Prečo by mala verejnosť sledovať voľbu generálneho prokurátora?
Naša Generálna prokuratúra je organizovaná z hľadiska monokratičnosti a hierarchie, čiže postavenie generálneho prokurátora je skutočne veľmi dôležité. Má právo aj rozhodovať o trestných veciach, ktoré v zásade patria do právomocí okresnej prokuratúry. Takisto má právo zrušiť právoplatné rozhodnutia v prípravnom konaní a množstvo ďalších právomocí, ktorými oplýva. Čiže je to veľmi dôležitá funkcia z hľadiska všetkých trestných konaní, kým hovoríme o štádiu predsúdneho konania. Prokurátori však všeobecne dohliadajú nad dodržiavaním zákonnosti. To aj napríklad v ústavoch na výkon trestu. Čiže generálny prokurátor je skutočne ten, ktorý aj z hľadiska hierarchie má veľmi silné kompetencie.
Sú súčasné zákonné požiadavky na generálneho prokurátora, najmä teda tá, že sa ním môže stať len prokurátor, nastavené dobre?
odmienka, aby bol prokurátorom a mal prokurátorskú prax, je veľmi dôležitá. Generálny prokurátor potom vie odborne rozhodovať o veciach, pretože ich osobne pozná z hľadiska procesu a svojich skúseností. Som presvedčená, že prokuratúru má riadiť ten, kto sám prešiel rôznymi pozíciami v rámci nej. Na druhej strane sa môže vynoriť otázka, či by to nemala byť istým spôsobom manažérska funkcia. Myslím si však, že v prevažnej väčšine u generálneho prokurátora sú dôležité najmä všetky poznatky, vedomosti a skúsenosti, ktoré získal prokurátorskou prácou.
Aktuálna diskusia ohľadom novelizácie zákona sa točí aj okolo otázky, či nerozšíriť okruh navrhovateľov napríklad na Radu prokurátorov, akademickú obec či advokátsku komoru. Je takéto rozšírenie, ako pri nomináciách kandidátov na ústavných sudcov, namieste?
Bola by som absolútne za, aby bol rozšírený okruh osôb alebo inštitúcií, ktoré majú oprávnenie navrhovať generálneho prokurátora. Pretože práve Rada prokurátorov či akademická obec majú svoje poznatky a skúsenosti. Vedia, kto z ich radov je vhodným kandidátom z hľadiska viacerých kritérií. Takže som presvedčená, že katalóg tých, ktorí majú oprávnenie navrhovať, by sa mal rozhodne rozšíriť. Práve aj vzhľadom na možnosť týchto inštitúcií nominovať ústavných sudcov nevidím dôvod, aby to nebolo možné aj pri nominácii generálneho prokurátora.
Medzi možnými kandidátmi sa spomína aj meno Daniela Lipšica. Bez ohľadu na konkrétne hodnotenie jeho osoby, je prípustné, aby sa generálnym prokurátorom mohol stať aj bývalý politik? Ozývajú sa aj argumenty, že v zahraničí to prekážkou nie je.
V zahraničí fungujú prokuratúry aj na inom základe. Zoberme si hneď Českú republiku či Nemecko, kde išli z hľadiska postavenia prokuratúry na štýl štátneho zastupiteľstva. Nemám rada takéto prirovnania. Musíme to totiž vnímať v celom komplexe všetkých súvislostí, ktoré s tým súvisia. Takže mne osobne by politik na pozícii generálneho prokurátora až tak neprekážal. Som však presvedčená, že oveľa vhodnejším adeptom je jednoducho niekto, kto prokurátora už robil. O tom som ako trestná právnička presvedčená.
Spomínajú sa aj mená známych prokurátorov ako napríklad Ján Šanta, Maroš Žilinka či Vasiľ Špirko. Máme v prokuratúre schopných adeptov? Respektíve, je nevyhnutné uvoľňovať požiadavky na generálneho prokurátora, ak sa tam takí nájdu?
Som presvedčená, že máme prokurátorov, ktorí by rozhodne boli dobrými kandidátmi. A nemyslím si, že v týchto súvislostiach je potrebné meniť zákon. Zákon je potrebné meniť v súvislosti s rozšírením okruhu subjektov, ktoré môžu navrhovať kandidátov, či ich verejné vypočutie. Tieto okolnosti by som brala. Nemyslím si, že by bolo potrebné meniť zákon z hľadiska podmienok, ktoré by umožnili rozšíriť okruh kandidátov. Som presvedčená, že máme prokurátorov, ktorí svojou činnosťou ukázali, že sa vedia postaviť za spravodlivú vec alebo že vedia bojovať napriek možno aj rôznym okolnostiam, ktoré im prichádzali do cesty. Spomedzi tých mien, ktoré ste spomenuli, osobne mám medzi nimi svojho favorita.
