Vláda vymenovala bývalého riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby Vendelína Leitnera za štátneho tajomníka ministerstva vnútra. Nahradí práve bývalého vyšetrovateľa kauzy Gorila Kyselicu, ktorý sa funkcie vzdal po prepuknutí škandálu, že zamlčal pôsobenie vo Vojenskom spravodajstve v čase, keď kandidoval do parlamentu. Bezpečnostný analytik Milan Žitný to považuje za dôsledok ideovej biedy a prázdnoty hnutia OĽaNO.
Šéf rezortu vnútra Mikulec považuje Leitnera za veľkého profesionála, ktorý na svoju prácu kladie náležitý dôraz. „Som rád, že budeme môcť spoločne pracovať na zmene, ktorá je v tomto rezorte a spoločnosti veľmi potrebná,“ vyhlásil minister.
Leitner, ktorý do funkcie štátneho tajomníka nastúpi od 24. augusta, chce zužitkovať svoje dlhoročné skúsenosti v prospech ministerstva vnútra. „Uvedomujem si výzvu, ktorá predo mnou stojí, a o to s väčšou pokorou som sa ju rozhodol prijať. Urobím všetko pre to, aby som bol pomocou, ktorá posunie ministerstvo vnútra dopredu,“ vyhlásil nový štátny tajomník.
Od tajných k hasičom
Nový štátny tajomník v poslednom čase pôsobil ako manažér v súkromnej poisťovni Allianz. Medzi rokmi 2000 a 2007 pracoval ako generálny tajomník na ministerstve obrany. Do roku 2006 bol riaditeľom Vojenskej spravodajskej služby a medzi rokmi 1995 a 1998 pôsobil ako pridelenec obrany na slovenskom zastupiteľskom úrade v USA.
Bývalých tajných na ministerstve vnútra sa zdá priveľa aj kedysi najvyššie postavenému Slovákovi v štruktúrach NATO Pavlovi Mackovi. „Buď je situácia v rezorte vnútra naozaj zúfalá, alebo premiér nikomu neverí a niečo chystá. Pána Leitnera poznám ako skutočného profesionála, ale tá koncentrácia tajných vo vedení najťažšieho rezortu je očividná. Túto personálnu nomináciu by som skôr očakával na pozícii riaditeľa Vojenského spravodajstva. Najmä po tom, čo tam svoje dedičstvo zanechal realitný magnát Balciar,“ napísal Macko na sociálnej sieti s odkazom na bývalého šéfa Vojenského spravodajstva Jána Balciara, ktorý krátko po voľbách na vlastnú žiadosť odišiel.
Vo zvýšenej koncentrácii bývalých tajných vo svojom rezorte však samotný minister žiadny problém nevidí. „Nie, myslím si, že pán Leitner môže svoje predošlé profesionálne skúsenosti skvelo využiť aj v novej manažérskej funkcii,“ reagoval Mikulec.
„Preberá rozsiahlu agendu, konkrétne ide najmä o Prezídium Hasičského a záchranného zboru, Horskú záchrannú službu, sekciu krízového riadenia ministerstva vnútra, sekciu legislatívy a právnych služieb ministerstva, Letecký útvar a Migračný úrad ministerstva vnútra a Informačné centrum na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevenciu kriminality. Nový štátny tajomník má dôveru ministra práve vďaka ich dlhoročnej spolupráci, profesionalite a vysokému morálnemu kreditu,“ doplnila hovorkyňa rezortu vnútra Barbara Túrosová.
Ideová bieda obyčajných
Leitner vo funkcii nahradí Lukáša Kyselicu. Ten z ministerstva odišiel po medializovaní informácie, že v čase kandidatúry do parlamentu za OĽaNO pôsobil vo Vojenskom spravodajstve. V tajnej službe ministerstva obrany mal pôsobiť od októbra 2019 do 19. marca 2020. Napriek tomu, že bol predvolaný toto svoje pôsobenie vysvetliť na brannobezpečnostný výbor a očakáva sa, že vysvetľovať by ho mal aj na výbore pre kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, sa Kyselica z ministerstva vnútra vracia do parlamentu ako poslanec, pôsobiť bude v klube OĽaNO.
Bezpečnostný analytik Milan Žitný necíti nejakú hrozbu prenášania spôsobov vojenských tajných do rezortu vnútra, napriek tomu hovorí, že táto nominácia hnutiu OĽaNO ku cti neslúži. „Jeho pôsobenie v rezorte vnútra nie je hrozbu, ale spravodajcovia nemajú v politických funkciách čo hľadať. Sú to úradníci a nie politici. Ak dáva niekto spravodajcov do politických funkcií, svedčí to o tom, že nemá a nepripravoval si vlastné kádre. Politická strana má mať program, ako a čo ide riešiť a riadiť. Úradníci sú na to, aby ten program vykonali. Ak strana používa úradníkov do politických funkcií, znamená to, že nemá príslušný program a nie je pripravená niečo systémové z politického programu ponúknuť. Svedčí to o ideovej biede až prázdnote takéhoto subjektu,“ zhodnotil Žitný.