Prejav Zuzany Čaputovej
"Vážení účastníci povstania, drahí spoluobčania,
tak ako pred rokom, keď som sa vám mohla prihovoriť pri oslavách Slovenského národného povstania po prvý raz, aj teraz musím povedať, že je pre mňa veľkou cťou, že môžem priamo osloviť vás, aktívnych účastníkov a aktérov našej veľkej historickej udalosti.
Jeden z takýchto hrdinov, jeden z vás, pán Vladimír Strmeň, ktorý bol členom partizánskej jednotky na Španej Doline, mi raz na otázku, čo považuje v živote za najdôležitejšie, povedal: „Ja sa vždy dívam dopredu. Nikdy nie nazad, lebo to čo bolo sa už nedá napraviť. Vždy treba ísť s úsmevom dopredu a vždy s nádejou, že môžem niekomu pomôcť, alebo urobiť to, z čoho bude mať radosť.“
Ja sa však na chvíľu pozriem aj dozadu, a to preto, lebo vo vašich činoch je veľa dôležitých odkazov aj pre našu súčasnosť.
Slovenské národné povstanie je pre mňa odjakživa spájané s hrdinstvom. Dnes oveľa lepšie chápem, čo všetko ste museli podstúpiť, aby sa Povstanie stalo skutočnosťou. V auguste 1944 ste vedeli, že žijete v dobe, keď ľudský život akoby stratil svoju cenu, keď ľudia umierali nielen na fronte, ale trpeli aj v zázemí. Keď každý odpor voči vtedajšiemu režimu sa trestal buď smrťou, alebo väzením. Za každý váš odvážny čin ste mohli zaplatiť najvyššiu cenu, a to nielen vy, ale aj vaši blízki. Ale napriek riziku, ktoré dnes nedokážeme možno ani do dôsledkov precítiť, ste našli v sebe silu a odhodlanie a zapojili ste sa do ozbrojeného boja proti nacizmu a fašizmu.
Vaša odvaha, odvaha všetkých účastníkov protifašistického povstania, nám, vašim potomkom, nastavuje zrkadlo. Sami seba sa pýtajme: Dokázali by sme aj my to, čo povstalecká generácia? Keby sme boli na vašom mieste, konali by sme rovnako odhodlane a statočne? Našli by sme v sebe odvahu postaviť sa na správnu stranu, aj keby sme tým riskovali svoj život? Ako sa nám darí obstáť na našich hodnotových križovatkách?
Každý, kto si dá na tieto otázky úprimnú odpoveď, precíti celú hĺbku toho, pred čím ste stáli a ako ste sa k svojej veľkej výzve postavili. Za vaše hrdinstvo sa vám chcem úprimne poďakovať. Urobili ste pre nás, pre svoju vlasť, najviac, čo vo svojej dobe mohli. Kiežby to mohol niekto s odstupom trištvrte storočia povedať aj o našej generácii.
Milí spoluobčania,
jeden z vnímavých historikov si všimol, že keď hovoríme o Povstaní, máme sklony hovoriť viac o ľude, ako o ľuďoch, o národe, a nie o občanovi, o armáde, nie o vojakovi, o vodcoch, nie o bezmenných účastníkov udalostí. Pritom práve konkrétni ľudia, občania, či bezmenní účastníci historických premien, sú práve tí, ktorí na svojich pleciach niesli a nesú celú ťarchu dejín. Niesli ju pred viac ako trištvrte storočím a nesú ju aj teraz. Na každom z nás záleží, na ktorú stranu sa v sporoch svojej doby postaví a či sa zasadí za hodnoty, ktoré Slovensku pomôžu, aby bolo slobodnou, nezávislou, demokratickou, humánnou a prosperujúcou krajinou.
Udalosť, ktorú si dnes pripomíname, nám z hĺbky histórie odkazuje, že civilizačné hodnoty sa musia brániť ešte v predpolí, skôr ako sa objavia iba prvé náznaky ich ohrozenia, nie až na poslednej hradbe, ako sa to stalo v druhej svetovej vojne. Tento odkaz Povstania, majme, prosím, na pamäti, lebo je to odkaz vykúpený krvou a obeťami. Prijmime preto svoju zodpovednosť za Slovensko a nesme ju tak statočne, ako to dokázala povstalecká generácia."
Príhovor Borisa Kollára
Vážená pani prezidentka Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážený pán prezident Gašparovič, vážený pán prezident Kiska, vážení členovia vlády SR, vážení poslanci Národnej rady SR, vážené excelencie, vážení predstavitelia štátnej správy a samosprávy, vážení účastníci protifašistického odboja, vážení účastníci Slovenského národného povstania, drahé Slovenky, Slováci,
v slovenských dejinách patrí Slovenské národné povstanie k najvýznamnejším medzníkom našej novodobej histórie, doslovne svieti v našej histórii a zaraďuje náš národ do európskeho a svetového pokrokového civilizačného pohybu. Skvelý esejista a literárny vedec Alexander Matuška, účastník SNP, to v roku 1964 vyjadril nadčasovo a presne, že:
SNP bolo totálne. Bolo proti i za, bolo inštinktívne i organizované, bolo vlastenecké i internacionalistické; má veľký význam pre nás osobne a váži niečo i na úrovni európskych odbojových hnutí.
Vážení prítomní,
povstanie bolo slovenské i národné, bolo vtedajším vyvrcholením viacročného protifašistického a protinacistického odboja proti nemeckému nacizmu, ako aj domácemu kolaborantskému režimu.
Slovenský národ pod vedením odbojovej politickej elity sa tak zaradil k tým, ktorí odmietli samotnú podstatu fašistických a nacistických režimov a to nielen v Európe, ale aj vo svete.
Pri tejto príležitosti by som rád vyzdvihol obetavosť a hrdinstvo Slovákov a iných národov bojujúcich v ilegálnych hnutiach a v partizánskych zoskupeniach, v 1. československej armáde na Slovensku. Netreba zabúdať na mnohé slovenské rodiny, ktoré vytvárali dôležité zázemie odboju a povstaniu. Náš hrdinský národ pred 76. rokmi povstal proti okupantom, ktorí vo vojnou zmietanej Európe šírili nenávisť, násilie, rasizmus a holokaust, páchali zverstvá aj na civilnom obyvateľstve.
Spomenúť treba úžasnú schopnosť, predstaviteľov ilegálneho občianskeho a komunistického odboja, v týchto chvíľach sa spojiť, vytvoriť ilegálnu Slovenskú národnú radu, ktorá sa neskôr pretavila do povstaleckej Slovenskej národnej rady. Nezabúdajme na významné osobnosti, ktoré sa zaslúžili o tieto skvelé skutky. Práve oni dokázali v záujme spoločného cieľa potlačiť, aj keď nie nadlho, ideologické rozdiely, a tak zvíťazil spoločný cieľ odstrániť nacistický nemecký diktát, kolaborujúci ľudácky režim a opätovne vytvoriť spoločný štát Čechov a Slovákov demokratickú Československú republiku. A to je aj memento pre nás, pre súčasnosť pre vyššie ciele sa dokázať spojiť bez ohľadu na politické názory či ideologickú rozdielnosť.
Nemôžeme zabúdať aj na významné zásluhy vojenského velenia SNP, najmä na jeho hrdinských veliteľov, generálov Rudolfa Viesta a Jána Goliána, ktorí zahynuli, po vojenskom potlačení povstania, v nemeckom zajatí.
Neprislúcha mi hodnotiť naše povstanie, to treba ponechať historikom, ale ako predseda súčasnej Národnej rady Slovenskej republiky je mojou povinnosťou spomenúť a uctiť si zásluhy povstaleckého najvyššieho zákonodarného orgánu, najmä jeho dvoch predsedov: Karola Šmidkeho a Vavra Šrobára. A bolo by chybou nespomenúť Deklaráciu SNR prijatú 1. septembra 1944.
Vážení prítomní,
na tomto mieste a pri tejto príležitosti sa skláňam pred hrdinstvom Sloveniek, Slovákov a iných národov, ktorí neváhali položiť svoje životy za ideály slobody, spravodlivosti a demokracie, vzdávam úctu všetkým, ktorí v týchto bojoch prežili, a z ktorých väčšina už nie je medzi nami.
Vážení prítomní účastníci protifašistického a protinacistického odboja doma i v zahraničí, ďakujem Vám, že ste sa v najťažších chvíľach dokázali postaviť na správnu stranu v mene ideálov slobody, humanizmu a demokracie.
Našou spoločnou úlohou je nielen nezabúdať na hrdinov SNP, na hodnoty demokracie a civilizovaného pokroku, ale aj dokázať sa postaviť a vysloviť proti súčasnému nebezpečenstvu neofašizmu a neonacizmu, proti tým, čo šíria zlobu, nenávisť a odmietajú žiť vo svete bez vojen.
Ľudskosť, úcta, demokracia a mier by sa mali stať trvalými hodnotami nášho milovaného Slovenska v úcte k tým, čo za tieto hodnoty bojovali a mreli aj v Slovenskom národnom povstaní.
Prejav predsedu vlády Igora Matoviča tlačové agentúry zatiaľ neposkytli, nezaslal ho ani Úrad vlády ani mediálny tím hnutia OĽaNO.