Strémy: Z voľby generálneho prokurátora sa stáva politické rozhodnutie

Vládna koalícia v utorok prezentovala pripravované zmeny zákona o prokuratúre a rokovacieho poriadku, ktorým mení spôsob voľby generálneho prokurátora. Tie, ktoré kopírujú voľbu ústavných sudcov, ako rozšírené navrhovacie kompetencie, verejné vypočutie vysielané naživo schvaľuje aj opozícia. Najväčší rozpor vznikol v otázke rozšírenia okruhu kandidátov aj mimo radov prokurátorov, s čím sa otvorene nestotožňuje ani ministerka spravodlivosti. Tomáš Strémy z Katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave vysvetľuje, že v návrhu sú aj oveľa zásadnejšie problémy.

22.05.2020 14:50
debata (46)

Vládni poslanci chcú, aby generálnym prokurátorom mohol byť aj niekto, kto nikdy prokurátora nerobil. Argumentujú príkladmi zo zahraničia a impulzom na očistu väzieb medzi prokurátormi. Je to vhodné?

Podľa môjho názoru sa nedá in genere, vo všeobecnosti, vysloviť názor, že automaticky niekto, kto nerobil prokurátora, by mal byť zlý generálny prokurátor, rovnako ako nie je zaručené, že niekto, kto je prokurátor, bude automaticky dobrý. Určite sa v radoch prokurátorov nachádzajú morálne a odborne spôsobilí a vhodní kandidáti na túto pozíciu. Rozumiem aj argumentu, že človek z prostredia mimo prokuratúry môže prerušiť rôzne väzby a povzbudiť k väčšej očiste justície. Určite to stojí za zváženie. Nevidím nič zlé na tom, aby sa pri prijímaní novej právnej úpravy analyzovala úprava rovnakého inštitútu v zahraničí, ak sa zvážia všetky osobitosti jednotlivých právnych poriadkov. Analýza by mala povedať, prečo je konkrétny inštitút v inom štáte upravený inak a ako je na to prispôsobený právny poriadok.

Časť verejnosti to vníma ako účelovú zmenu zákona v prospech bývalého politika Daniela Lipšica. Ak by bol zvolený, nepoškodilo by to funkciu generálneho prokurátora, jeho dôveryhodnosť a nezávislosť od politických, lobistických či iných personálnych prepojení?

Len vo všeobecnosti môžeme povedať, že bez ohľadu na to, o koho ide, voľba generálneho prokurátora je do veľkej miery politickou záležitosťou a politickým rozhodnutím.

Vládna koalícia chce zmeniť voľbu v Národnej rade z tajnej, ako to doteraz bývalo zvykom pri personálnych nomináciách, na verejnú. Ako vnímate rovnováhu medzi transparentnosťou a hrozbou, že nový generálny prokurátor sa môže cítiť voči tým, ktorí mu dali hlas, zaviazaný a voči druhým, ktorí ho nepodporili, v istej opozícii?

Podľa môjho názoru je toto správne rozhodnutie, keďže ide o voľbu verejnej funkcie poslancami Národnej rady. Myslím si, že poslanci by mali niesť politickú zodpovednosť za svoju voľbu. Zároveň si myslím, že zvolená osoba generálneho prokurátora, na základe jej morálnych predpokladov, by mala poskytovať garanciu, že bude nezávislá a nestranná, bez ohľadu na to, kto za ňu hlasoval.

Návrh koalície obsahuje aj možnosť odvolať generálneho prokurátora v prípade, ak svoju funkciu prestal vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne. Nezdá sa vám to príliš všeobecné, rôzne vyložiteľné, zneužiteľné, prípadne priestor na zásahy do nezávislosti prokuratúry?

Podľa môjho názoru uvedený návrh môže do istej miery spolitizovať pôsobenie generálneho prokurátora a spôsob, akým vykonáva verejnú funkciu. Na druhej strane do istej miery rozumiem snahe koaličných poslancov zabezpečiť, aby sa nestalo, že generálny prokurátor bude de facto neodvolateľný aj v prípade, že by z jeho strany došlo k hrubým porušeniam zákona. Otázka je, ako upraviť túto možnosť odvolania generálneho prokurátora z vyššie uvedených dôvodov a prípadne, ako konkretizovať tieto dôvody, aby nemohlo dôjsť k zneužitiu tohto inštitútu.

Ešte pred samotnou voľbou v pléne Národnej rady má ústavnoprávny výbor parlamentu rozhodnúť, či morálne vlastnosti a doterajší život navrhnutých kandidátov poskytujú záruku, že svoju funkciu budú vykonávať riadne a čestne. Nepovažujete za problém, aby parlamentný výbor hlasoval len o splnení formálnych požiadaviek a vyhodnotenie morálky a dôveryhodnosti kandidátov nechal pri samotnej voľbe na plénum?

Aj pri voľbe ústavných sudcov ústavnoprávny výbor hlasoval o tom, či kandidáti spĺňali zákonné podmienky (požadovaný vek, počet rokov praxe). Naozaj je otázne, či o morálnej spôsobilosti kandidáta, čo je vágny pojem, ktorý zákon nedefinuje, mal rozhodovať ústavnoprávny výbor, alebo až priamo poslanci Národnej rady pri samotnej voľbe generálneho prokurátora.

© Autorské práva vyhradené

46 debata chyba
Viac na túto tému: #generálny prokurátor #reforma prokuratúry #Tomáš Strémy