„Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem. Myslím si, že tento jeho výrok najlepšie charakterizuje jeho povahu, odhodlanie a charakter,“ myslí si Matovič.
Štefánik bol podľa premiérovej mienky prvý slovenský euroobčan, ktorý precestoval svet, ale potom sa chcel vrátiť. „Nikdy mu neprestalo srdce biť pre Slovensko a svoje kontakty, vedomosti a um využil na to, aby našim predkom na Slovensku pomohol vytvoriť krajinu, v ktorej budú môcť ako národ žiť,“ vysvetlil Matovič.
Vo svojom prejave spomenul premiér príhodu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, ktorému v Bruseli ukázal fotografiu Štefánikovej busty. Macron podľa premiéra hneď Štefánika aj spoznal a nad ránom sa k buste na slovenskom zastúpení išli s Matovičom aj odfotiť.
„Som veľmi rád, že aj francúzsky prezident na základe busty vie, aký veľký človek to Milan Rastislav Štefánik bol,“ doplnil. „Nezabudnime na to, čo pán Milan Rastislav Štefánik pre Slovensko znamenal,“ uzavrel Matovič.
Podľa prezidentky Zuzany Čaputovej spĺňa Milan Rastislav Štefánik všetky definície a kritériá, podľa ktorých sa pozná veľká historická osobnosť. Čaputová to uviedla pri príležitosti 140. výročia jeho narodenia.
Ako ďalej Čaputová uviedla na sociálnej sieti, „aj keby Milan Rastislav Štefánik bol známy len pre to, čo dosiahol ako astronóm, vynálezca, fotograf, meteorológ, cestovateľ, letec a vojak, aj tak by patril k velikánom slovenského národa a hovorili by sme o ňom ako o fenomenálnom človeku. Milan Rastislav Štefánik sa však mimoriadne zaslúžil tiež o to, že slovenský národ sa stal štátotvorným národom samostatného česko-slovenského štátu.“
Štefánika pripomenuli lietadlá aj ruže
V predvečer 140. výročia narodenia generála Milana Rastislava Štefánika preletelo nad bratislavským letiskom s jeho menom trinásť ľahkých lietadiel.
Pôvodný plán slávnostného letu z talianskeho letiska Campoformido pri meste Udine, odkiaľ Štefánik štartoval v 4. mája 1919 na svoj posledný let smerom na Slovensko, sa pre pandémiu a obmedzenia letov neuskutočnil.
Na slávnostný prelet 28 členov posádok Slovenskej leteckej federácie sa prišla pozrieť aj praneter M. R. Štefánika Tamara Dudášová. „Vznikom Československej republiky sa Štefánikova myšlienka vydobyť pre Slovákov slobodu do bodky naplnila,“ pripomenula Dudášová. Dodala, že Štefánik sa raz vyjadril: Som spokojný sám so sebou, mohol by som spokojne zomrieť. „Vtedy netušil, že sa to, žiaľ, vyplní, i keď mal pred sebou veľa nesplnených plánov a cieľov,“ pokračovala Dudášová.
„Pre našu rodinu bolo v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch minulého storočia veľkým problémom niesť meno Štefánik,“ povedala Dudášová s tým, že jej otca sa báli zamestnať a zostal aj bez dôchodku. „Nesmel robiť, báli sa ho zamestnať,“ dodala. „Naša rodina nikdy nesklonila hlavu a k menu Štefánik sme sa hrdo hlásili. Treba si Štefánika vážiť, lebo skutočne to bol veľký človek a veľmi veľa vecí spravil pre náš národ,“ upozornila praneter.
Video: Prelet lietadiel na počesť M. R. Štefánika.
Rastislava Čecha, Štefánikovho prapraprasynovca, potešilo, keď sa generál Štefánik stal víťazom hlasovania o Najväčšieho Slováka. „Tým podľa mňa je a aj bude,“ vyhlásil Čech a sľúbil, že spolu so starou mamou sa budú snažiť, aby toto meno neupadlo do zabudnutia.
Prezidentka Čaputová vysadila v Prezidentskej záhrade kríčkovú ružu odrody Generál Štefánik, ktorú v roku 1931 vyšľachtil český pestovateľ Jan Böhm. Ide o projekt Sto ruží pre Štefánika, ktorý Spoločnosť M. R. Štefánika realizuje po celom Slovensku. Ruža Generál Štefánik má purpurovú až fialovú farbu, jej kvety sú plné a sýto voňajú.
Video: Prezidentka Čaputová sadí ružu pre Štefánika.
Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách. Za svoj pomerne krátky život, nemal tridsaťdeväť, keď tragicky zahynul, bol úspešným diplomatom, vedcom, vojakom, letcom. Spolu s T. G. Masarykom a Edvardom Benešom je podpísaný pod Washingtonskou deklaráciou, ktorá viedla k vzniku Československa ako spoločného štátu Čechov a Slovákov. Vo Francúzsku mal prepožičanú hodnosť generála, od roku 2004 je generálom Ozbrojených síl SR in memoriam.
Jeho lietadlo Caproni 450, ktorým sa vracal z Talianska, sa zrútilo 4. mája 1919 neďaleko Ivanky pri Dunaji.