Andruskóova dohoda znižuje hodnovernosť jeho výpovede

, 05.09.2020 12:00
Andruskó, súd
Zoltán Andruskó vypovedal na súde v kauze vraždy novinára a jeho snúbenice. Autor: ,

Dôkazy, ktoré mali usvedčovať Mariana Kočnera z objednávky vraždy, sú relevantné, no nevylučujú dôvodné pochybnosti. Podľa trestnej právničky Evy Szabovej z Trnavskej univerzity sa sila jednotlivých dôkazov preceňuje laickou verejnosťou. Či už je to výpoveď korunného svedka Zoltána Andruskóa, či komunikácia z Threemy, tak pochybnosti o vine Kočnera a Aleny Zsuzsovej jednoznačne nevyvracajú.

Ako hodnotíte verdikt senátu Špecializovaného trestného súdu? Prekvapil vás?

Je veľmi ťažké odpovedať na túto otázku. Detaily prípadu úplne podrobne nepoznám, keďže nepoznám obsah trestného spisu. Ale vzhľadom na to, ako bol rozsudok odôvodnený, teda že v prípade nebol dostatok priamych dôkazov a bol založený skôr na nepriamych dôkazoch, ktoré však vo svojom súhrne nevytvárali súvislú logickú reťaz, ktorá by viedla k jednoznačnému záveru o vine, verdikt v podstate prekvapiť nemôže. V takomto prípade musí byť totiž použitá zásada in dubio pro reo – v pochybnostiach v prospech obvineného. Pokiaľ máte k dispozícii spis a vidíte, že v dokazovaní existuje určitá dôvodná pochybnosť, každý trestný právnik musí konštatovať, že vina v takomto prípade vyslovená byť nemôže. Vina môže byť vyslovená iba v prípade, keď o nej na základe vykonaných dôkazov neexistuje žiadna pochybnosť – laicky povedané, na vyslovenie viny musíte mať istotu, ktorá vyplýva z dôkazov.

Nie je zvláštne, ak v prípade nejednotnosti názoru sudcov píše jednu časť odôvodnenia jedna časť sudcov a druhú časť predsedníčka?

Takéto rozpory by tam byť nemali. To je podstata senátneho rozhodovania. Hlasuje sa preto, aby sudcovia dospeli k jednému záveru. A v prípade, že k nemu dospejú, tak ako teraz, tak sa pri vypracovávaní odôvodnenia musia stotožniť so záverom, ktorý si odhlasovali. To znamená, že jeden člen senátu nemôže písať odôvodnenie podľa svojho vlastného vnútorného presvedčenia. Svoju časť odôvodnenia musí prispôsobiť záveru rozhodovania. Aj o tom je senátne rozhodovanie. V opačnom prípade by vznikla situácia, že každý člen senátu napíše odôvodnenie podľa seba, čím by sa ale poprel účel a podstata senátneho rozhodovania. Čo sa týka rozsudku ako takého, ten bol vo štvrtok len vyhlásený. Pri vyhlasovaní rozsudku sa prednáša iba tzv. podstatná časť odôvodnenia. Rozsudok ako taký, aj s kompletným odôvodnením, sa v písomnom vyhotovení spracováva následne, na to má súd mesiac.

Prečo nemožno brať do úvahy kontext komunikácie z Threemy, ale len jej doslovné znenie?

Čo sa týka prepisov z Threemy, tak tie vnímam ako kameň úrazu. Komunikácia v rámci nej prebiehala v "zakódovanom“ jazyku. Kočner so Zsuzsovou sa rozprávali v šifrách, chýbalo priame pomenovanie mien, priame pomenovanie toho, čo sa má urobiť. Všetko bolo "zašifrované“ v symboloch, na ktorých boli dohodnutí. Pri takýchto správach môže vzniknúť pochybnosť o ich správnom výklade. A pokiaľ hovoríme o pochybnostiach, ako som už spomínala, v trestnom práve máme v tejto súvislosti nielen zásadu in dubio pro reo, ale okrem toho aj zásadu zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností. Skutkový stav prípadu preto musíte zistiť bez takýchto pochybností a musíte mať istotu ohľadne vysloveného záveru. Pochybnosti však v tomto prípade prítomné boli.

Mohla mať vplyv na nedôveru súdu voči výpovedi Andruskóa jeho dohoda o vine a treste?

Čo sa týka výpovede Andruskóa, stretnúť sa možno s tým, že veľa ľudí vníma toto svedectvo ako rozhodujúci jednoznačný usvedčujúci dôkaz. Pokiaľ sa na to však pozeráme z pohľadu trestného práva, narážame na jeden problém. Ním je vyhodnocovanie výpovede spoluobvineného. Andruskó bol tiež obvinený s tým, že poskytol svedectvo proti Kočnerovi, za ktoré dostal protihodnotu, výhodu. Týmto benefitom bola v jeho prípade dohoda o vine a treste. V tomto smere existuje rozsiahla judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý riešil podobné situácie z mnohých európskych štátov. Keď nastane situácia, že spoluobvinený vypovedá proti inému obvinenému a dostane za toto svoje svedectvo určitú protihodnotu, takéto svedectvo je potrebné vyhodnocovať s maximálnou opatrnosťou. To znamená, že takýto dôkaz nie je na úrovni "klasického, priameho“ svedectva. Nemôžeme mu pripísať váhu rozhodujúceho dôkazu, pretože u takýchto obvinených existuje vždy istá pochybnosť, či vypovedali preto, pretože sa skutok tak stal, alebo preto, že to bolo pre nich výhodné z dôvodu poskytnutej dohody o vine a treste.

Čiže toto vysvetľuje, prečo sa o jeho výpoveď súd oprel pri odsúdení Szabóa, ale pri oslobodzujúcom rozsudku voči Kočnerovi a Zsuzsovej jeho výpoveď vyhodnotili ako nedôveryhodnú?

V prípade Szabóa muselo existovať viacero nepriamych dôkazov, ktoré podporili dôkaz v podobe svedectva Andruskóa. Na druhej strane v prípade Kočnera nemali dostatočné podporné dôkazy. Toto svedectvo bolo určite pripustené ako dôkaz aj v prípade Kočnera, ale vzhľadom na jeho hodnotu, o ktorej som hovorila, by bolo potrebné, aby bolo podporené ďalším radom nepriamych dôkazov, ktoré by svedectvo a jeho pravdivosť podporili a poviedli by k jednoznačnému záveru o vine. To znamená, že v prípade Kočnera to splnené nebolo, pričom v druhom prípade obžalovaného Szabóa to už splnené bolo.

Ako môže ďalej postupovať odvolací súd?

Je viac ako pravdepodobné, že prípad pôjde na Najvyšší súd na odvolacie konanie. Podľa môjho názoru Najvyšší súd urobí to, že odvolanie prijme a následne zruší pôvodný rozsudok a vráti prípad na nové opätovné konanie na prvý stupeň. Ten bude rozhodovať fakticky nanovo. Najvyšší súd môže ešte urobiť to, že prvému stupňu určí, aké ďalšie dôkazy musia byť v opakovanom konaní vykonané. Tiež môže vysloviť svoj právny názor na riešenie danej trestnej veci. Pokiaľ by však Najvyšší súd chcel uznať Kočnera a Zsuzsovú za vinných, takéto rozhodnutie Najvyšší súd urobiť nemôže. V tomto smere platí striktný zákaz uvedený v Trestnom poriadku pre odsúdenie oslobodených spod viny. Ak by preto Najvyšší súd na základe posúdenia veci bol toho názoru, že je odôvodnené vyslovenie viny, nemôže takto rozhodnúť sám, ale musí obligatórne, povinne vrátiť vec na prvý stupeň na nové konanie.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#megaproces s Kuciakovými vrahmi
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku