Poslanci dvoch strán – krajne pravicovej ĽS NS a ľavicovej sociálnej demokracie – založili spoločnú platformu hodnotovej politiky. Ako si vysvetľujete takúto fúziu dvoch subjektov stojacich na opačných póloch politického spektra?
Myslím si, že to nemá obdobu. Takéto udalosti, keď sa krajná pravica spája s nejakou stranou, ktorá sa dovtedy radila medzi ľavicové strany v rámci európskeho straníckeho systému, sa diali v zásade pred veľkými krízami. Napríklad v Nemecku v 30. rokoch minulého storočia pred nástupom Adolfa Hitlera, keď sa v nekooperatívnom spôsobe vládnutia spájala krajná pravica s krajinou ľavicou. To znamená, že sa spoločne snažili o to, aby vládny systém krachol a aby stredové strany neboli schopné udržať si moc. Je to výnimočné. Rozhodne takéto spojenie ĽS NS so Smerom zaskočí nielen analytikov, pozorovateľov a politológov, ale myslím si, že aj predstaviteľov Európskej únie.
Možno to teda chápať ako čisto pragmatický krok opozičných strán k tomu, aby naštrbili súdržnosť koalície práve cez hodnotové témy?
Myslím si, že o to im predovšetkým ide. Tak ako som povedala, tá historická analógia je, že krajná pravica sa spája s krajnou ľavicou proti stredovým vládnym stranám práve preto, aby vyvolávali konflikty a spoločne to dotiahli k rozpadu koaličnej vlády. Je to rozhodnutie, ktoré je vysoko inštrumentálne, lebo skutočne je veľmi ťažko uveriteľné, že Smer sa tak rýchlo hodnotovo obrátil.
Pred voľbami sa Smer profiloval ako protifašistická strana, ktorá dementovala akékoľvek možné spájanie sa s ĽS NS. Môže založenie tejto platformy prispieť k ďalšiemu vnútornému štiepeniu Smeru?
Myslím si, že môže. K takémuto vyhláseniu prišlo v rámci Smeru možno aj preto, lebo svojím spôsobom chcú umierneným predstaviteľom Smeru, konkrétne ľuďom okolo Petra Pellegriniho, ukázať, do čoho môže vyústiť prípadný rozkol strany. V tomto kontexte však ide o príliš výrazný odklon od protifašistických a európskych hodnôt, ku ktorým sa aj Robert Fico minimálne 20 rokov počas svojho pôsobenia ako špičkový politik vždy hlásil.
Vedenie Smeru by mohlo teoreticky tvrdiť, že ide o individuálnu aktivitu poslancov Podmanického a Kéryho, ktorí sú vo svojich aktivitách slobodní. Myslíte si, že by poslanci Smeru zakladali platformu s kotlebovcami bez vedomia či odobrenia ich straníckeho šéfa?
Smer vždy fungoval ako veľmi disciplinovaná strana. V jej histórii bolo veľmi málo situácií, keď vedenie nejakým spôsobom vyhlásilo pred hlasovaním, že bude tolerovať individuálne rozhodnutia alebo hodnoty svojich poslancov. Všetci si však pamätáme na slávny palec hore a palec dole čelnej predstaviteľky Smeru. Takže je to veľmi málo pravdepodobné, že takáto obhajoba zaberie. Okrem toho si myslím, že obidvaja títo páni majú veľmi blízko k Robertovi Ficovi. Najviac sa to prejavilo najmä v období pred voľbami 2020. Marián Kéry je v zásade relatívne taká nová tvár v rámci Smeru. Pár mesiacov pred voľbami sa zviditeľnil v debatách a vystúpeniach, kde sa ukázal ako obhajca Roberta Fica. Svoju podporu mu vždy dával jasne najavo, takže proti jeho vôli by asi nešiel.
Ak teda možno konštatovať, že poslanci patria skôr k Ficovmu krídlu, možno si ich iniciatívu vysvetliť aj v kontexte vnútrostraníckej kampane Smeru? Alebo išlo podľa vás len o pragmatické rozhodnutie naštrbiť stabilitu vládnej koalície?
Aj v prvom, aj v druhom prípade takýto krok je účelový a veľmi inštrumentálny. Týmto krokom Robert Fico chce buď riešiť protikandidáta v rámci jeho strany, alebo ide naozaj len o to rozbitie vlády. To však znamená, že ani v prvom, ani v druhom prípade to nemá nič spoločné s hodnotami. Celý vývoj Smeru, keď bol Robert Fico premiérom, ukazuje, že aspoň v niektorých politikách sa vždy hlásil k ochrane sociálne slabších skupín. Snažil sa reprezentovať záujmy pracujúcich, dôchodcov, študentov a tomu zodpovedali aj jednotlivé politiky. To znamená, že redistribuoval, dával podporu skupinám, ktoré pokladal za nejakým spôsobom ukrátené. Vždy to malo takú tu socialistickú rétoriku a ľavicovú obhajobu. Znamená teda toto rozhodnutie založiť platformu s kotlebovcami, že už rezignoval aj na tie hodnotové priority, ku ktorým sa v minulosti hlásil?