Čaputová si uctila obete holokaustu, odkaz minulosti je podľa nej stále živý

Historické udalosti nás podľa hlavy štátu upozorňujú aj na to, že antisemitizmus alebo popieranie práv istých skupín obyvateľstva nepríde zo dňa na deň. „Je to postupný pomalý proces propagandy, šírenia dezinformácií, a na to musíme byť veľmi bdelí. Čelíme tomu aj dnes a o to väčšie nároky musíme mať na výchovu, vzdelávanie, ale aj na uvedomovanie si faktov medzi nami dospelými. Je to memento minulosti, ktoré je stále živé,“ skonštatovala prezidentka.

VIDEO: Prezidentka pripomenula význam Dňa obetí holokaustu a rasového násilia.

Prijatie Židovských kódexov označila prezidentka za „obrovskú ranu v našej histórii“. Poukázala pritom na desaťtisíce židov, ktorí boli zo Slovenska transportovaní do koncentračných táborov. Z hľadiska tolerancie sa podľa nej majú Slováci stále čo učiť.

„Holokaust ako taký si nepripomíname len tento deň, žiaľ, je súčasťou našej identity. Sme veľmi poctení, že pani prezidentka prišla a prejavila úctu obetiam, ktoré zahynuli preto, lebo sa narodili na Slovensku ako Židia,“ uviedol predseda Židovskej náboženskej obce Bratislava Tomáš Stern. Podotkol, že napríklad na sociálnych sieťach aj dnes vníma vyjadrenia, ktoré sa hrozivo podobajú vetám, ktoré sa objavovali v čase druhej svetovej vojny v dobovej tlači.

Predseda Národnej rady (NR) SR a hnutia Sme rodina Boris Kollár si uctil pamiatku obetí pri príležitosti Dňa obetí holokaustu a rasového násilia položením vencov na Rybnom námestí v Bratislave. „Je veľmi dôležité, aby sme si uvedomili, že všetci sme si rovní bez ohľadu na farbu pleti, vierovyznanie či pohlavie,“ uviedol Kollár na sociálnej sieti na profile Sme rodina.

Politici reagujú na deň venovaný pamiatke holokaustu

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok (nom. SaS) pri príležitosti Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia uviedol, že tento pamätný deň je najmä o uchovaní odkazu predošlej generácie. Dodal, že ľudská spoločnosť je definovaná tým, čo si pamätá. Bez historickej pamäti sa podľa neho stráca schopnosť sebareflexie, osobitne tej, ktorá sa musí týkať vlastných zlyhaní, čím priamo vytvárame podmienky na opätovné zlyhania v prítomnosti aj budúcnosti, skonštatoval šéf slovenskej diplomacie.

Premiér Igor Matovič (OĽaNO) na sociálnej sieti uviedol, že v Slovenskom štáte bol pred 79 rokmi prijatý Židovský kódex, ktorý bral slovenským Židom akúkoľvek ľudskú dôstojnosť a naši predkovia mlčali. „To ticho a kolaborácia s absolútnym zlom vyústila k smrti desiatok tisíc slovenských židovských detí, rodičov, babiek a dedov. Poučme sa, prosím,“ dodal Matovič.

Predseda opozičnej strany Smer Robert Fico uviedol, že dnešný Deň obetí holokaustu a rasového násilia odkazuje na prijatie Židovského kódexu v roku 1941, do ktorého bola prakticky zahrnutá dovtedajšia protižidovská legislatíva. V dôsledku uplatňovania antižidovských opatrení a kódexu sa židovské obyvateľstvo dostalo na samotný okraj spoločnosti. V tlačovej správe o tom informoval vedúci tlačového oddelenia Smeru Ján Mažgút. „Je preto dôležité, aby sme si v tento pamätný deň uvedomili, že zlo, ktoré sa chopí moci, môže mať tragické následky nepredstaviteľných rozmerov," vyhlásil Fico.

Ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO) pri tejto príležitosti na sociálnej sieti napísala, že zlo nezačína nakladaním celých rodín, vrátane malých detí, do vagónov pre dobytok. „Zlo začína už vtedy, keď mlčíme. Keď sme ticho, menia sa zákony, ktoré z človeka robia menej ako domáce zviera. Keď si necháme otráviť myseľ jedom nenávisti a začneme veriť v akúsi nadradenú rasu,“ priblížila. Podľa ministerky nie sú súčasťou slovenskej histórie iba veľkolepé momenty a vzorové osobnosti, ale aj chvíle hanby a bezcharakterní zločinci. Milanová dodala, že aby sa nič podobné nezopakovalo, je potrebné si pripomínať aj tú hanbu a nikdy nedopustiť stratu ľudskosti. „Tisíce ľudí zo Slovenska, milióny v Európe, ktorí zmizli len v dôsledku svojho pôvodu, či vierovyznania, sú ako svietiace pamätníky, aby sa nič podobné nestalo znovu," uzavrela.

Ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Veronika Remišová (Za ľudí) uviedla, že Pamätný deň holokaustu je pre Slovensko bolestivé výročie. Perzekúcie a rasové prenasledovanie by neboli také účinné, ak by antisemitizmus nenašiel vo vtedajšej spoločnosti hŕstku aktívnych spojencov. V tlačovej správe o tom informovalo Tlačové oddelenie strany Za ľudí. „O to viac si treba vážiť ľudí, ktorí, naopak, nikdy nezabudli, že ľudskosť nerozlišuje národnosť ani náboženstvo. A riskovali vlastné životy, aby ľuďom so žltou hviezdou pomohli. To je tvár Slovenska, na ktorú môžeme byť právom hrdí,“ doplnila Remišová. Nemožno tiež zabudnúť, že za zverstvami holokaustu sa skrývajú osudy skutočných ľudí.

Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia si dnes pripomenul aj minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). „Dnes si už ani nevieme predstaviť, čo všetko museli prežívať tí, ktorých krutosť a nespravodlivosť nacistického besnenia postihla najviac. Neopísateľné hrôzy, ktoré ľudia prežívali v koncentračných táboroch, sú aj v súčasnosti mementom toho, k čomu môže viesť slepé nasledovanie fanatických ideí. Nikdy nezabudneme,“ uviedol Naď v stanovisku. Zároveň vyzdvihol význam pietnej spomienky a poukázal na aktuálnu dôležitosť diskusie na túto tému, „ktorá mnohokrát býva rôznymi skupinami bagatelizovaná či spochybňovaná".

Poslankyňa európskeho parlamentu Monika Beňová (Smer) v tlačovej správe uviedla, že je nevyhnutné poukazovať na fakt, že holokaust sa počas druhej svetovej vojny v žiadnej z krajín pod nemeckým vplyvom nezačal masovými deportáciami a vraždením židovského obyvateľstva či iných menšín. Predchádzali im však slovné a fyzické útoky, zbavovanie občianstva, práva na majetok a jeho ochranu a súvisiace štátom organizované lúpeže vo forme arizácií. „Na Slovensku to bolo všetko možné práva vďaka takzvanému židovskému kódexu,“ pripomenula Beňová.