V čom sa odlišuje od svojich predchodcov? A sú kritické hlasy vecné? Podľa politológa Jozef Lenča nám jej kritika ukazuje, že nie je vylúčený budúci konflikt so súčasnou vládou.
Ako hodnotíte rok pôsobenia Zuzany Čaputovej v prezidentskom úrade?
Myslím si, že počas prvého roku výkonu svojej funkcie dôstojne reprezentovala inštitút prezidenta. Dovolím si tvrdiť, že mu aj prinavrátila úctu, vážnosť a spoločenský rešpekt. To nielen tým, ako reprezentovala Slovenskú republiku v zahraničí, ale aj tým, akým spôsobom sa snažila formovať nadstraníckosť pozície prezidenta. Nezapájala sa do súperenia v rámci vnútornej politiky, tak ako to robili jej predchodcovia. Tiež sa zatiaľ nedostala do konfliktu so žiadnou z vlád a s premiérmi, ktorí vykonávali túto funkciu počas jej výkonu prezidentského úradu. To si myslím, že sú najdôležitejšie prvky, ktoré v rámci sledovaného obdobia treba spomenúť. To najmä preto, že takto by mal prezident reprezentovať Slovenskú republiku, z pozície, ktorú mu definuje ústava.
Odlišuje sa v týchto ohľadoch od svojich predchodcov?
Okrem toho, čo som spomenul, že sa nezapája do otvoreného konfliktu v rámci vnútornej politiky, tak sa snaží svojím vystupovaním dbať aj na to, aby bol inštitút prezidenta rešpektovaný vo verejnosti. Najmä nastoľovaním tém, ktoré prezentuje. Tiež si myslím, že z hľadiska jej pôsobenia ako reprezentanta Slovenskej republiky v zahraničí robí veľmi dobré meno Slovensku. Samozrejme, nechcem tým a priori povedať, že by predchádzajúci prezidenti vždy nejakým spôsobom kazili náš imidž, ale myslím si, že pre obraz Slovenska aj v tejto dobe, v ktorej sa momentálne nachádzame, je práve pôsobenie prezidentky Čaputovej vítaným prínosom.
Aj počas kampane jej bol vyčítaný najmä nedostatok skúseností s výkonom funkcie verejného činiteľa. Je načase prehodnotiť myšlienku, že prezidentom by mal byť človek, ktorý tieto skúsenosti má?
Z hľadiska toho, aké je postavenie prezidenta v ústavnom systéme, čo od prezidenta očakávame, a že jeho post je de facto zavŕšením pôsobenia v politike, tak je namieste skôr očakávať, že vykonávať tento mandát bude nejaký skúsený politik. V každom prípade sa nedostatok skúseností dá nahradiť otvorenou mysľou, počúvaním poradcov a učením sa, ako ten mandát vykonávať. V tomto prípade sme mali istým spôsobom šťastie na výber človeka, ktorý spĺňa oba atribúty, a hoci je menej skúsený, tak sa veľmi rýchlo a zatiaľ úspešne učí.
Pozitívne hodnotenie prezidentky zaznieva naprieč takmer celým politickým spektrom. Kritiku však vyjadril najmä Smer, ktorý jej vyčítal selektívnosť pri pristupovaní k legislatíve. Ide o odôvodnenú alebo skôr účelovú kritiku z jeho strany?
Samozrejme, že na jednej strane možno za tým čítať aj politiku Smeru. To znamená, že ak sa Smer voči niečomu vymedzuje alebo, naopak, niečo považuje za dôležitý prvok svojej politiky a prezidentka v tomto ohľade nereflektuje na jeho záujem, že táto kritika z jeho strany príde. Domnievam sa však, že v nasledujúcich rokoch sa pokojne môže stať, že toto jej bude vyčítané aj zo strany súčasnej vládnej koalície. Takže to, že jej niektorí politici vyčítajú dvojaký meter alebo nedostatočnú objektívnosť, skôr pramení z toho, že oni očakávajú od prezidentky, že bude stáť na ich strane alebo že bude obhajovať ich záujmy. V každom prípade to nie je úlohou prezidenta. Napriek tomu, že som spomínal, že sa nestala súčasťou vnútropolitických bojov, to neznamená, že v rámci výkonu svojho mandátu sa nedostane do konfliktu so záujmami možno teraz viac Smeru a možno v budúcnosti viac súčasnej koalície.
Ako hodnotíte ročné pôsobenie Zuzany Čaputovej na poste prezidentky?
Rudolf Schuster, prezident SR v rokoch 1999 až 2004: Snažila sa v rámci tých podmienok, v akých pracovala, urobiť maximum. Spájala, čo mohla spojiť v prospech Slovenska a ľudí, a najmä nerozdeľovala spoločnosť. Bolo vidieť jednotu tak s bývalou, ako aj s terajšou vládou, nedala sa strhnúť na jednu alebo druhú stranu a zostala nad vecou. Treba ju len podporovať, aby zostala stále nad vecou ako nezávislá, priamo zvolená. Je dôležité, aby podporovala dobré myšlienky, bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú, či z koalície, alebo z opozície. Má aj medzinárodné uznanie, no rozvíjanie jej kontaktov prerušil koronavírus. Nebolo možné cestovať, a teda ani nadväzovať nové spojenia. Získala si ale dobré meno v zahraničí.
Igor Matovič, premiér (OĽaNO): Nemyslím si, že mi ako premiérovi prináleží akokoľvek komentovať prácu pani prezidentky. Myslím si však, že zvláda svoju rolu dôstojne.
Veronika Remišová, vicepremiérka (Za ľudí): Oceňujem, že Zuzana Čaputová prináša do slovenskej politiky, kde často vládnu zbytočné emócie, umiernený prístup. Prezidentku volia ľudia a ľudia ju budú na konci mandátu aj hodnotiť, nepríde mi vhodné, aby pani prezidentke vystavovali vysvedčenie za ročnú prácu predstavitelia politických strán. S pani prezidentkou stojíme na jednej strane a pozeráme sa rovnakým smerom, čo sa týka úsilia o právny štát, obnovy dôvery v inštitúcie a spravodlivosť. Na nás vo vládnej koalícii je teraz ťažká úloha uviesť tieto princípy a hodnoty do praxe. Urobíme všetko pre to, aby sme Slovensko menili postupne a vytrvalo k lepšiemu. Som veľmi rada, že v tomto úsilí máme podporu pani prezidentky.
strana Smer: Musíme uznať, že na rozdiel od amatérskeho výkonu, ktorý v Prezidentskom paláci predvádzal Andrej Kiska, prezidentka Čaputová vrátila úradu aspoň istú mieru dôstojnosti. Zároveň je na mieste aj kritika voči jej selektívnemu prístupu k predkladanej legislatíve. Kým 13. dôchodky poslala prezidentka na Ústavný súd okamžite, v prípade tzv. špicľovacieho zákona, ktorý významným spôsobom zasahoval do práv a súkromia občanov, tak neurobila a až kvalifikované podanie strany Smer zastavilo tento protiústavný návrh zákona. Rovnako kriticky sa staviame k jej snahe presadzovať Istanbulský dohovor. Nielen v týchto konkrétnych prípadoch nás pani prezidentka zatiaľ nedokázala presvedčiť o nadstraníckom a nezaujatom výkone svojej funkcie. Aj v ďalšom období budeme pozorne sledovať, ako sa bude správať pri podpise pripravovaných zákonov súčasnej koalície, ktoré sa chystajú ohýbať princípy právneho štátu.
(hkl, abe, cr)