SaS zvažuje možnosť požiadať Ústavný súd o posúdenie Vatikánskej zmluvy

SaS zvažuje, že sa obráti na Ústavný súd (ÚS) SR, aby posúdila Vatikánsku zmluvu, či nepredstavuje porušenie rovnoprávnosti dvoch medzinárodných subjektov a nevytvára nerovnosť pred zákonom vzhľadom na nerovnaké výhody rímskokatolíckej a iných cirkví, plynúce zo zmluvy.

, 28.08.2020 18:36, aktualizované: 22:02
debata (93)

Na piatkovom brífingu liberálov to uviedla poslankyňa Európskeho parlamentu (EP) za SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá zároveň zdôraznila, že Vatikánska zmluva ako taká nie je prekážkou pri hľadaní iného modelu financovania cirkvi.

Video: SaS k odluke cirkví od štátu.

So svojimi partajnými kolegami na brífingu pripomenula, že práve snaha konštruktívne a bez emócií zmeniť financovanie cirkví je prioritou opätovného otvorenia témy odluky cirkvi od štátu.

„V žiadnom prípade to nie je len o šetrení finančných prostriedkov,“ uviedla Nicholsonová. Zmena modelu financovania má podľa nej zabezpečiť naozaj nezávisle pôsobiacu cirkev, ktorá si bude plniť autonómne svoje úlohy. "Je to jedna z posledných nesplnených požiadaviek Novembra 89,“ upozornila.

Myslí si, že cirkev vzhľadom na štátne prostriedky nie je schopná ako morálna autorita primerane reagovať na prešľapy vládnej moci. Na druhej strane Nicholsonová upozornila, že cirkev neadekvátne vstupuje do tvorby štátnych politík – spomenula napríklad tzv. potratovú tabletku či uplatňovanie výhrady vo svedomí s negatívnym vplyvom na dostupnosť legálnej služby.

Nicholsonová zopakovala, že SaS chce iniciovať celospoločenskú diskusiu, avizovala do Vianoc konferenciu so zastúpením všetkých dotknutých strán.

Predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Juraj Droba, ktorý sa v strane venuje témam osobných slobôd zdôraznil, že téma nie je namierená proti cirkvi a veriacim. „Cieľom je nájsť riešenie, ktoré bude v prospech všetkých strán, cirkví, veriacich i ateistickej časti spoločnosti,“ povedal Droba.

„Rozumiem však aj stanoviskám cirkví, najmä rímskokatolíckej, že téma si žiada aj vyriešiť ich majetkovo-právne a reštitučné nároky, a tiež otázku starostlivosti o sakrálne objekty, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Na to bude musieť myslieť legislatíva,“ do­dal.

Poslanec Národnej rady SR Miroslav Žiak, ktorý otvoril tému na sociálnej sieti, zdôraznil potrebu celospoločenskej debaty o prehodnotení modelu financovania a efektivity vynaložených prostriedkov.

„Otvorene sa pýtam, či suma 52 miliónov eur ako príspevok pre cirkvi a náboženské spoločnosti je primeraná. Či je premrštená alebo neadekvátna,“ vyslovil otázku. Žiak cíti tiež potrebu presne kvantifikovať účelové použitie prijatých štátnych prostriedkov. V prípade nového modelu financovania je podľa neho najvhodnejšie riešenie otázkou diskusie. Uviedol, že už začal neoficiálnu debatu s koaličnými poslancami. „Mám ich podporu,“ povedal.

Poslankyňa Európskeho parlamentu Lucia Ďuriš... Foto: SITA (Brano Bibel)
Lucia Ďuriš Nicholsonová / SaS / Poslankyňa Európskeho parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová počas tlačovej konferencie strany Sloboda a Solidarita (SaS) o krokoch, ktoré je potrebné spraviť k odluke cirkví od štátu. Bratislava, 28. august 2020

KDH považuje otváranie témy financovania cirkví zo strany SaS za zbytočné a politicky účelové. Informoval o tom hovorca KDH Stano Župa.

„Minulý rok bol po dlhej odbornej diskusii prijatý aktuálne platný zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností, ktorý podporila aj značná časť vtedajšej opozície. Ak by sa mala takáto diskusia nanovo otvoriť, KDH považuje za dôležité, aby sa tak nedialo jednostranne zo strany štátu, ale bezpodmienečne aj za aktívnej účasti jednotlivých cirkví,“ vyplýva z reakcie KDH. To si váži nenahraditeľný prínos cirkví najmä v službách v sociálnej oblasti, ale tiež v kultivovaní spoločenského étosu kresťanskými hodnotami.

Ministerstvo kultúry (MK) SR pri otvorení témy pripomenulo, že pred samotnou debatou je potrebné doriešiť otázky reštitúcií a finančných nárokov cirkví, pripomenulo tiež, že finálna odluka nie je možná počas platnosti Vatikánskej zmluvy. Oslovení ministri sa zhodujú, že téma je relevantná, nie je však dobre načasovaná.

Od januára 2020 platí nový zákon o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností, ktorý zohľadňuje aj počet veriacich a rozširuje takisto možnosti použitia štátneho príspevku. Zákon zachováva systém priamej podpory zo strany štátu. O tom, že jeho ponechanie v aktualizovanej podobe je najlepším riešením, rozhodla expertná skupina, zložená zo zástupcov štátu a cirkví.

KBS: Iniciatíva SaS je neprimeraná

Iniciatívu koaličnej SaS k opätovnému otvoreniu témy odluky cirkvi od štátu, vrátane zvažovania preskúmania Vatikánskej zmluvy ústavným súdom, nepovažuje Konferencia biskupov Slovenska (KBS) za primeranú. Uviedol to hovorca KBS Martin Kramara.

Upozorňuje na rozpory v argumentácii liberálov i na to, že iniciatíva prichádza v čase, keď sa do praxe aplikuje nový model financovania, vychádzajúci z konsenzu potvrdeného cirkvami, expertmi i ústavnou väčšinou hlasov v parlamente.

"Tvrdenie o potrebe väčšej autonómie, podporené argumentom, že cirkvi sa na jednej strane nemajú miešať do politiky, ale na strane druhej by sa mohli, ak by im štát zobral finančnú podporu, si samo v sebe vnútorne protirečí,“ upozornil Kramara na vyjadrenia SaS.

Uistil, že cirkev sa vyjadruje celkom slobodne, zároveň plne rešpektuje autonómiu štátu i výsledky demokratických volieb. V súvislosti s naznačovaním poslanca Miroslava Žiaka (SaS) o otáznej efektivite vynakladaných prostriedkov prostredníctvom priamej podpory štátu pre cirkvi Kramara upozornil, že ak by mal štát prevziať údržbu a opravy národných kultúrnych pamiatok, ktoré sú v opatere cirkví, stálo by ho to neporovnateľne viac než príspevky na platy duchovných. „Opravy pamiatok nás stoja státisíce, ba aj milióny eur, kým platy duchovných sú ledva na úrovni minimálnej mzdy,“ dodal hovorca KBS.

© Autorské práva vyhradené

93 debata chyba
Viac na túto tému: #SaS #Ústavny súd #odluka cirkví od štátu #Vatikánska zmluva
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy