VIDEO: Cestovateľ Viktor Musil o situácii v Chorvátsku.
Cez ktoré krajiny ste cestovali?
Motorkou sme prešli Rakúskom, Slovinskom do Chorvátska.
Ako ste prechádzali hranicami?
Okrem chorvátskej hranice nikde žiadna kontrola. Na slovensko-rakúskych hraniciach je prechod v bežnom režime bez problémov. Na rakúsko-slovinskej hranici stála hliadka, ktorá sa len prizerala, nijako nezasahovala. Okrem bežných povinností ako nákup diaľničnej známky sme sa nezdržovali. Keďže Chorvátsko nie je súčasťou schengenského priestoru, skontrolovali nás. Mali sme pri sebe vyplnený formulár potrebný na vstup do Chorvátska. Je prístupný aj on-line na stránke entercroatia.mup.hr, treba vyplniť meno, miesto pobytu a odhadovanú dĺžka pobytu. Formulár sme ukázali colníkovi, ale len sa pozrel na papier. Hranica je normálne priechodná, zdržanie prakticky nulové. Dovolenkový tlak absentoval. V podstate teraz začínajú do Chorvátska prichádzať Nemci. Stretávali sme chorvátskych turistov, sem-tam niekoho z Rakúska. Slovákov sme za celý pobyt nestretli.
Ako je to s protiepidemiologickými opatreniami?
Ak porovnávam situáciu v obchodoch, kaviarňach či na iných verejných miestach, sme asi najdisciplinovanejší. Pri vstupe do obchodu je povinná dezinfekcia rúk, no prakticky nikto nenosí rúško. Ak niekoho vidíte s rúškom, určite je to turista.
Napríklad v Nemecku v kaviarňach hostia vypĺňajú formulár, uvádzajú svoje meno, adresu, telefón, aby ich v prípade nákazy mohli kontaktovať. Je niečo podobné aj v Slovinsku alebo Chorvátsku?
Nie, vôbec nie. Naopak, majú obrovskú radosť, keď k nim niekto príde, keďže kapacity – či už ubytovacie, alebo stravovacie, sú naplnené len na približne dvadsať percent. Aj to zväčša iba domácimi turistami.
Ako je to s ubytovaním?
Veľké hotely a rezorty sú zatiaľ zatvorené, takisto aj veľké kempingy. Otvorené sú zväčša len menšie kempingy.
Ako ste bývali vy?
U domácich na priváte. V takomto ubytovaní nepýtajú žiadne potvrdenia, vyplnené formuláre ani nekontrolujú teplotu. Pýtal som sa aj ľudí, s ktorými sme sa stretli, ako sa rozbieha sezóna. Mnohí boli pesimistickí, majú obavy, že strach zákazníkov je zatiaľ stále príliš veľký na to, aby sa odhodlali ísť na dovolenku. Osobne si myslím, že napríklad na Istrii je obsadená len tretina kapacít.
Domáci sa neboja návratu koronavírusu?
Vôbec som to u nich nespozoroval. Práve naopak, tešia sa, keď ľudia konečne prídu. Väčšina z nich túto celú situáciu okolo pandémie považuje za príliš vyhrotenú. Realita u nich zrejme nebola taká dramatická, aby si ju dokázali nejako živšie uvedomiť. Jediný ich záujem je, aby sa čo najrýchlejšie obnovil turizmus a chodili k nim dovolenkári.
Aké sú ceny? Narástli?
Myslím si, že zostali na podobnej úrovni, ako boli doteraz. Nikde nevidieť žiadne výraznejšie zľavy, ale napríklad v chorvátskom meste Pula znížili vstupné na prehliadku veľkého rímske amfiteátra Kolosea o päťdesiat percent. Za normálnych okolností tam stoja davy ľudí a na prehliadku sa čaká hodiny. Teraz tam bola asi dvadsiatka turistov.
Ako by ste hodnotili cestovanie pred pandémiou a po nej?
V tejto chvíli je cestovanie omnoho príjemnejšie – sú prázdne cesty, prázdna diaľnica, na hraniciach nestoja turistické autobusy, pamiatky a atrakcie nie sú preplnené, sú voľné parkoviská i pláže. Napríklad aj výletné lode majú stop – aj ich výletníci plnili turistické mestá.
Takže pláže zívajú prázdnotou?
Taký nízky počet ľudí som nezažil ani na jar – aj vtedy boli pláže plnšie, ako sú teraz.
Nebáli ste sa vycestovať za hranice?
Vôbec nie. Tento štýl cestovania, že sa ide individuálne – vlastným dopravným prostriedkom, ubytovanie na priváte, kde je minimálny kontakt s ďalšími hosťami, považujem za bezpečný.
Odporučili by ste Slovákom, aby vycestovali?
Bezpochyby, teraz je najlepšie obdobie. Keďže je zatiaľ veľmi málo ľudí, riziko považujem za veľmi nízke. Treba to teraz využiť možno aj preto, že nevieme, ako sa situácia bude vyvíjať ďalej. Kto zaváha teraz, ktovie či sa dostane neskôr.