Kým bývalý predseda KDH Alojz Hlina ešte ani nevie, na čo sa chce ľudí pýtať, predseda SNS Andrej Danko si trúfa ľudí presvedčiť, že treba predčasné voľby. Oboch však zjavne motivuje premiér Igor Matovič (OĽaNO).
Slovenská národná strana bola síce ostatné štyri roky v parlamente a dokonca vo vláde, volebný výsledok spred štyroch rokov sa jej však zopakovať nepodarilo. Kým v marci 2016 získala s 8,64 percenta ako štvrtá najúspešnejšia strana 15 poslaneckých mandátov, vo februári 2020 s 3,16 percenta úplne prepadla. Naopak, Kresťanskodemokratické hnutie s 4,94 percenta v roku 2016 v ostatných voľbách síce dokázalo presvedčiť zhruba o 6-tisíc ľudí viac, ale v dôsledku vyššej účasti voličov získalo len 4,65 percenta a od vzniku samostatného Slovenska nemá už druhýkrát zastúpenie v parlamente.
Ako prvý oznámil úmysel pripraviť referendum Alojz Hlina. Na sociálnej sieti informoval, že v týchto dňoch začínajú s prípravno-analytickou fázou. "Počas nej budeme analyzovať, s kým, akým spôsobom a s akými otázkami pripraviť referendum, ktoré má šancu byť úspešné,“ priblížil s tým, že referendum by chcel spojiť s regionálnymi a komunálnymi voľbami v roku 2022. "Takéto referendum, v prípade, že bude spojené s inými voľbami a za predpokladu, že naozaj máme na to, byť súčasťou demokratického sveta, má veľkú šancu byť druhým úspešným referendom v Slovenskej republike,“ dúfa niekdajší šéf KDH.
Hlina: Nežijeme v štandardnej demokratickej krajine
O tom, čo má byť samotným predmetom referenda, však Hlina zatiaľ ešte nerozhodol. Týkať by sa malo otázok celospoločenského významu, ako je napríklad dôchodková reforma, spôsob a rýchlosť zadlžovania krajiny, spôsob výberu mýta, nakladanie s vodou a lesmi či hmotná zodpovednosť politikov, konkrétne však uviedol iba nie veľmi významnú otázku plagiátorstva diplomových prác. Ako sa v poslednom čase ukázalo, prácu napísal podvodne okrem predsedu Národnej rady Borisa Kollára (Sme rodina) aj premiér Igor Matovič (OĽaNO). Kým Kollár na vyriešenie svojho škandálu podal návrh na vlastné odvolanie, Matoviča navrhla zbaviť funkcie opozície. Obe odvolávania však boli neúspešné.
„Predmetom referenda by, okrem iných otázok, mala byť aj otázka, zatiaľ v tejto pracovnej verzii, textácia môže byť čiastočne preformulovaná, podstata však zostáva: Ste za to, aby vo funkcii premiéra SR a predsedu NR SR nemohli byť politici, ktorí nadobudli svoj vysokoškolský titul pochybným či dokonca podvodným spôsobom? Samozrejme, v každej štandardnej demokratickej krajine by sa nad zmysluplnosťou takéhoto referenda veľa ľudí zamyslelo. Žiaľ, treba povedať, že my už dlhší čas nežijeme v štandardnej demokratickej krajine,“ zdôraznil Hlina. Ako však dodal o deň neskôr, „myšlienka realizovať referendum ako jednu z posledných možností na obranu demokracie vznikla v úzkom nestraníckom kruhu“.
Danko: Morálne zlyhanie odcudzenej vlády
Za Andrejom Dankom bude, naopak, stáť celá strana SNS. Na spustení zberu podpisov pod petíciu za vyhlásenie referenda za predčasné voľby v roku 2021 sa tento týždeň uznieslo predsedníctvo strany, ktoré zároveň poverilo koordináciou a prípravou petície práve Danka.
Danko má na rozdiel od Hlinu v referendovej otázke jasno. „Slovenská národná strana volá po ľudovom hlasovaní. Občania Slovenskej republiky, povedzte dosť. Päť mesiacov od ostatných volieb ukázalo nekompetentnosť a morálne zlyhanie odcudzenej vlády. Vytratilo sa všetko ľudské, humánne, kresťanské a národné. Ostali intrigy, zastrašovanie, vyhadzovanie zo zamestnania, stranícke nominácie, čistky a mediálne útoky. Virtuálne reči namiesto reálnej práce,“ zdôraznil Danko rovnako na sociálnej sieti.
Danko pripúšťa, že okrem samotného cieľa, teda predčasných volieb, ide, samozrejme, aj o zaujatie voličov. "Je povinnosťou mimoparlamentnej strany politicky pracovať. Nemôžeme dať dokopy podpisy na odvolávanie predsedu vlády ako parlamentné strany. Odvolávanie bolo aj tak neúspešné. Snažíme sa preto iniciovať kroky, ktoré umožňuje naša mimoparlamentná činnosť,“ povedal Danko pre Pravdu. Nevylúčil dokonca ani možnosť spolupráce s Hlinom. „Pokiaľ bude ochotný podporiť našu myšlienku, nemáme problém. Každý, kto ju bude chcieť podporiť, bude mať dvere otvorené,“ pripustil.
Pomôže s referendami Matovič?
Hlinovi, ako aj Dankovi by k predčasným voľbám mohli paradoxne pomôcť práve Kollár s Matovičom, ktorý v minulosti opakovane navrhoval zrušenie 50-percentného kvóra na platnosť referenda. Kým OĽaNO vo svojom volebnom programe navrhuje kvórum účasti v referende znížiť na 25 percent, hnutie Sme rodina v programe hovorilo o úplnom zrušení kvóra.
„Súčasný premiér vždy hovoril, že zníži kvórum a že bude o všetkom referendum. Tak som aj sám zvedavý, čo povie, keď tie podpisy vyzbierame. My mu len robíme, čo si želal, aby národ rozhodol,“ odkazuje Danko.
Ústavný právnik a bývalý podpredseda Ústavného súdu Eduard Bárány so znižovaním kvóra nesúhlasí a hovorí o obave, aby menšina spoločnosti nediktovala svoju vôľu väčšine. Neočakáva však, že by pripravované referendum mohlo byť úspešné.
„V referende sa nemožno pýtať na nič, čo súvisí s ľudskými právami. Vzhľadom na relatívne malý rozsah judikatúry Ústavného súdu je ale presná hranica toho, čo s ľudskými právami súvisí, otázna. Druhým úskalím referenda, čo však ja považujem za hranicu zdravého rozumu, je povinnosť účasti nadpolovičnej väčšiny voličov nutná pre platnosť referenda. Nie som si však istý, že by sa ešte podarilo toto kvórum splniť, pretože pre tých, čo sú proti tomu, o čom sa hlasuje, je najlepšou stratégiou neúčasť na hlasovaní. Navyše sú rôzne názory aj na to, či je výsledok referenda pre Národnú radu záväzný,“ upozornil Bárány.
Doteraz sa na Slovensku uskutočnilo až osem referend. Platné bolo len jedno – o vstupe Slovenska do Európskej únie z roku 2003. Účasť vtedy dosiahla 52,15 percenta. Všetky ostatné referendá boli neplatné práve pre nezáujem voličov. Dvakrát – v rokoch 2000 a 2004 – sa hlasovalo aj o predčasných voľbách. V prvom prípade s účasťou 20 a v druhom 35 percent ľudí.
Na presadenie nižšieho kvóra účasti na referende je potrebná zmena ústavy, čo si vyžaduje minimálne 90 hlasov zo 150-člennej poslaneckej snemovne. Súčasná vládna štvorkoalícia disponuje v Národnej rade 95 mandátmi.