Čižnár odchádza. Prichádza politizácia prokuratúry?

, , 11.08.2020 07:00

Jaromír Čižnár sa rozlúčil s Generálnou prokuratúrou. Nástupcu zatiaľ nemá. Parlament ho chce zvoliť novým spôsobom, no prezidentka prijatú novelu poslancom vrátila. Časť z nich hovorí o prelomení veta, no ani po Čižnárovom odchode zatiaľ nevie kedy a ako.

Pred necelým mesiacom uplynulo jeho sedemročné funkčné obdobie. Podľa zákona generálny prokurátor vo svojej pozícii ostáva až do zvolenia nového. Čižnár však požiadal prezidentku Zuzanu Čaputovú o uvoľnenie, až do zloženia sľubu nového generálneho prokurátora ho zastúpi prvá námestníčka Viera Kováčiková. To môže trvať aj do októbra či novembra.

Čaputová zákon, ktorý upravuje voľbu, vrátila do Národnej rady na opätovné prerokovanie. Prekáža jej možnosť politizácie celej prokuratúry. Ohradila sa proti rozšíreniu dôvodov na odvolanie generálneho aj špeciálneho prokurátora, zvlášť proti veľmi vágnemu ustanoveniu, že bude môcť byť odvolaný, ak svoju funkciu nevykonáva riadne, čestne a nestranne.

Parlamentné plénum schválilo novelu zákona o prokuratúre a rokovacom poriadku Národnej rady 15. júla. Tú len na začiatku júna predstavili zástupcovia všetkých štyroch vládnych strán – Juraj Šeliga (Za ľudí), Alojz Baránik, Ondrej Dostál (obaja SaS), Petra Hajšelová (Sme rodina) a Milan Vetrák (OĽaNO). Na prelomenie veta potrebuje za zákon opäť hlasovať aspoň 76 poslancov. Vládna väčšina by s tým však nemala mať problém.

Predseda Národnej rady Boris Kollár chcel schôdzu zvolať už túto stredu, nechce však riskovať, že sa nezíde dosť poslancov. „Je na nás veľká zodpovednosť, aby sme čím skôr uviedli nového generálneho prokurátora do funkcie. Nemôžeme si dovoliť riskovať, pretože ak by sme veto neprelomili, tento bod budeme môcť zaradiť na schôdzu parlamentu najskôr o šesť mesiacov. Ak nebude na Slovensku dosť poslancov aj kvôli plánovaným dovolenkám, posunieme to na 1. septembra,“ avizoval v pondelok Kollár.

Z pätice predkladateľov novely o voľbe generálneho a špeciálneho prokurátora sa k možnému prijatiu podmienok prezidentky kladne vyjadril len Šeliga. „Nemám problém s pripomienkami pani prezidentky,“ uviedol pre Pravdu Šeliga a podotkol, že sa diskutuje o všetkých možnostiach, no aj tak sú len dve. „Buď ich prijmeme, alebo odmietneme a prelomíme to. Osobne by som pripomienky prijal, ako ich navrhla, v plnom rozsahu,“ doplnil Šeliga.

Jeho kolegovia Baránik a Dostál majú však odlišný názor. Obaja sa zhodli, že by sa novelizácia zákona o voľbe mala uskutočniť podľa nových pravidiel, teda tak, ako to je zahrnuté v programovom vyhlásení. „V podstatných bodoch by sme nemali ustúpiť. Treba vytrvať a pani prezidentku treba presvedčiť, že sa mýli v niektorých veciach, napríklad pokiaľ ide o odvolateľnosť prokurátora a podobne,“ odkázal Baránik.

„Sú tam body, pri ktorých je to na diskusiu,“ zamýšľa sa Dostál. „Pri otázke, že ak sa do funkcie niekto dostane ako neprokurátor, po jej skončení bude klasifikovaný ako prokurátor alebo sa bude postupovať podľa návrhu pani prezidentky – v tejto otázke si viem predstaviť, že by sme jej vyhoveli,“ dodal.

Na druhej strane však Dostál vyčíta prezidentke vrátenie novely, pretože sa podľa neho takto oddiali voľba nového generálneho prokurátora až na október. „Voľba sa posunie na úrovni niečo vyše mesiaca až dva mesiace. Keby návrh zákona prezidentka podpísala, už mohla byť vyhlásená voľba, kandidáti sa mohli hlásiť a na septembrovej schôdzi mohla prebehnúť voľba a po nej mohla pani prezidentka vymenovať nového generálneho prokurátora. Takto sa bude môcť uskutočniť niekedy v októbri,“ zamýšľa sa Dostál.

Podľa Baránika nemôžu povoliť pri namietanom bode o možnosti odvolateľnosti, ktorý pokladá za kľúčový.

„Z nášho pohľadu ide o zmenu, aby sa na primeranú mieru zvýšila zodpovednosť generálneho i špeciálneho prokurátora. Obaja sa správajú tak, že sa nikomu nezodpovedajú a potom majú aj také výsledky,“ myslí si Baránik. Ako však doplnil, voľba je síce zložitý proces, no musia sa poponáhľať. „To, že momentálne prokuratúru vedie nikým nezvolená osoba, ktorá má navyše dosť pochybnú reputáciu, je dosť nevhodné, a preto je dôvod sa ponáhľať s vyriešením situácie,“ uzavrel Baránik.

„Mám na to iný názor než pani prezidentka a bol by som za to, aby sme návrh schválili tak, ako sme ho už raz schválili,“ uviedol na margo odvolávania Dostál.

Nová zákonná úprava rozširuje okruh osôb a inštitúcií, ktoré môžu navrhnúť kandidátov na post šéfa prokuratúry. Dnes takúto možnosť majú len poslanci parlamentu. Po novom tak bude môcť urobiť aj minister spravodlivosti, Rada prokurátorov, verejný ochranca práv, profesijné organizácie právnikov – komory advokátov, exekútorov, notárov, dekani právnických fakúlt či Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied.

Uchádzačom o funkciu šéfa prokuratúry môže byť právnik s aspoň 15-ročnou odbornou praxou starší ako 40 rokov, ktorý v ostatných dvoch rokoch nevykonával žiadnu politickú či ústavnú funkciu. Záujemcovia o funkciu musia prejsť verejným vypočutím na ústavnoprávnom výbore, podobne ako to bolo v prípade výberu ústavných sudcov. Aj samotná voľba v pléne parlamentu bude po novom verejná.

Čo prekáža prezidentke, opozícii a odborníkom

Prezidentka Zuzana Čaputová zákon, ktorý upravuje voľbu generálneho prokurátora, začiatkom augusta vrátila do Národnej rady na opätovné prerokovanie. Prekáža jej možnosť politizácie celej prokuratúry. Ohradila sa proti rozšíreniu dôvodov na odvolanie generálneho aj špeciálneho prokurátora, najmä, že bude môcť byť odvolaný, ak svoju funkciu nevykonáva riadne, čestne a nestranne.

„Je zrejmé, že by mohla byť istá snaha alebo tlak na generálneho a špeciálneho prokurátora vychádzať v ústrety politickej garnitúre, ktorá má v parlamente väčšinu. Nepovažujem za vhodné, aby sa posilňovala politická závislosť vedenia prokuratúry od politickej moci. Z tohto dôvodu budem tieto časti schválených zákonov vetovať,“ vyhlásila prezidentka Zuzana Čaputová na konci júla.

„S týmto sa stotožňuje celá odborná mimoparlamentná verejnosť. Tie dôvody sú definované skutočne veľmi všeobecne a vágne, vyvolávajú právnu neistotu a dokonca aj možnosť zneužitia takéhoto ustanovenia. Navyše treba dodať, že my dôvody na odvolanie generálneho prokurátora máme. Len to možno treba zefektívniť a uviesť do praxe,“ povedal v rozhovore pre Pravdu jeden z horúcich kandidátov na túto pozíciu Ján Šanta, prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry.

„V tejto chvíli by som sa prikláňal k tomu, aby sa rýchlo prijal zákon a otázka odvolania sa vôbec neriešila. Veď my nemáme ani len zvoleného generálneho prokurátora,“ dodal. Prezidentka zároveň varovala, že ak parlament prelomí jej veto bez patričných úprav, obráti sa na Ústavný súd. „V prípade, ak by v týchto častiach, kde som presvedčená o neústavnosti týchto ustanovení s ústavou,“ zdôraznila. Rovnakú ambíciu prezentovala aj opozícia na čele so stranou Smer.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#prokuratúra #generálny prokurátor #reforma prokuratúry
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku