Dubček áno, Schuster nie. Komunistický režim chcú poslanci označiť za zločinný

, 24.09.2020 09:00
václav havel
Alexander Dubček s dojatým Václavom Havlom v Prahe na začiatku revolúcie. Autor:

Návrh poslancov koaličných strán, aby sa komunistický režim označoval za zločinný, pričom ho porovnali s fašizmom, je podľa riaditeľa Múzea SNP Stanislava Mičeva kontroverzný. Považuje to za čisto politický akt, pričom hodnotiť tieto obdobia by mali v prvom rade historici vyštudovaní po roku 1989.

„Politológovia vravia, že fašizmus aj komunizmus, respektíve boľševizmus, majú veľa spoločných, ale tiež rozdielnych znakov. Dávať ich na jednu úroveň je nezmysel. Takto to nemôže fungovať,“ zdôrazňuje Mičev. V určitej fáze vývoja bol podľa jeho slov boľševizmus, napríklad v päťdesiatych rokoch, totalitnou mocou, ktorá presadzovala svoje veci.

„Samozrejme, to, čo sa vtedy dialo, je neospravedlniteľné, úplné svinstvo,“ podotýka. Je však ťažké posudzovať minulý režim len podľa tejto éry. „Rovnaké je to v tom, že ide o vládu jednej politickej strany – fašistickej či nacistickej alebo komunistickej. V niektorých atribútoch ale zhody nie sú. To, čo poslanci predkladajú, je politické, nie historické hodnotenie,“ tvrdí Mičev.

Na snahu zakázať pomenovávať ulice po predstaviteľoch bývalého režimu, stavať im pamätníky, pomníky či osádzať tabule, reaguje riaditeľ Múzea SNP s úsmevom. „Je to také smiešne. Veď napríklad Jozef Cíger Hronský je významný spisovateľ, ale bol spätý s režimom Slovenského štátu. Verejne sa postavil proti Povstaniu, napísal o tom román, a teraz po ňom nemôže byť pomenovaná ulica?“ pýta sa Mičev. V podobnom duchu spomína tiež básnika Valentína Beniaka, ktorý bol osobným tajomníkom Alexandra Macha.

Vzápätí Mičev menuje známych komunistických politikov a zároveň umelcov. „Laco Novomeský, Vlado Clementis, ktorého komunisti neskôr popravili. Zachytil som, že kvôli Dubčekovi urobili výnimku, lebo sa neskôr zúčastnil na boji proti režimu. Návrh toho zákona podrobne nepoznám, ale je to zvláštne,“ poznamenáva.

Pozastavuje sa aj pri básnikovi Miroslavovi Válkovi, ktorý v komunistickom období šéfoval ministerstvu kultúry. „Aj pravicovo orientovaní ľudia hovoria, že v rámci kultúry urobil obrovský kus práce, vrátane jeho zbierok. Mnohé jeho diela zhudobnil Miroslav Žbirka. Dokonca aj Milan Lasica, ktorý je voči komunistickému režimu naozaj kritický, hodnotí Válka veľmi pozitívne,“ vraví Mičev s tým, že posudzovať to treba individuálne.

„Tiež nemôžem tvrdiť, že každý, kto bol v Hlinkovej slovenskej ľudovej strane, je zločinec. Veď podľa prvého zákona o Hlinkovej garde všetci, ktorí pôsobili vo verejnej a štátnej službe, boli povinní vstúpiť do nej. Zrazu ich tam mali 200-tisíc. Presvedčených? Nie, chceli si udržať svoje miesta,“ vysvetľuje s dôvetkom, že porovnať sa to dá s komunistickou érou, počas ktorej bolo v strane až 550-tisíc ľudí. „Koľkí z nich boli presvedčení a kde sa podeli po roku 1989, keď všetci pozahadzovali legitimácie? Prví to urobili najmä funkcionári. Mnohí intelektuáli, s ktorými komunikujem, sú zhrození, že všetkých hádžu do jedného vreca,“ povedal.

Celá vec je podľa Mičeva zložitejšia, ako sa na prvý pohľad zdá. „Socializmus mal rôzne etapy, v rokoch 1964 až 1968 na túto spoločnosť pôsobil veľmi pozitívne,“ mieni. Ak vraj hodnotíme, že každý nacista bol zločinec, tak ním bol aj Oskar Schindler, a pritom zachránil stovky Židov. „Bol členom Národnosocialis­tickej nemeckej robotníckej strany. Hodnotiť ľudské charaktery len z hľadiska príslušnosti k politickej strane či organizácii je veľmi ťažké,“ opakuje. Keďže aktuálne ide na Slovensku len o návrh zákona, zatiaľ to Mičev nevidí až tak tragicky. Je však presvedčený, že v prvom rade by sa to malo konzultovať s historikmi a politológmi, ktorí by poukázali, kde je tá hranica. „Nech sú to ľudia, ktorí nie sú dotknutí tými érami, ale historici vyštudovaní po roku 1989,“ uzatvára riaditeľ Múzea SNP.

Dostál: Po Schusterovi by nemala byť pomenovaná ulica

Odfotografovať sa s kosákom a kladivom nie je trestný čin. „Skúste sa odfotiť s hákovým krížom, budete trestne stíhaní,“ vysvetľuje ideu návrhu zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému Ondrej Dostál (SaS).

Skupina poslancov, ktorá návrh vypracovala, žiada, aby sa komunistický režim označoval ako odsúdeniahodný, zločinný a nelegitímny, ktorý porušoval ľudské práva a slobody. Súčasťou návrhu je zakázať osádzania pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ, ktoré oslavujú komunistický, nacistický alebo fašistický režim. Podľa tohto zákona by sa už nesmeli pomenovávať ulice a verejné priestranstvá po predstaviteľoch komunistického režimu. Ako príklad Dostál uviedol Alexandra Dubčeka. Budova Národnej rady stojí na námestí pomenovanom práve po hrdinovi roku 1968. „Bol to vysoký komunistický pohlavár, ale potom bojoval aj proti režimu,“ povedal Dostál s tým, že po Dubčekovi teda možno pomenovávať ulice a námestia.

Nie však už po prezidentovi Klementovi Gottwaldovi, ktorý bol okrem iného hnacím motorom čistiek či politických procesov. Podľa Dostála by v Košiciach nemohli postaviť sochu bývalému primátorovi a prezidentovi Rudolfovi Schusterovi. Ten tiež patril k špičkovým politikom bývalého režimu, neskôr však nebojoval proti režimu dostatočne. Dostál však tvrdí, že nejde o kádrovanie, o predstaviteľoch socialistického režimu bude možné zorganizovať konferenciu alebo napísať knihu, nebudú sa im však môcť stavať pamätníky či po nich pomenovávať ulice. V prípade sporov, po kom môže alebo nemôže byť pomenovaná ulica, by podľa návrhu rozhodoval okresný úrad a neskôr súd.

(cr)

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku