – nedostatočné odôvodnenie, neurčitosť či nezrozumiteľnosť. Považujem z hľadiska zachovania záruk právneho štátu za potrebné, aby sa vecou zaoberal Ústavný súd, ktorý ako jediný môže záväzne o ich právnej povahe rozhodnúť,“ uzavrela právnička Slavomíra Henčeková v Analýze právnej povahy opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR na zamedzenie šírenia COVID-19.

221 debata chyba
Viac na túto tému: #hranice #ombudsmanka #krízový štáb #karanténa
Flowers