Rok prezidentkou. Čo hlave štátu dalo 12 mesiacov vo funkcii?

V poradí piata hlava štátu, ale prvá žena vo funkcii prezidenta moderného demokratického Slovenska. Je to presne rok, čo otvorila dvere na Prezidentskom paláci Zuzana Čaputová. Vo verejnosti veľmi obľúbená, aj podľa odborníkov smeruje k tomu, aby patrila k najúspešnejším slovenským prezidentom.

, 15.06.2020 11:00
Zuzana Čaputová Foto: ,
Zuzana Čaputová
debata (355)

Ešte niekoľko mesiacov pred prezidentskými voľbami minulý rok v marci meno Zuzana Čaputová málokto poznal. Ako dlhoročná aktivistka v oblastiach ekológie a právneho štátu bola dovtedy známa len užšiemu kruhu ľudí. Širšia verejnosť ju mohla zaregistrovať najmä v súvislosti s kauzou pezinskej skládky či v súvislosti s iniciatívnou za zrušenie Mečiarových amnestií.

V januárových predvolebných prieskumoch verejnej mienky sa pohybovala na štvrtom až piatom mieste so zhruba desiatimi percentami. Začiatkom februára dokonca zvažovala odstúpenie v prospech vedca Róberta Mistríka. Podpora však začala postupne rásť, nakoniec v prieskumoch poskočila na druhé miesto a Mistrík sa vzdal v jej prospech. V prvom kole prezidentských volieb sa o post prezidenta uchádzalo pätnásť kandidátov, Čaputová získala 40,57 percenta hlasov a vyhrala aj v druhom kole, v ktorom už s 58,40 percenta porazila kandidáta Smeru Maroša Šefčoviča.

Do politiky vstúpila cez stranu Progresívne Slovensko, ktorej bola od januára 2018 podpredsed­níčkou. Funkcie v tejto mimoparlamentnej strane sa vzdala po prvom kole volieb, po druhom sa vzdala aj členstva v strane. Aj podpora vtedy rastúcej novej ľavicovo-liberálnej strany spôsobila, že napriek jej nekonfrontačnému a kultivovanému štýlu zanechali voľby slovenskú spoločnosť rozdelenú. Pri historicky najnižšej účasti v druhom kole, 41,79 percenta, jej dalo hlas 1 056 582 ľudí. Ešte na začiatku apríla tak bolo s výsledkami volieb spokojných takmer 48 percent ľudí, pričom nespokojných bolo takmer rovnako veľa ľudí.

Obrusovanie hrán

Čaputová rozdeľovala najmä svojimi hodnotovými postojmi. Tvrdila, že ak by dieťa bez biologických rodičov malo byť v ústavnej starostlivosti, bolo by mu lepšie s dvoma milujúcimi osobami, hoci aj rovnakého pohlavia. V prípade eutanázie sa vyjadrovala mierne alibisticky s tým, že by rešpektovala rozhodnutie parlamentnej väčšiny. Vyčítali jej tiež nákladnú kampaň, porušenie moratória tretími stranami, nedostatočné vysvetlenie problému s koncipientskou praxou alebo organizovanie jej kampane izraelskou agentúrou, ktorá sa podieľala aj na volebných výhrach krajnej pravice v Európe.

Práve v Európe však Čaputovej nadšene tlieskali. Zahraničné médiá písali, že piatou prezidentkou v krajinách Európskej únie sa stala vďaka vlne rozhorčenia verejnosti z korupcie, problému, ktorý ešte väčšmi vypukol po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice vo februári 2018. Ich náklonnosť si však získala ekologicko-aktivistickým pozadím, dobrými rečníckymi schopnosťami, ale najmä tým, že dokázala čeliť trendu populistickej a protieurópskej politiky na celom kontinente.

„Teší ma nielen víťazstvo, ale predovšetkým to, že sa udialo spôsobom, o ktorom mnohí pochybovali, že môže fungovať, že sa dá zaujať bez populizmu a bez agresívneho správania a podpásových útokov. Mysleli sme si, že hranica medzi liberálnym a konzervatívnym je neprekročiteľná, a predsa sme to dokázali. Je to lepšie, ako sme si mysleli. Hľadajme, čo nás spája,“ vyhlásila po oznámení výsledkov.

Očakávalo sa, že napriek nedostatku politických skúseností dokáže aj ako žena obrusovať hrany medzi mužmi, ktorí si v koalično-opozičných konfliktoch niekedy nevedeli prísť na meno. Kým sa však dostala naplno do funkcie, stihla si vyslúžiť kritiku, keď zamestnala partnerku vtedajšieho predsedu Progresívneho Slovenska Michala Trubana či manžela ďalšej tváre progresívcov Zory Jaurovej. Za prešľap bolo považované aj rozhodnutie, že na prvú zahraničnú návštevu do Českej republiky do vládneho špeciálu zobrala namiesto novinárov hudobnú skupinu, ktorá vystúpila na súkromnej akcii.

Silné slová

Ďalšie týždne spoločnosť nezvyknutá na ženu prezidentku riešila jej šaty a účesy na zahraničných návštevách. Stále viac však bolo Čaputovú počuť aj vo vnútornej politike. Ako advokátka, ktorá avizovala snahu o konsenzus s ďalšími predstaviteľmi verejnej moci a varovala, že očakávaná zmena sa neudeje zmenou jedného človeka, ale postupnými krokmi väčšiny, sa do prvého otvorenejšieho konfliktu dostala s vládnou mocou pri voľbe ústavných sudcov. Odmietla interpretáciu vtedajšej vládnej väčšiny na čele so Smerom, že ústavných sudcov musí vymenovať aj z neúplného zoznamu kandidátov. Aj keď si za to od predsedu Smeru Roberta Fica vyslúžila hanlivú kritiku, zotrvala na svojom a sudcov vymenovala až vlani v októbri po svojom.

V porovnaní s jej predchodcom Andrejom Kiskom, ktorý si výrokmi v zahraniční o Slovensku ako mafiánskom štáte pripravoval pôdu na založenie vlastnej politickej strany, Čaputová, naopak, získala uznanie aj výčitky svojou priamou kritikou nedostatočných demokratických pomerov napríklad v susednom Maďarsku či v Číne.

Podpora jej štýlu politiky postupne rástla. Po prezidentských voľbách rozdelené Slovensko začala stále viac spájať. Ani v nedávnych parlamentných voľbách sa nedala strhnúť k jednostranným slovám podpory či odsúdenia. Jej hodnotenia smerovali vždy skôr na všeobecné problémy než voči ich nositeľom. Rovný prístup k celému spektru politických strán dokázala aj prekvapujúcim vyhlásením, že ak by nebolo inej cesty, vymenovala by aj vládu s účasťou extrémistickej ĽS NS. Rovnako ako oznámením, že ak by bol jej predchodca Kiska obžalovaný z daňových podvodov, do vlády by ho nevymenovala.

Prvý spor s novou vládou?

To, že obranu demokratických princípov bez ohľadu na domnelého protivníka myslí naozaj vážne, začala dokazovať najmä v súvislosti s nadchádzajúcou voľbou nového generálneho prokurátora. Prvýkrát sa totiž rozhodla postaviť aj novej vládnej štvorkoalícii, ktorej voliči najčastejšie volili práve Čaputovú.

Dovtedy zo strany týchto politických subjektov dostávala len chválu. Teraz však otvorene povedala, že koalícia takú dôležitú voľbu pripravuje narýchlo, bez dostatočnej odbornej prípravy, a navyše v rozpore s názorom väčšiny odborníkov. Podpredseda parlamentu z vládneho OĽaNO Gábor Grendel reagoval upozornením, že vládnu väčšinu čaká politický rozkol s prezidentkou, ktorá podľa neho môže zasahovať do ústavných kompetencií parlamentu, ak nevymenuje za generálneho prokurátora neprokurátora, napríklad advokáta Daniela Lipšica.

Svoj úspešný rok v podstate zavŕšila správou o stave republiky, ktorú predniesla 5. júna v Národnej rade. Jej príhovor poslancom bol síce silno poznačený ustupujúcou pandémiou nového koronavírusu a slabosťami, ale aj úspechmi a príležitosťami, ktoré nečakaná situácia odkryla. Hlava štátu sa nevyhla ani kritickým slovám o premárnených príležitostiach posledných rokov na zlepšenie života na Slovensku, ani varovaniu, aby nová vláda nezabudla na množstvo sľubov a ich zodpovedné a demokratické napĺňanie.

V jej kritických slovách sa či už vedome, alebo nevedome viacerí politici nedokázali nájsť. Aj preto vládna koalícia, rovnako ako aj celá opozícia jej správu hodnotili väčšinou ako rozvážne, dôstojné a vyvážené zhodnotenie pomerov spoločnosti. Jej slová o spájaní akoby sa naplnili, keď dokonca aj líder ĽS NS vyjadril spokojnosť s prezidentkiným vystúpením. Po roku vo funkcii sa tak Čaputová môže zaslúžene tešiť podpore takmer 74 percent obyvateľov.

355 debata chyba
Viac na túto tému: #Zuzana Čaputová
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy