Andruskóovu výpoveď by podľa neho mohla potvrdiť najmä sama Zsuzsová alebo Marian Kočner. To ale neočakáva. Ak sa doteraz neobjavili dostatočné dôkazy, varuje, že v dohľadnom období môžeme len ťažko čakať nejaké nové.
Čo hovoríte na rozsudok? Prekvapil vás?
Pre mňa nie je prekvapivý. Už dávnejšie som upozorňoval, že pokiaľ sa obžaloba opiera len o výpoveď Andruskóa ako o kľúčovú, pričom tá nebola verifikovaná žiadnym silným dôkazom, nemusí obstáť. Navyše toto svedectvo nie je ani priame, pretože Andruskó nebol aktérom žiadneho stretnutia, kde by padli slová o objednávke. On to len mal počuť od Aleny Zsuzsovej. Je teda len nepriamy svedok. Môžeme si myslieť, že sa to stalo, ako je to opísané v obžalobe, ale jedna výpoveď súdu zjavne nestačila. Priame dôkazy, ktoré by jeho slová silno potvrdzovali, sme však nevideli. Preto ma vôbec neprekvapilo, ako senát rozhodol. Platí zásada, že ak nie sú dôkazy natoľko presvedčivé, že vyvracajú akékoľvek pochybnosti, vždy sa musí prihliadať na práva obvineného. Aj keby sme si mysleli, že to spáchal, nepodarilo sa to dokázať. To je zásada právneho štátu. Inak by bolo možné kedykoľvek kohokoľvek odsúdiť bez presvedčivých dôkazov. Toto sa v právnom štáte nesmie stať.
Takže podľa vás tento rozsudok svedčí skôr o nezávislosti súdu než o liknavej spravodlivosti?
Dôkazy, ktoré obžaloba predložila, neboli pre väčšinu senátu dostatočne presvedčivé a jednoznačné. V tej chvíli sa má súd prikloniť na stranu obžalovaného. Súd sa preto podľa mňa len riadil tým, čo ukladá zákon. Inak to nejde. Oceňujem v tomto aj postoj predsedu Špecializovaného trestného súdu Jána Hrubalu, ktorý sa to snažil verejnosti takto vysvetliť. Na druhej strane očakávania časti verejnosti boli silné a vyvolávali dojem, že sudcovia rozhodnú podľa mienky médií a musia uložiť Kočnerovi exemplárny trest. Považujem to za chybu, pretože je to dôsledok nezákonného vynášania zo spisu. Neustálym neodborným zverejňovaním informácií zo spisu niektoré médiá len vo verejnosti tento pocit masírovali. Teraz je aj verejnosť nahnevaná, a ak sa časť „odtrhne“, vybehne do ulíc a nastúpi takzvaný sudca lynč. Ide to na hlavu tých, ktorí to vynášali, a tých, ktorí to zverejňovali s tým, že to musel byť Kočner. To je zlá cesta. Toto chceli? Kto upustí od zásady právneho štátu, musí rátať s tým, že sa stane zrnkom, ktoré bude zomleté.
Kto teda v prípade zlyhal? Polícia, prokuratúra či súd?
Prokuratúra neuniesla dôkazné bremeno. Podľa mňa neurobila dobre, keď argumentovala a príliš sa spoliehala na správy medzi Kočnerom a Zsuzsovou, ktoré obsahovali zmienky či emotikony o snoch a zuboch. Pokiaľ toto chcela prokuratúra označiť za naozaj pádny dôkaz, mala k týmto správam poskytnúť dešifrovací kľúč, ktorým by sa tá komunikácia dala vysvetliť a vyložiť. Ten neposkytla. Pracovala len s dojmom, ale ten nestačí. Tam prokuratúra urobila chybu. Ja ich ale chápem, pri dôkaznej núdzi toho nemali viac, ale museli na druhej strane rátať s tým, že súd to neuzná za dostatočne preukázaný dôkaz. Pocit nie je dôkaz.
Ste osobne presvedčený o Kočnerovej vine?
Ak je výpoveď Andruskóa, že Zsuzsová mu skutočne za objednávateľa označila Mariana Kočnera, pravdivá, v tom prípade je to tak. Táto Andruskóova výpoveď ale nebola verifikovaná žiadnym dôkazom, len dojmami. Preto nevieme, či je to tak. Zdržím sa preto komentára, ktorý vždy musím podmieniť pravdivosťou Andruskóovej výpovede. Tým si ja už dnes nie som istý. Je to nedôveryhodný svedok. Teraz fabulujem, ale kvôli nejakým problémom to mohol zvaliť na Kočnera so Zsuzsovou a zakryť skutočných objednávateľov.
Proti Kočnerovi svedčil už odsúdený Zoltán Andruskó, ale aj korunný svedok Peter Tóth. Je vôbec pri objednávkach vrážd u organizovaných skupín bežné nájsť priamy hmatateľný dôkaz? Nestoja takéto prípady často skôr hlavne na výpovediach?
Objednávateľom a sprostredkovateľom je zvyčajne ťažšie preukázať vinu. Ale v prípade jednej slabej sprostredkovanej výpovede nemožno hovoriť o priamom svedkovi. Takto mohol vypovedať proti komukoľvek. Napríklad v prípadoch Černákovcov prebiehali veľmi precízne procesné úkony, kde sa ani raz nestalo, že by mohla obhajoba namietať nejaké procesné pochybenie. V jednom prípade vraždy napríklad Mikuláš Černák obviňoval dvoch svojich kamarátov, že zastrelili chlapa ako prví a on sa už neudržal a následne vystrelil tiež. Prokurátorka už ale mala jasné výsledky z balistiky a patológie, kadiaľ boli vedené strely a Černáka nechala, aby opísal priebeh činu aj s postavením obete a útočníkov v priestore. Na základe jeho výpovede a znaleckých výsledkov vedela, že klame. To bol jasný dôkaz. V prípade Kočnera a Zsuzsovej nič podobné nemáme. Je tam len tvrdenie Andruskóa a nejaké ďalšie čiastkové svedectvá.
Jeden z troch členov senátu o vine obžalovaných objednávateľov údajne presvedčený bol. Aký výsledok očakávate od Najvyššieho súdu?
Buď rozsudok potvrdí, alebo to vráti a bude sa znovu dokazovať. Nie som veštec, preto by som si takéto tipovanie odpustil.
Čo by sa malo stať, aby mohol súd hovoriť o presvedčivom dôkaze, ktorý by potvrdil Andruskóovu výpoveď?
Jeho výpoveď by mohla potvrdiť najmä sama Zsuzsová alebo Marian Kočner. To ale hádam nikto neočakáva. Museli by sa objaviť nové dôkazy. Keď sa ale doteraz neobjavili, ťažko môžeme čakať nejaké nové. Ak aj prokurátor bol s výsledkami vyšetrovania spokojný a ukončil ho podaním obžaloby, len sotva si viem predstaviť, že by sa mohlo objaviť ešte niečo nové. Je to ale na nich. Nezabúdajme, že aj keď zatiaľ neprávoplatne, v kauze zmenky je odsúdený na 19 rokov. Za ten čas sa môže ešte všeličo zmeniť. V prípade falšovania zmeniek navyše nemám pochybnosť a som presvedčený o vine Kočnera aj Pavla Ruska. Marian Kočner bol ako podnikateľ relikt 90. rokov, ktorý si nevšimol zmenu pomerov a jeho neohrozenosť a drzosť ho nasmerovali tam, kde sa teraz ocitol. Stal sa symbolom toho, že tá éra sa skončila.