Krošlák: Retroaktívne odoberanie titulov môže spôsobiť množstvo problémov
Krošlák pracuje ako odborný asistent na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave, táto fakulta ho aj navrhla na kandidatúru. Kseňák kandiduje na tento post opakovane. Navrhla ho Slovenská advokátska komora. Pôsobí na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a tiež ako advokát.
Krošlák pôsobí v Slovenskej inšpekcii životného prostredia, členovia výboru sa ho pýtali aj na problém toxického odpadu po bývalom štátnom podniku Chemko Strážske vrátane PCB látok. Krošlák v tejto súvislosti upozornil, že pôsobí v bratislavskom inšpektoráte, problém Strážskeho patrí pod košický inšpektorát, preto má informácie o prípade z médií. Ak by na Ústavný súd (ÚS) prišla ústavná sťažnosť, posudzoval by právo na život i právo na zdravie. „Životné prostredie a jeho ochrana sú pre mňa základnou hodnotou, pokiaľ by sa sťažnosť týkala porušenia práva na životné prostredie a bolo by porušené napríklad konaním orgánu verejnej správy, tak zrejme by mi nezostalo nič iné, ako konštatovať, že k tomu došlo,“ priblížil.
Krošlák sa mal vyjadriť aj k téme odoberania akademických titulov. Myslí si, že verejný záujem by nemal prevážiť otázku retroaktivity, teda spätné odoberanie titulov. Mohlo by to podľa neho vyvolať množstvo špecifických problémov.
Za jeden z najväčších problémov, ktorým čelí ÚS, považuje Krošlák veľké množstvo nevybavených prípadov, dôvodom je podľa neho aj to, že v minulom roku sa časovo natiahlo personálne obsadenie sudu.
Šorl: Právo zvíťazí, ale nepoviem, že právo je v odsudzujúcom alebo oslobodzujúcom výroku
Šorl je predsedom Okresného súdu v Prievidzi, do funkcie ho nominovala Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave. Členovia výboru sa ho okrem iného pýtali aj na rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Sudcovia podľa neho rozhodovali podľa práva, skonštatoval, že proces nie je ukončený, pôjde ešte na odvolacie inštancie. „Verím, že právo zvíťazí, ale nepoviem, že právo je v odsudzujúcom výroku alebo oslobodzujúcom výroku,“ dodal Šorl.
Kseňák: Sudca by za svoj názor nemal byť postihovaný
Kseňák vníma opatrenia reagujúce na pandémiu koronavírusu ako veľmi citlivú problematiku, no myslí si, že by sme mali byť pripravení na podobné situácie. V tomto prípade súhlasí s legitímnym zásahom do základných práv a slobôd. Vie si predstaviť isté obmedzenia aj v oblasti súkromia, ale mali by byť podľa neho vyvážené.
Sudca by za svoj názor nemal byť podľa Kseňáka postihovaný. „Pokiaľ sudca svojou rozhodovacou činnosťou prezentuje svoj právny názor a riadne aplikuje štandardné metódy interpretácie práva, za svoju rozhodovaciu činnosť nemôže byť postihovaný bez ohľadu, či by bola alebo nebola zakázaná sudcovská imunita,“ reagoval na otázky týkajúce sa zrušenia imunity pre sudcov.
Babják: Prekvapivému rozhodnutiu súdu by mala verejnosť porozumieť
Prekvapivé rozhodnutia súdu môžu byť súčasťou každodenného života v demokratickej krajine, tu je skôr problém, aby verejnosť porozumela rozhodnutiam, aby ich uznala za rozumné a relevantné. V súvislosti s verdiktom súdu v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej to počas verejného vypočúvania povedal kandidát na ústavného sudcu Miloslav Babják. Problém dôvery verejnosti v justíciu nesúvisí podľa neho len s touto kauzou, je to proces, na ktorom musí pracovať justícia.
Pripomenul, že prípad ešte nie je uzavretý. „Napriek tomu, že rozhodnutie vzbudilo silnú emóciu, stále prípad nie je ukončený. Najvyšší súd sa pozrie na rozhodnutie prvostupňového súdu, posúdi skutkové zistenia, argumentáciu. Vôbec nie je vylúčená možnosť, že vráti prípad súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie, napríklad na doplnenie dokazovania,“ skonštatoval Babják.
V kľúčových kauzách je podľa Babjáka vhodné, aby sudca vysvetlil zrozumiteľným jazykom svoje rozhodnutie, prečo tak postupoval, z čoho vychádzal. Súd by sa však podľa neho nemal vtiahnuť do debaty, ktorá by naberala expresívny tón. „Politici, prípadne médiá, môžu artikulovať silné emócie, expresívne vyjadrenia,“ vyhlásil s tým, že súd by nemal ísť na hranicu, aby si „pingpongoval“ expresívne vyjadrenia s verejnosťou. Rozhodnutie má vysvetliť racionálne, vecne.
Idea vypustenia sudcovskej imunity sa mu zdala ako odvážny až kontroverzný krok. Pripúšťa, že ide o opatrenie, ktoré sleduje legitímny cieľ, a to zvyšovanie dôvery verejnosti v justíciu.
O post ústavného sudcu sa uchádza osem kandidátov. Sú nimi Stanislav Irsák, Ladislav Juszkó, Michal Matulník, Daniel Krošlák, Robert Šorl, Štefan Kseňák, Miroslav Babják a Andrea Olšovská. Viacerí z nich kandidujú na tento post opätovne. Do voľby sa prihlásila pôvodne aj Martina Jánošíková, ktorá napokon svoju kandidatúru stiahla.
Predseda výboru Milan Vetrák (OĽANO) informoval, že kandidát Irsák sa na vypočúvaní odmietol zúčastniť, pričom dôvody uviedol v liste, ktorý zaslal členom výboru. Výbor tak bude vo štvrtok vypočúvať siedmich kandidátov.
Každý kandidát má približne päť minút na to, aby sa predstavil, následne bude odpovedať na otázky členov výboru. Pýtať sa môžu aj ďalší poslanci parlamentu či zástupca prezidentskej kancelárie.
Na Ústavnom súde sa uvoľnilo miesto sudcu po tom, ako sa Mojmír Mamojka vzdal funkcie. Zanikla mu na konci mája. Z postu ústavného sudcu sa rozhodol odísť po medializovaných informáciách o jeho kontakte s Marianom Kočnerom.
Parlament má voliť dvoch kandidátov na tento post na schôdzi, ktorá sa začína 16. septembra. Prezidentka SR Zuzana Čaputová má z nich vymenovať jedného sudcu ÚS.