Vladimír a Jozef Daniš stáli na začiatku mafiánskych praktík – vypaľovali, okrádali, znásilňovali, dokazovali si svoju silu a dráždili ďalších bosov. O bratoch s prezývkami Tuti a Papas sa ešte teraz hovoria legendy. Jazdili taxíkmi a namiesto platenia si od taxikárov pýtali „stovečku“. Neplatili ani v baroch, vyzliekali ľudí len preto, že sa im páčili ich rifle, brali dievčatám šperky, znásilňovali ich na verejnosti, surovo si pýtali tzv. výpalné od majiteľov barov, reštaurácií alebo diskoték. Kto nezaplatil, dostal bitku… Po meste chodili nielen ozbrojení, ale aj s granátmi po vreckách.
Vtedy bola polícia na priekopníkov mafiánskych praktík, ktorí sa dostali na slobodu po veľkej amnestii prezidenta Havla, krátka. Presne 6. júla uplynie 25 rokov od verejnej popravy oboch bratov. Už v roku 1995 sa hovorilo, že mali nahnevať iných bosov, špekulovalo sa, že Vladimír – Tuti – mal prezradiť polícii miesto úkrytu talianskeho mafiána, a preto bratia zomreli. Za najpravdepodobnejšiu sa považovala verzia, že boli takí drzí a nenásytní, že ich na smrť poslali ďalší mafiáni. Ukazuje sa, že tento motív je zrejme ten správny.
Niekdajší bos bosov a teraz odsúdený na doživotie Mikuláš Černák si už strihá meter, keď bude môcť požiadať o podmienečné prepustenie. Teraz je obvinený z trestného činu všeobecného ohrozenia. Podľa slov hovorcu policajného prezídia Michala Slivku ho totiž vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry viní, že sa spolu s už nebohým Miroslavom Sýkorom mali dohodnúť na usmrtení Tutiho.
Hovorí sa, že na jednom spoločnom stretnutí hláv mafiánskych klanov Tuti tak nahneval Černáka, že ho chcel zastreliť priamo na mieste. Sýkora však mal Černáka krotiť a povedať mu, že ten správny čas ešte len príde. Neskôr oslovili Róberta Lališa, prezývaného Kýbel, aby im pomohol tento problém vyriešiť.
„Obaja sa mali spolčiť s Róbertom L., Jánom B. a Jozefom F. a rozdeliť si naplánované úlohy. Prostredníctvom Mikuláša Č. mali zabezpečiť trhavinu priemyselného typu. Tú mal fyzicky obstarať Ján B. Z trhaviny mal s Jozefom F. za účasti ostatných zhotoviť nástražno-výbušný systém,“ pokračoval Slivka.
V osudný deň auto, v ktorom sa viezli bratia Danišovci, vybuchlo pred ministerstvom financií. Výbuch bol taký silný, že telá oboch mužov rozmetalo po okolí, hlava jedného z nich pristála na kapote okoloidúceho auta. Jedna z verzií, ktorá sa tradovala dlhé roky, hovorí, že bratia dostali darom veľkú vázu, ktorú viezli na zadnom sedadle auta. Váza vraj bola plná výbušnín…
Slivka však objasňuje, že nástražno-výbušný systém mal Jozef F. nainštalovať pod sedadlá Tutiho auta. „Róbert L., Jozef F. a Ján B. ešte istý čas auto sledovali,“ povedal hovorca s tým, že jazda po bratislavskej Štefanovičovej ulici bola ich posledná. Nálož v centre mesta mal odpáliť Lališ. „Ozval sa masívny výbuch. Jeho vysoký expanzný účinok mal za následok rozsiahlu devastáciu tiel oboch bratov, ktorí nemali šancu prežiť,“ dodal Slivka.