„O post generálneho prokurátora sa uchádza sedem kandidátov,“ potvrdil v piatok po šestnástej hodine, teda po uplynutí lehoty na prihlasovanie, predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Milan Vetrák. Napriek tomu, že vládna koalícia trvala na otvorení kandidatúry aj pre neprokurátorov, dokonca kvôli tomu skončil ich zákon na Ústavnom súde, takmer všetci kandidáti pochádzajú aj tak z prostredia prokuratúry.
Väzby na prokuratúru
Najväčšiu podporu akademických a odborných kruhov má prokurátor Generálnej prokuratúry Jozef Čentéš, ktorého okrem zástupcov samotnej prokuratúry – Rady prokurátorov, navrhla verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová, komora exekútorov a aj takmer všetky právnické fakulty na Slovensku. Iba trnavská fakulta práva podporila prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Jána Hrivnáka. Slovenská advokátska komora navrhla tiež prokurátora ÚŠP Maroša Žilinku.
Len čisto poslanecké návrhy sú kandidatúry na Rastislava Remetu – predsedu Etickej rady prokuratúry z Banskobystrickej krajskej prokuratúry – a Tomáša Honza z ÚŠP.
Jediným neprokurátorom tak ostáva sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment, ktorého nominoval Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied. Navyše vládna koalícia opakovane zdôrazňovala, že vo vedení prokuratúry chce niekoho, kto v tejto inštitúcií nemá žiadne väzby. Jediným takým by sa mohol zdať práve Kliment, ak by jeho manželka Vladimíra Klimentová nebola medzi najvyššími predstaviteľmi prokuratúry na Slovensku – námestníčkou Generálnej prokuratúry pre netrestný odbor.
Ústavný súd môže voľbu zastaviť
Celú voľbu môže nakoniec ešte skomplikovať samotná Generálna prokuratúra. Jej zastupujúca šéfka Viera Kováčiková už podala na Ústavný súd podnet, v ktorom napadla ústavnosť legislatívnym zmien, ktoré pre túto voľbu schválila 2. septembra vládna väčšina. Kováčiková Ústavný súd požiadala, aby do definitívneho rozhodnutia pozastavil účinnosť novelizovaného zákona. Môže sa preto stať, že voľba sa odloží. Na Ústavný súd prišlo podanie v utorok 6. októbra, žiadny termín na rozhodnutie ale súd nemá.
Ústavný právnik Peter Kresák vysvetľuje, že Ústavný súd bude v pléne rozhodovať najprv o tom, či podnet vôbec prijme na ďalšie konanie. „Ak ho neprijme, voľba môže pokračovať ďalej. Ak ho prijme, bude rozhodovať o ďalšej otázke, ktorou je pozastavenie účinnosti. Ak pozastaví účinnosť, znamená to, že ustanovenia prijaté v novele toho zákona sa nebudú dať uplatňovať a zároveň by to bolo signálom, že môžu nájsť v zákone problém. Voľba by tam musela prebehnúť podľa podoby zákona účinného ešte pred touto novelou. Predpokladám ale, že by sa skôr odložila. Následne by sa čakalo na rozhodnutie Ústavného súdu o samotnom zákone,“ priblížil Kresák.
Generálny prokurátor by však mohol byť právoplatne zvolený, aj keby Ústavný súd nakoniec zákon vyhodnotil ako protiústavný. Niečo podobné sa stalo aj pri predchádzajúcej voľbe, keď vtedajší prezident Ivan Gašparovič protiústavne nevymenoval zvoleného Čentéša, ale medzičasom už Národná rada zvolila Jaromíra Čižnára.
„Keby Ústavný súd účinnosť nepozastavil, zákon by bol v súčasnej podobe platný až do konečného rozhodnutia. Znamenalo by to, že by sa mohlo podľa neho konať a voľba by mohla prebehnúť. Keby aj neskôr Ústavný súd vyhodnotil niektoré ustanovenia ako protiústavné, pre zvoleného generálneho prokurátora by to už nič neznamenalo, pretože on by bol zvolený počas platného a účinného zákona. Tieto ustanovenia by stratili účinnosť až od okamihu vynesenia tohto nálezu, pričom Národná rada by mala šesť mesiacov na ich zmenu. Ak by sa tak nestalo, stratili by aj platnosť,“ dodal Kresák.