„S úctou prijímam kandidatúru na generálneho prokurátora. Za najpodstatnejšiu úlohu týchto dní považujem reštart prokuratúry. Základom je to, aby prišlo k jej otvoreniu a získaniu dôvery verejnosti, pretože bez nej nie je možné pracovať. Dôveru verejnosti si však zaslúžia len prokurátori, ktorí sú mravne čistí a odborne znalí. Toto vnímam ako základ. Rozhodnutie Rady prokurátorov vnímam ako legitimitu a potvrdenie, že sa môžem oprieť o podporu prokurátorov reprezentovaných Radou prokurátorov ako najvyšším orgánom samosprávy,“ vyhlásil.
Nedávna novelizácia zákona o prokuratúre priniesla okrem iného aj rozšírenie okruhu inštitúcií, ktoré môžu navrhovať kandidátov. Po novom sa už o túto kompetenciu poslanci Národnej rady podelia aj s viacerými odbornými právnymi autoritami – dekanmi právnických fakúlt, právnickými komorami, ombudsmankou, Radou prokurátorov či ministerkou spravodlivosti.
VIDEO: Ako by Jozef Čentéš napravil naštrbenú povesť prokuratúry. (rozhovor z januára 2020)
Nominácie sú iba začiatok
Aj keď po novom sa už môže o funkciu uchádzať aj kariérny neprokurátor, Rada prokurátorov od začiatku diskusií o zmenách voľby zdôrazňovala, že túto funkciu by mal zastávať len skúsený prokurátor. V utorok preto rada zvolala mimoriadne zasadnutie, na ktorom si vypočula štvoricu uchádzačov navrhnutých samotnými prokurátormi – Jozefa Čentéša, Tomáša Honza, Rastislava Remetu a Jána Šantu.
Po celodňovom zasadnutí rady si zástupcovia celého prokurátorského stavu napokon vybrali Čentéša, ktorý bol za generálneho prokurátora zvolený ešte v roku 2011. Prezident Ivan Gašparovič ho ale odmietol vymenovať, čo neskôr Ústavný súd vyhodnotil ako protizákonné. Ešte počas ich rozhodovania Čentéša podporila aj verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová.
„Som presvedčená, že funkciu generálneho prokurátora alebo prokurátorky by mala zastávať nezávislá osobnosť, ktorá preukázala svoju vysokú odbornosť a o ktorej morálnom kredite niet pochýb. Po dôkladnom zvážení všetkých uvedených kritérií som sa rozhodla na tento post navrhnúť Jozefa Čentéša,“ informovala ombudsmanka v utorok podvečer.
Ktoré komory a fakulty sa pridajú?
Váhu rozhodnutiu Rady prokurátorov pridal aj predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). Cez víkend vyhlásil, že koalícia bude na návrh Rady prokurátorov prihliadať, aj keď to ale nebude znamenať, že sa ním bude riadiť. Napriek blížiacemu sa termínu na navrhovanie kandidátov oznámil, že spoločného kandidáta na generálneho prokurátora zatiaľ v koalícii nemajú. Medzi horúcimi kandidátmi na funkciu generálneho prokurátora sa spomínajú aj sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment a bývalý politik, dnes advokát Daniel Lipšic. Ten však už oficiálne oznámil, že kandidovať nebude. Kliment svoj záujem zatiaľ nepotvrdzuje ani nevyvracia.
Čentéš ale avizuje, že nominácií v jeho prospech má ešte pribudnúť. „Bez podpory Rady prokurátorov alebo bez uchádzania sa o ich podporu žiadny prokurátor nemôže o sebe povedať, že má legitimitu. Ďakujem Rade prokurátorov, že mi túto legitimitu vyjadrila a budem sa uchádzať aj o ďalšie nominácie,“ zdôraznil.
„Bol som oslovený právnickými fakultami a právnickými komorami, ktoré zvažujú, že mi vyjadria podporu. Je ich viacero,“ dodal. Záujem politických strán a poslancov o jeho podporu komentovať Čentéš nechcel.
Väčšina oprávnených inštitúcií, ktoré denník Pravda oslovil, ešte svoj návrh oficiálne nepodala. O možných kandidátoch preto menovite zatiaľ väčšina z nich hovoriť nechce.
„Netajím sa tým, že za výborných kandidátov považujem profesora Čentéša, Dr. Žilinku a Dr. Šantu. Vzhľadom na dlhodobú intenzívnu spoluprácu, ako aj výborné osobnostné a odborné predpoklady potenciálneho kandidáta je najväčším favoritom na zisk nominácie od fakulty profesor Čentéš,“ povedal pre Pravdu dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduard Burda.