Aký dosah bude mať odhalenie plagiátorstva na preferencie strany Sme rodina? Na porovnanie, kauza rigoróznej práce Andreja Danka SNS príliš neuškodila, pokles bol približne okolo percenta až dvoch. Môžeme očakávať podobný scenár?
Je to dosť ťažko porovnávať, lebo SNS je strana, ktorá mala pevné voličské jadro. SNS má svoju históriu a aj keď sa tam menili jednotliví lídri, tak veľká časť voličov bola tejto strane relatívne oddaná. Pokiaľ ide o stranu Sme rodina, tak je to stále relatívne nový projekt, ktorý nemá až takú rozvinutú organizačnú štruktúru a ani členské zázemie v porovnaní s národniarmi. Takže sa dá predpokladať, že väzba voličov na túto stranu je oveľa voľnejšia. Preto si myslím, že by mohol nastať nejaký pokles preferencií. Keď sa však pozrieme na charakteristiky hnutia Sme rodina, tak vidíme, že medzi jeho voličmi nedominujú vysokovzdelaní mestskí voliči. To znamená voliči, pre ktorých by takéto porušenie hodnôt bolo závažné. Preto môj predpoklad je odvodený z okolností, ktoré som spomenula. Nemyslím si, že príde k nejakému veľkému poklesu preferencií. Inými slovami, predpokladám, že pre ten typ voliča, ktorý volí stranu Sme rodina, plagiátorstvo nie je veľký problém.
Premiér sa vyhol priamemu apelu na vyvodenie politickej zodpovednosti napriek tomu, že na to v minulosti vyzýval Andreja Danka. Ako chápete tento obrat v princípoch?
Je jasné, že táto koalícia chce vládnuť. Tiež je jasné, že Igor Matovič, a to už dal viackrát jasne najavo, má nadštandardné vzťahy práve s Borisom Kollárom. Tú spoluprácu a flexibilitu si aj viackrát veľmi pochvaľoval. Takže nepredpokladám, že z tohto bude robiť nejakú kauzu. Bude pokračovať v tom zdôvodnení, ktoré nám už vlastne predviedol. To znamená, obhajovať to, prečo je toto iba niečo menšie, čo sa predsa nedá porovnať s nejakými vyššími hodnotami a záujmami Slovenska. Tam v prípade premiéra určite nepríde k žiadnemu posunu. Vychádza to z utilitaristického, pragmatického a až oportunistického vzťahu väčšiny politikov k hodnotám. Sú to hodnoty, ktoré akože obhajujú, keď sú v opozícii, ale len čo sa dostanú k moci, tak ten meter na ne je už úplne iný, pretože má úplne iné dôsledky. Účel jednoducho svätí prostriedky.
Predpokladajme, že z opozície príde návrh na odvolanie Borisa Kollára z postu predsedu parlamentu. Myslíte si, že by niektorí koaliční poslanci hlasovali zaň v rozpore s koaličnou zmluvou?
Keď sa pozerám na niektorých politikov, a to najmä na tých zo strany Za ľudí, ktorých je pomerne málo, tak možno by vedeli hlasovať za odstúpenie. Ale znovu hovorím, že takou tou kultúrnou normou je prispôsobovať hodnoty a správanie cieľom. A keďže cieľom vládnej koalície je vládnuť, predpokladám, že by z koalície len minimum poslancov hlasovalo za jeho odvolanie. Viem si predstaviť situáciu, keby bolo pred predčasnými voľbami, táto koalícia by mala za sebou dlhšie obdobie a niektorá strana by situáciu vyhodnotila tak, že hlasovaním za odvolanie Borisa Kollára môže výrazne zlepšiť svoje volebné zisky. Ja však takú stranu v súčasnej koalícii nevidím.
Aké kroky by mala koalícia podniknúť na utlmenie verejného tlaku?
Myslím si, že nakoniec tak ako všetky naše kauzy podobného typu, aj táto pôjde do stratena. Pritom našej demokracii by veľmi pomohlo, keby politici začali prekonávať inštrumentálny prístup k politike a keby ukázali, že majú nejaké hodnotové základy. Tie hodnotové základy sú zatiaľ veľmi selektívne. Väčšinou sa týkajú kultúrno-etických otázok, ako sú napríklad interrupcie, eutanázia, registrované partnerstvá osôb rovnakého pohlavia alebo problematika tradičnej rodiny. Ale aby sa naši politici hlásili k hodnotám, ako je napríklad čestnosť, slušnosť, tak to zjavne zatiaľ nehrozí. Na to táto generácia politikov asi nemá. Jediným slušným riešením by naozaj bolo, keby odstúpil z pozície predsedu parlamentu. Priznám sa, že ani nedokážem pochopiť, prečo naši politici, ktorí majú horko-ťažko maturitu, zrazu keď začnú robiť verejnú kariéru, začnú naháňať tituly. Nerozumiem, čo ich k tomu núti, lebo napríklad verejne činným primerane inteligentným človekom môže byť niekto aj bez vysokoškolského vzdelania. Nechápem to najmä keď sa ukáže, že to vysokoškolské vzdelanie slúžilo len na formálne dosiahnutie titulu, a nie na vlastné vzdelávanie.