V domovoch pre seniorov zaviedli počas prísnych opatrení proti šíreniu pandémie špeciálny režim. A hoci sa Slovensko už otvára, hranice sú voľné, ľudia sa vrátili do práce, chodilo sa do škôl, postupne sa odkladajú rúška, domovy sociálnych služieb uvoľňujú reštriktívne pravidlá len opatrne a pomaly.
Medzi prvé opatrenia v boji s pandémiou ochorenia COVID-19 patril aj zákaz návštev v zariadeniach pre seniorov, neskôr už nemohli chodiť ani na vychádzky mimo domovov. Podľa plánu uvoľňovania opatrení v sociálnych službách, ktorý vypracovalo ministerstvo práce, by už tieto zariadenia mali fungovať ako pred koronakrízou. Povolené by mali byť neobmedzené vychádzky, prijímanie návštev, opatrné stretávanie sa. Domovy však starkých ešte stále držia takmer pod zámkou, platia v nich prísne pravidlá a ich porušenie niekde môže byť potrestané aj vylúčením.
Klinický psychológ Jindřich Cupák však upozorňuje, že vzájomné stretávanie sa treba podporovať a obmedziť ho naozaj len v prípade nutnosti. Inak naši rodičia a starí rodičia môžu upadnúť do depresie či apatie, pretože rodinné väzby nenahradia ani priateľstvá medzi seniormi.
„Mám otca v takom zariadení v Holíči. Sme nešťastní. Zdá sa nám, že je tam prísnejší režim ako vo väzení,“ hovorí mladý muž, ktorý sa bojí zverejniť svoje meno, aby nepriťažil otcovi. Vysvetľuje, že donedávna si mohli s otcom iba telefonovať. „Jedného starčeka nepustili v júni na svadbu svojej dcéry, ďalšieho, aby objednal náhrobok manželke, ktorá mu zomrela tesne pred zavedením opatrení proti pandémii. Lenže otec je tam zatvorený od začiatku marca, to sú už vyše štyri mesiace!“ pokračuje s tým, že riaditeľka zariadenia mu v rozhovore povedala, že „hnusobu musíme poraziť a dedkov a babky chrániť“.
V Holíči sú dve takéto zariadenia. Katarína Levická, ktorá vedie Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb, hovorí, že ich krízový tím zasadá každý týždeň. „Veľkou otázkou u nás zostáva povolenie voľného pohybu našich klientov mimo priestorov zariadenia. Toto by najviac uvítali, uvidíme, aká bude situácia,“ objasňuje. Seniori tam môžu prijímať návštevy len vo vonkajších priestoroch a trvať môžu iba hodinu týždenne. Mimo areálu domova zatiaľ chodiť nemôžu. „Išli by nakupovať, preto sme k tomuto kroku nepristúpili,“ podotýka riaditeľka.
„Môžeme byť s mamkou iba hodinu týždenne a najviac traja. Manžel musí ostať za bránou,“ potvrdzuje matka dvoch detí. Aj ona sa obáva zverejniť meno. „Sedíme v parku na lavičke. Nemôžeme sa ani objať, pobozkať, podať si ruky. Musíme mať rúška, dezinfikovať si ruky, vyplniť formulár.“
Druhým zariadením v meste je Senior dom Terézia. Situácia tam je iná. Riaditeľka Marta Tomčíková spresňuje, že ich klienti môžu ísť aj domov. Pri návrate ich otestujú rýchlotestami a zostávajú tri až štyri dni v karanténe.
Skúsenosti z domovov, ktoré Pravda oslovila naprieč Slovenskom, ukázali, že každé zariadenie pristupuje k uvoľňovaniu epidemiologických opatrení podľa svojho uváženia. Oslovení vedúci a riaditelia konštatujú, že sa boja. V prvom rade možností, že sa nákaza dostane do ich zariadenia tak ako v Pezinku alebo v Martine, kde niekoľko klientov zomrelo práve na ochorenie COVID-19. No boja sa aj možnosti, že by mohli byť trestne stíhaní za zanedbanie svojich povinností.
Pri Čadci pritvrdili
Zariadenie pre seniorov a domov sociálnych služieb v Kysuckom Novom Meste, so 141 klientmi, má pod palcom riaditeľka Denisa Smreková. „Keďže v Čadci zaznamenali viacero pozitívnych prípadov, od minulého pondelka sme návštevy až do odvolania, zrušili,“ hovorí Smreková s tým, že nedokáže zistiť, či rodinní príslušníci nie sú nakazení koronavírusom. Do areálu môžu vojsť iba lekári, dodávatelia či technici.
Seniori však môžu chodiť na vychádzky do mesta, do obchodu, na poštu či posedieť si s niekým v cukrárni. Smreková priznala, že sa nájdu menej spokojní príbuzní, ktorí do určených nariadení „vŕtajú“. „Niektorí majú latku nastavenú tak vysoko, že si nás zamieňajú za hotel. Väčšinou sa sťažujú tí, ktorí starostlivosť o svojho blízkeho doma nezvládli, no teraz si všetko všímajú a kritizujú,“ podotkla.
Domov dôchodcov a sociálnych služieb Luna v Brezne má momentálne 111 klientov. Riaditeľka Jana Grlická vysvetlila, že k postupnému obnoveniu návštev a vychádzok mimo zariadenia pristúpili za sprísnených hygienických a dezinfekčných podmienok. Aktuálne môžu za klientmi prichádzať ich príbuzní dvakrát denne od 9. do 11. a od 14. do 17. hodiny. „Aby sa v zariadení naraz nestretlo veľa ľudí, musia sa vopred ohlásiť,“ objasnila s tým, že po každej návšteve zabezpečujú dezinfekciu dotykových plôch. Od júla povolili tiež návštevy doma u príbuzných. Keďže väčšina ich seniorov sú čiastočne alebo úplne imobilní, využívajú to skôr výnimočne. Tí, ktorí sú na tom lepšie, sa môžu vybrať aj na prechádzky mimo zariadenia. „Sú síce ešte trochu regulované, ale väčšinou to postačuje. Doobeda na to majú vyčlenenú hodinu a poobede dve,“ dodala riaditeľka.
Na návštevu sa objednajte
Objednávky a rezervácie na čas návštev seniorov priamo v domovoch je opatrenie, ktoré funguje v každom oslovenom zariadení. Dušan Demčák, riaditeľ Zariadenia pre seniorov Harmónia na Cemjate v Prešove potvrdzuje, že u nich sa musia návštevy tiež vopred objednať. "Ak by sa u niektorého z klientov zariadenia objavilo podozrenie na prítomnosť ochorenia COVID-19, personál bude môcť jednoducho dohľadať každú osobu, ktorá prišla do kontaktu so seniormi alebo s personálom,“ vykladá pragmatickú príčinu tejto novinky Demčák.
Dodáva, že nezachytil sťažnosti ani zo strany klientov, ani ich príbuzných. Podľa neho bola situácia najnáročnejšia v prvých dňoch pandémie, keď najmä imobilní klienti nedokázali svojim príbuzným ani len zakývať cez okno.
V zariadení Via Lux na Andrašíkovej ulici v Barci obmedzujú návštevy najmä počas víkendov. „Sme jedno z najväčších zariadení na Slovensku, na návštevy chodí 50 až 60 ľudí. Počas víkendov je však k dispozícii menej zamestnancov, len ťažko by sme vedeli zabezpečiť všetky bezpečnostné požiadavky a tiež odprevadiť rodinného príslušníka na izbu. Ak by sme mali 10 až 15 návštev, vtedy by sme to zvládali,“ konštatuje riaditeľ Vojtech Hintoš. Návštevy sa aj v tomto zariadení musia ohlásiť deň vopred.
Klienti Strediska sociálnej pomoci mesta Košice na Garbiarskej ulici môžu chodiť na vychádzky iba do blízkeho okolia. Návštevy môžu prísť každý deň, no tiež platí, že sa musia vopred objednať. Za imobilnými klientmi možno ísť až do ich izby. Riaditeľa Zdenka Sloviková hovorí, že už povolili aj opustenie zariadenia počas víkendov alebo sviatkov. Vysvetľuje, že pri krátkodobom opustení nevyžadujú ani karanténu.
Obesím sa
Prísne pravidlá platia v každom zariadení. Nie všetkým seniorom však vyhovuje vymedzený čas a miesto na vychádzky, chýbajú im kontakty mimo areálu zariadení. „Je nesmierne ťažké byť bez rodiny, najbližších. Treba byť zodpovedný, ale aj rozumný,“ upozorňuje dôchodca, ktorý má v takomto domove kamaráta. „Raz mi volal, že sa obesí, že už ho taký život nebaví,“ hovorí smutne.
Ďalší dôchodca zo zariadenia na strednom Slovensku sa zasa ozval s príhodou, keď jeho spolubývajúci chcel utiecť cez terasu. Chytili ho, a aby sa podobný pokus už neopakoval, personál vymontoval kľučky z dverí. V ďalšom domove chcel zasa jeden starček utiecť cez plot. Precenil však svoje sily a ostal na ňom visieť.
Predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb Anna Ghannamová oponuje. Tvrdí, že je správne, aby si každý domov sociálnych služieb určil vlastné tempo uvoľňovania prísnych nariadení. „Je to podľa toho, ako riziko vyhodnotí samotný zriaďovateľ. Ak má niekto priestor len na to, aby sa tam stretlo denne sedem ľudí a dodržali pritom päťmetrový odstup, tak nemôže povoliť väčšiemu počtu ľudí návštevu denne,“ argumentuje.
Hnevá ju, že veľa ľudí nechce rešpektovať nariadenia a často si aj návštevy po čase stiahnu rúško pod bradu. Tvrdí, že zamestnanci by nemali dovoliť, aby návštevníci zostali s klientmi osamote. „Zodpovednosť majú potom niesť riaditelia?“ pýta sa Ghannamová. Mieni, že seniori obmedzenia znášajú lepšie ako ich príbuzní. A dodáva, že klienti sociálnych zariadení neboli nikdy v takom dobrom zdravotnom stave ako počas opatrení spojených s koronavírusom. „Počas troch mesiacov, keď boli zakázané návštevy, nemali nádchu, hnačky, kašle ani angíny. Rúška by som preto nechala aj do budúcnosti,“ uzavrela Ghannamová.