„Predpokladám, že oprávnenosť ich kroku vyhodnotí nadriadený a príslušné orgány. Zákon o použití zbrane však jasne hovorí, že policajt ju má použiť na to, aby chránil životy občanov, rovnako tiež svoj. Musí pritom šetriť aj život páchateľa,“ povedal Snopko.
Prax je ale podľa neho zložitejšia. „Predstavte si, že ako policajt idete, bez nejakého extra tréningu, na zásah do školy. Už to je stresujúce, že ide o miesto, kde sú deti a ich učitelia. Je to teda prostredie, kde nám na ochrane osôb maximálne záleží. Zvlášť keď vieme, že sa tam nachádza útočník,“ pokračoval.
Pripomenul, že v akčnej chvíli sa strhne mela a zasahujúci človek musí v krátkom časovom úseku vyhodnotiť realitu. Tú vníma každý inak. „Použitie zbrane je jedna vec, no druhá, aby sa to vydarilo tak, aby strela zasiahla iba útočníka, podľa možnosti len zranila. Nie vždy to ale vyjde,“ podotkol Snopko. Dôležité je vyhodnotiť to zákonne, no tiež z pohľadu zasahujúceho – teda čo sa na mieste naozaj dialo.
Snopko upozornil, že vrútocký prípad je na Slovensku prvý svojho druhu, preto to treba zohľadniť do budúcnosti a nie kritizovať. Podčiarkol, že dôležitý je opakovaný výcvik na pôde a v okolí škôl či nemocníc, no ľudia takéto obmedzenia nemajú radi. „Potom by sa ale dalo povedať to známe – ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku,“ poznamenal. Policajtov by vraj hodnotil mierne. „Neodsudzuj nikoho, kým nestráviš v jeho mokasínach celý deň,“ použil indiánske príslovie. „Jednoducho to vyhodnotili tak, že ide o nebezpečného človeka, ktorý ohrozoval nielen žiakov a zamestnancov školy, ale mohol ublížiť všetkým, ktorí mu pri úteku prišli do cesty. Bol veľmi nebezpečný a to zohrávalo svoju úlohu,“ doplnil Snopko.