Žilinka: Mám silný mandát na presadzovanie vízie reformy prokuratúry

, 29.10.2020 09:20
Maroš Žilinka
Maroš Žilinka Autor: ,

Je nepochopiteľné, že dnes rovnakí ľudia rozprávajú o potrebe otvorenia, transparentnosti a pred ôsmimi rokmi boli proti, hovorí uchádzač o funkciu generálneho prokurátora Maroš Žilinka.

VIDEO: Prokurátor Žilinka: Kováčik je hanba, ospravedlňujem sa za neho.

Ako prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry mal byť kvôli stíhaniu Mariana Kočnera terčom vraždy. Ako hodnotí svoju doterajšiu prokurátorskú prácu? Vysvetľuje, prečo svoju právnu analýzu Kočnerových trestných stíhaní považuje za zakladajúci dokument spoločenskej zmeny na Slovensku. Pravda postupne prináša rozhovory so všetkými kandidátmi na generálneho prokurátora.

Uchádzate sa ako jeden zo siedmich kandidátov o funkciu generálneho prokurátora. Aký by mal byť človek, ktorý ju bude zastávať?

Mal by to byť v prvom rade čestný, priamy a otvorený človek. Mal by to byť tiež človek silných princípov, nekompromisný, ale zároveň aj ľudský. Mal by to byť, samozrejme, odborník a nepochybne by mal mať aj rozsiahle riadiace skúsenosti a zručnosti.

Koľkých takých ľudí vidíte medzi prihlásenými kandidátmi?

To musia posúdiť tí, ktorí budú generálneho prokurátora voliť. Hodnotiť kolegov neprináleží mne. Každého z kandidátov si vážim ľudsky aj odborne.

Čo práve z vás robí vhodným kandidátom na generálneho prokurátora? V čom vidíte svoje hlavné prednosti?

V prvom rade je to odbornosť, ktorá je, myslím, nespochybniteľná. Celým svojím tak osobným, ako aj profesionálnym životom som preukázal, že zodpovedám kritériám na generálneho prokurátora aj z hľadiska morálky a etiky. Určite spĺňam aj kritérium riadiacich skúseností, keďže som ako okresný prokurátor, riaditeľ odboru na Úrade špeciálnej prokuratúry či štátny tajomník ministerstva vnútra riadil malé, stredné aj veľké kolektívy. Zároveň za veľmi dôležitú považujem aj konzistentnosť v názoroch. Dlhodobo, už od roku 2006, presadzujem myšlienky o potrebe očisty prokuratúry, jej otvorenia verejnej kontrole a stransparentnenia. Zvlášť sa to prejavilo v roku 2011, keď som bol štátnym tajomníkom a podieľal som sa na príprave novely zákona o prokuratúre, ktorá vnášala do zákona práve tie prvky transparentnosti a otvorenosti, o ktorých sa hovorí dnes. Presne tie isté. Len vtedy, keď sa k týmto návrhom vyjadrovali zhromaždenia prokurátorov v jednotlivých krajoch, väčšinou 99,5 percenta zúčastnených prokurátorov tieto návrhy odmietlo. Je nepochopiteľné, že dnes rovnakí ľudia rozprávajú o potrebe otvorenia, transparentnosti, a pred ôsmimi rokmi boli proti.

Kto napríklad?

Žiaden z prokurátorov, z výnimkou kolegu Hrivnáka, ktorý sa v roku 2011 tiež na príprave tejto normy podieľal, sa v tom čase a ani medzitým k týmto hodnotám neprihlásil. Preto hovorím, že generálnym prokurátorom by sa mal stať človek, ktorý je vnútorne a hodnotovo konzistentne presvedčený o potrebe tých zmien. Inak tie zmeny nie je možné presadiť. Tu oproti roku 2011 nedošlo k žiadnej zmene, k žiadnemu zlepšeniu.

„Občania musia cítiť, že boj proti kriminalite a aplikácia práva sú jasné, presvedčivé a nevzbudzujú pochybnosti o rovnosti pred zákonom.“

Už ste predložili svoju koncepciu rozvoja prokuratúry. Ako by ste ju stručne v bodoch predstavili?

Prokuratúra je vo veľmi zložitej situácii. Treba si otvorene povedať, že nie je v dobrom stave. Činnosť prokuratúry musí zákonnou nielen byť, ale musí sa takou aj navonok javiť. To dosiahneme len vtedy, ak príde k otvoreniu prokuratúry verejnej kontrole, jej očiste, zmene kultúry na prokuratúre a posilneniu jej transparentnosti. Všetky tieto atribúty nie sú cieľom, ale len prostriedkami na dosiahnutie cieľa, ktorým je zvýšenie úcty občanov k právnemu štátu – k dodržiavaniu zákona. Občania musia cítiť, že boj proti kriminalite a aplikácia práva sú jasné, presvedčivé a nevzbudzujú pochybnosti o tom, že je tu rovnosť pred zákonom. Ak sa nám toto podarí, budem jedným z najšťastnejších ľudí na svete.

Čo v tejto súvislosti hovoríte na zadržanie a obvinenie Dušana Kováčika? Nemalo sa to stať už dávno?

Vzhľadom na to, že ide o živú trestnú vec a v prvopočiatku trestného stíhania, nemôžem sa k tomu vyjadrovať. Vo všeobecnosti môžem povedať, že je to smutná vizitka stavu prokuratúry. Smutná. Na jednej strane je to veľká hanba. Na druhej strane to však preukazuje, že tu je silná vôľa aj zvnútra prokuratúry po jej očiste a aplikácii zákona voči každému, bez ohľadu na to, akú funkciu zastáva. Preto sa aj na túto policajnú akciu pozerám aj s istou nádejou. Viem, že ľudia ako bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka alebo špeciálny prokurátor Kováčik nenájdu silu, aby prejavili sebareflexiu, a preto dovoľte, aby som sa za všetkých slušných prokurátorov spoločnosti ospravedlnil.

Napriek nedávnej zmene spoločenskej atmosféry sa prokuratúra nedokázala porátať s Trnkom a len mu znížila plat. Ako hodnotíte tento výsledok disciplinárky?

U Trnku mi absolútne chýba elementárna sebareflexia. Už 3. júna som ho verejne vyzval, aby sa vzdal funkcie prokurátora, pretože by tým urobil službu nielen prokuratúre, ale aj sebe samému. Nepodroboval by sa ďalej takémuto verejnému trápeniu. Veď to je niečo nedôstojné, čoho sme svedkami. Nedôstojné bolo vôbec to, že bol generálnym prokurátorom, a to, ako sa vo funkcii správal. Ešte nedôstojnejšie je, že zodpovednosť za svoje konanie nedokáže prijať s istou noblesou, ktorá by mala byť vlastná každému prokurátorovi, a obzvlášť generálnemu. Priznanie si ľudských chýb by nemalo byť považované za slabosť. Keď už doteraz ničil povesť prokuratúry, mohol by pre ňu urobiť aspoň to, že by z nej odišiel.

Myslíte si, že takéto disciplinárne stíhanie by bolo pod vaším vedením prokuratúry úspešnejšie?

Aj vo svojej koncepcii uvádzam, že budem jednoznačným podporovateľom zriadenia Najvyššieho správneho súdu, o ktorom sa uvažuje. Mal by prevziať všetky disciplinárne stíhania sudcov, prokurátorov a ďalších právnických povolaní. Veľmi by prospelo vyvodzovaniu zodpovednosti, keby o disciplinárnych previneniach prokurátorov rozhodoval nezávislý súd. V každom prípade však považujem za absolútne nevyhnutné včasné vyvodzovanie zodpovednosti voči prokurátorom, ktorí sa spreneveria zákonu a etike.

„Som presvedčený, že príde aj k obvineniu hlavného objednávateľa mojej vraždy.“

Viacero prípadov najmä korupcie sudcov, prokurátorov, Trnku, bývalej štátnej tajomníčky, ale aj advokátov vyplynulo zo zadržania a z trestného stíhania Mariana Kočnera. Ten je podozrivý, že si mal objednať vašu vraždu, keďže riešite viaceré jeho ekonomické kauzy…

Som absolútne presvedčený, že príprava úkladnej vraždy mojej osoby a aj mojej rodiny súvisela s mojou prácou. Som presvedčený aj o tom, že v konečnom dôsledku príde aj k obvineniu hlavného objednávateľa, kvázipodnikateľa, s ktorého osobou súvisia aj prípady, v ktorých som bol činný ako prokurátor. Trend konania v týchto trestných veciach som totiž určoval práve ja. K zadaniu objednávky na moju vraždu malo prísť práve krátko po tom, čo som špeciálnemu prokurátorovi odovzdal stanovisko o preskúmaní zastavenia trestného stíhania vo veci Donovaly. Išlo o prevody nehnuteľností s cieľom neoprávneného uplatňovania dane z pridanej hodnoty. Myslím, že práve táto kauza je alfou a omegou. Tých 13 strán môjho stanoviska považujem za zakladajúci dokument spoločenskej zmeny, ku ktorej neskôr na Slovensku došlo, žiaľ, aj s nešťastnou udalosťou – smrťou dvoch mladých ľudí. Práve kauzy Donovaly a Technopol service, o ktorých paralelne písal aj nebohý Ján Kuciak, sú tým dôvodom, pre ktorý som mal byť zavraždený aj ja, aj Ján Kuciak. O tom som presvedčený.

O čom bolo to stanovisko, ktoré ste označili za zakladajúci dokument spoločenskej zmeny?

Bola to veľmi podrobná skutková a právna analýza, zohľadňujúca judikatúru súdneho dvora, v ktorej som zaujal právny názor, že neboli splnené podmienky na zastavenie trestného stíhania, ale, naopak, som vzhliadol podmienky na vznesenie obvinenia konkrétnym osobám.

Ako ste v tom čase vnímali prácu Jána Kuciaka, ktorá súvisela s vami vyšetrovanými prípadmi?

Máme monitoring médií a ak obsahujú informácie vhodné z hľadiska trestnoprávneho konania, samozrejme sa nimi zaoberáme. Jeho prácu som vnímal ako vysoko profesionálnu analytickú činnosť. S ohľadom na Jánovo vzdelanie, že nebol ani právnik, ani ekonóm, bola až neuveriteľne precízna. Žiaľ, robil prácu, ktorú mala robiť polícia.

Prečo ju nerobila?

Po odkrytí Threemy a ďalších skutočností, ktoré dennodenne vychádzajú na povrch, som presvedčený, že to bolo v dôsledku vedenia Policajného zboru. Aké bolo vedenie, taká bola aj práca polície.

Aj z Threemy vyplýva prepojenosť Kočnera, nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra, špeciálneho prokurátora Kováčika, bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara a ďalších. Majú sa teraz báť aj viacerí ich spolupracovníci?

Poviem to vo všeobecnosti. Som úplne presvedčený o tom, že na každého, kto porušoval zákon, a zvlášť na tých, ktorí mali bdieť nad rešpektovaním práva a spreneverili sa tomu, sa raz príde a zodpovednosť bude vyvodená. A som si istý, že tá doba nie je ďaleko.

Na Kočnera sa prišlo, ale za objednanie vraždy Jána Kuciaka odsúdený nebol…

Nepredchádzajme udalostiam. Táto trestná vec, ako aj trestná vec v kauze zmenky, v ktorej ho prvostupňový súd uznal za vinného, ešte nie sú právoplatne skončené. V oboch prípadoch bude ešte odvolacie konanie na Najvyššom súde. A sú tu aj ďalšie trestné veci ekonomického charakteru v štádiu prípravného konania. Povedať, že nebola vyvodená zodpovednosť, by bol veľmi predčasný záver.

Z oslobodenia Aleny Zsuzsovej a Mariana Kočnera bola veľká časť spoločnosti prekvapená. Prekvapilo to aj vás?

Už viackrát som povedal, že v tejto veci sa vyjadrujem skôr ako poškodený, nie ako prokurátor. Trestné veci vraždy Kuciaka a prípravy našich vrážd veľmi úzko súvisia, aj keď bola naša vec, žiaľ, vylúčená na samostatné konanie. Treba preto chápať, že to vnímam aj osobne a trochu asi aj emotívne. Napriek tomu som sa ten rozsudok snažil pochopiť aj profesionálne, no nepodarilo sa mi to. Ešte stále sa o to pokúšam a stále sa mi to nedarí. Osobne som presvedčený, že pri aplikovaní základnej právnej logiky neostane Najvyššiemu súdu iné, ako ten rozsudok na základe odvolania prokurátora zrušiť a vec vrátiť Špecializovanému trestnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

„Nebolo jednoduché manželke a deťom povedať, že som mal byť predmetom útoku.“

Spravila teda podľa vás polícia a prokuratúra dobrú prácu a len súd nedokázal vydať pochopiteľný a racionálny rozsudok?

Kto robí, robí aj chyby. Ja som toho názoru, že polícia a prokuratúra v danom prípade vzhľadom na charakter veci urobili ozaj profesionálnu prácu. A nemám ani sudcom za zlé, že rozhodli, ako rozhodli. Ak boli o tom vnútorne ozaj presvedčení, iné, ako takto rozhodnúť, im ani neostávalo. Iná vec je, či tento svoj názor a presvedčenie aj náležitým spôsobom, ktorý by nevzbudzoval pochybnosti, odôvodnili.

To sa podľa vás nestalo?

Podľa mňa nie.

Ako hodnotíte asi najsledovanejší proces na Slovensku celkovo?

Ten proces, ako aj celé trestné konanie od začiatku vzbudili neuveriteľný záujem spoločnosti a mali aj neuveriteľný dosah na celú spoločnosť. Záujem spoločnosti a médií, ktorý sa upieral na túto kauzu, vnímam pozitívne. Negatívne však vnímam, že v priebehu vyšetrovania dochádzalo k naozaj masívnemu úniku informácií. To bolo doslova vyšetrovanie v priamom prenose, čo by v prípravnom konaní byť nemalo. Trošku na ujmu bolo, a prekážalo mi to v štádiu súdneho konania, že médiá informovali spôsobom, ktorý akoby ani nepripúšťal inú možnosť ako odsúdenie páchateľov. Myslím si, že to neprospelo veci. Očakávania verejnosti boli nesmierne veľké a po rozhodnutí súdu prišlo o to väčšie rozčarovanie spoločnosti.

Novinári mali byť zdržanlivejší?

Možno aj objektívnejší. Nie jednostranní.

V akom štádiu sú kauzy ako Donovaly, Technopol service či Welten?

Všetky tieto trestné veci sú realizované na odbore ekonomickej kriminality Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorej som riaditeľom. Vo všetkých tých prípadoch je vznesené obvinenie viacerým osobám. Ekonomická kriminalita je komplikovaná na dokazovanie, ale v každej jednej z týchto trestných vecí smeruje vyšetrovanie k úspešnému záveru, čím myslím spravodlivé a zákonné rozhodnutie. Za profesionálnu prácu patrí vďaka všetkým mojim kolegom z odboru.

Ako ste prijali informáciu o príprave vašej vraždy?

Nebolo jednoduché manželke a deťom povedať, že som mal byť zavraždený. Neskôr sme sa dozvedeli, že terčom mali byť aj oni. Nebolo to vôbec jednoduché. Ako môže človek prijať informáciu o tom, že ho chceli zabiť? Ten prvý moment bol, samozrejme, emotívny, v druhom som však už myslel na kroky smerujúce k ochrane mojej rodiny a mňa samotného. Potom sme s tým, samozrejme, museli žiť a ísť ďalej. Bol som si istý, že aj keď nám nebolo ľahko, o nič ľahšie obdobie neprežívali ani páchatelia, keďže si museli byť istí, že sa na nich príde, a vedeli, čo ich čaká.

Zadržaním vykonávateľov vraždy Kuciaka a jeho snúbenice a neskôr aj samotného Kočnera ten strach pominul?

Nešlo o strach, ale skôr o taký nešpecifikovateľný pocit. Samozrejme, v bežnom živote som opatrnejší a dávam si pozor pri každom jednom kroku. V profesionálnom živote a rozhodovacej činnosti ma to nijakom neovplyvnilo. Práve naopak, len ma tieto udalosti utvrdili v tom, že som konal správne a moja práca a boj za spravodlivosť jednoducho majú význam.

VIDEO: Prokurátor Žilinka: Objednanie vraždy mojej manželky a detí mnou otriaslo. Je to niečo neslýchané v 21. storočí. (relácia Ide o pravdu z 26. augusta 2019)

Povedali ste, že oddelenie prípadu prípravy vrážd od prípadu Kuciak nebolo dobré. Prečo?

Po tom, čo sa z úradu inšpekčnej služby vec vrátila na NAKA, ktorá vo veci aktuálne koná, vyšetrovanie nepochybne nabralo dynamiku, darí sa vec objasňovať a verifikovať tvrdenia spolupracujúceho obvineného Zoltána Andruskóa. Napokon asi pred troma týždňami bolo vznesené obvinenie už piatej osobe (Dušan Kracina, pozn. red.), ktorý mal podľa vyjadrení obvineného Andruskóa zabezpečovať na moju vraždu cudzích štátnych príslušníkov, Srbov. Tieto tvrdenia sa podarilo preukázať. Dôvodnosť trestného stíhania potvrdil aj Najvyšší súd, keď zamietol sťažnosť tohto obvineného proti vzatiu do väzby.

Čím si vysvetľujete, že boli tieto prípady oddelené? Kto za tým podľa vás bol a z akých dôvodov to bolo takto oddelené?

Nechcem špekulovať alebo azda niekoho obviňovať zo zlého úmyslu. Ale nebolo to dobré rozhodnutie.

Veríte, že bude aj tento prípad dotiahnutý do úspešného konca?

Áno. Od počiatku som veril vyšetrovaniu a verím aj teraz. Som dokonca presvedčený, že sa podarí obviniť aj toho hlavného objednávateľa.

Kracina ním podľa vás nie je?

Určite nie.

A kto? Kočner?

O tom vypovedá obvinený Andruskó. Ale vzhľadom na priebeh vyšetrovania mi neprináleží rozoberať skutkový stav. V každom prípade jedinou osobou na tejto planéte, ktorá spája potenciálne obete – Kuciak, Žilinka, advokát Daniel Lipšic a prokurátor Peter Šufliarsky – a ktorá mohla mať spoločný motív, je vami uvedená osoba.

„V istom období som riešil veľmi vážnu dilemu, či vôbec zostať na prokuratúre.“

Vy ste riešili Kočnerove kauzy, Kuciak o nich písal a Šufliarsky, ako povedal prokurátor Ján Šanta, svojimi rozhodnutiami proti Kočnerovým sťažnostiam voči vzneseniu obvinenia umožnil aj jeho vzatie do väzby. Ako sa do tejto spoločnosti dostal Lipšic?

Je všeobecne známe, že doktor Lipšic dlhodobo bojuje proti organizovanému zločinu a kriminalite bielych golierov. Bol aj dlhodobým bojovníkom proti činom Mariana Kočnera. V jeho prípade to bolo zo strany možného objednávateľa veľmi osobné. Osobné to bolo aj voči mne, pretože v trestnom konaní vypovedal svedok Peter Tóth, že vzťah Kočnera k osobám Žilinku a Lipšica hraničil až s nenávisťou. Toto, myslím, poskytuje veľmi jasnú odpoveď.

Predtým ako bol Kočner vzatý do väzby, ste sa niekedy osobne stretli?

Nikdy predtým sme sa nestretli.

Takže nenávisť na diaľku?

Tá objednávka mojej vraždy bola výlučne odplatou za moju prácu. Tam iný motív nemôže existovať.

Keď ste pred dvoma rokmi museli rodine vysvetľovať, že bola na vás pripravovaná vražda, nemali ste teraz doma problém vysvetliť, že sa chcete stať generálnym prokurátorom?

Sú to už dva roky a, samozrejme, to malo svoje fázy. V istom období som riešil veľmi vážnu dilemu, či vôbec zostať na prokuratúre a vystavovať hlavne rodinu nebezpečenstvu. Túto otázku sme si museli vyriešiť a pritom sme sa zhodli, že som bojoval za dobrú vec a že to aj naďalej má význam. Tá úvaha o kandidatúre na generálneho prokurátora akoby na to nadväzovala. Keď sa odkrýval ten stav spoločnosti, aj cez Threemu, stále viac a viac to rozhodnutie dozrievalo a uvedomili sme si, že poriadok sa urobiť musí. Bola by škoda sa aspoň nepokúsiť zúčastniť na tej súťaži a tú spravodlivosť skúsiť posunúť a budovať pre nás všetkých lepšiu krajinu a lepší život. Tá kandidatúra má plnú podporu mojej rodiny.

„Návrh Slovenskej advokátskej komory mi dáva veľmi silný mandát na presadzovanie vízie reformy prokuratúry.“

Ako kandidáta na generálneho prokurátora vás navrhla Slovenská advokátska komora (SAK) a poslankyňa Národnej rady za Sme rodina Petra Hajšelová. Ako došlo k týmto návrhom?

Návrh Slovenskej advokátskej komory vnímam ako návrh najväčšej stavovskej organizácie právnikov na Slovensku. Tento návrh mi z toho dôvodu dáva veľmi silný mandát na presadzovanie vízie zmien a reformy prokuratúry. K tomuto dvojnávrhu vlastne prišlo tak, že večer pred uplynutím lehoty na podávanie návrhov mi bolo oznámené, že SAK mieni navrhnúť dvoch kandidátov – mňa a pána profesora Čentéša, čo zákon nepripúšťa. Preto som bol nútený hľadať možnosť ďalšieho subjektu, ktorý by ma bol ochotný navrhnúť a dospelo to k tomu, že pani poslankyňa Hajšelová sa ako členka ústavnoprávneho výboru s mojím navrhnutím stotožnila.

Ako dobre sa poznáte a odkiaľ?

Ja sa s pani poslankyňou osobne nepoznám. Dostal som len signál z poslaneckého klubu Sme rodina, že by bola ochotná ma navrhnúť. Moju predstavu a koncepciu rozvoja prokuratúry poznali, predstavil som im ju, a na základe toho sa s mojím návrhom stotožnila.

Sľúbila vám či aspoň naznačila nejakú predbežnú podporu aj ďalších poslancov tohto klubu?

Nie. Náš rozhovor bol len o podaní návrhu.

S akým odpočtom svojej práce by ste sa chceli po siedmich rokoch s funkciou rozlúčiť?

Ak by sa nám podarilo zaviesť tie prvky, o ktorých stále hovoríme, došlo by jednak k zlepšeniu atmosféry a kultúry na prokuratúre, ktorú ja dnes nazývam kultúrou pohody a bezpečia, bez iniciatívy, nasadenia a entuziazmu. Som presvedčený, že prvky otvorenosti, verejnej kontroly prokuratúry a transparentnosti by mali za následok, že prokuratúra by sa stala dôveryhodnejšou pri rozhodovaní a v konečnom dôsledku by to znamenalo aj prehĺbenie dôvery občanov v právny štát a úcty k právu.

Ak sa podarí naplniť tieto vaše plány, bude prokuratúra obrnená voči ľuďom ako Dobroslav Trnka či Dušan Kováčik?

To je súčasťou zmeny kultúry. Sami prokurátori a ich nadriadení musia pochopiť, že takáto zmena je nevyhnutná. Nielen pre prokuratúru a jej dôveryhodnosť, ale aj pre nich samých. Tým, že všetci slušní prokurátori to dáme najavo, sami vytlačíme tých, ktorí prokurátorského talára nie sú hodní. Kým sa toto nezmení, neposunieme sa ďalej. Vždy je to o ľuďoch, a preto si myslím, že zo strany generálneho prokurátora bude veľmi dôležitá takzvaná správna ruka pri vymenúvaní námestníkov, ktorí tiež určujú smerovanie a náladu na prokuratúre. Veľmi dôležité tiež bude, akí ľudia budú zastávať posty vedúcich prokurátorov, od okresov cez kraje až po špeciálnu a Generálnu prokuratúru. Pretože práve oni by mali byť tí, ktorí budú niesť vlajku zmeny. Ak s tým nebudú stotožnení a nebudú postupovať a plniť si povinnosti prokurátorov, bude to mať za následok vyvodzovanie zodpovednosti. Aj to je dôležitý prvok, aby tí prokurátori, ktorí si plnia povinnosti vyplývajúce zo zákona, videli, že sa oplatí byť slušný a iniciatívny a že práve taký prokurátor má šancu kariérneho rastu. A nie ten, kto sa prepéenkuje, preóčeerkuje a prerehabilituje k 13. a 14. platu. Ale toto musia zabezpečiť aj okresní a krajskí prokurátori. Oni v tých miestnych pomeroch vidia, akých prokurátorov majú a akým spôsobom robia a žijú aj v súkromnom živote. Aj to je veľmi dôležitá stránka prezentácie prokuratúry navonok. Ak občania vidia, že prokurátori žijú nad pomery, že žijú spôsobom, ktorý si nemôžu legálne zo zákonného príjmu dovoliť, to nevrhá dobré svetlo na dôveryhodnosť prokuratúry. Na takéto okolnosti musia upozorňovať všetci vedúci prokurátori.

Počas nedávnej prípravy zmien v zákone o prokuratúre sa odborná právnická obec vrátane ministerky spravodlivosti vyjadrila, že nepovažujú za správne umožniť kandidatúru aj právnikom bez skúseností z prokuratúry. Ako sa k tejto otázke staviate vy?

Rozhodnutie padlo a zákon je účinný. Podľa môjho osobného názoru, keď už bol takýto variant prijatý, o to precíznejší musí byť proces výberu kandidáta na generálneho prokurátora. Iná je technika práce a spôsob narábania s mocou prokurátorom, iný je sudcom a advokáti, naopak, nemajú žiadnu skúsenosť s narábaním s mocou. Každý v tom svojom profesijnom živote plní inú úlohu, aj keď ten cieľ – dosiahnutie zákonného a spravodlivého rozhodnutia – je spoločný. Prokurátor a sudca sú niečo ako futbalista a rozhodca. Je to niečo úplne iné a keď ten proces bude veľmi precízny a orgán, ktorý bude generálneho prokurátora voliť, náležite vyhodnotí všetky stránky konkrétnej osoby kandidujúcej na funkciu, tak sa nebránim tomu, aby to bol aj neprokurátor.

Dlho sa ako možný kandidát spomínal Daniel Lipšic, pričom ten najprv možnosť svojej kandidatúry pripustil a definitívne ju odmietol len pred niekoľkými týždňami. Ako ste vnímali možnosť jeho kandidatúry ako advokáta a bývalého politika?

V prvom rade nepovažujem za správne ani za vhodné, aby sa každá diskusia, či o obsadzovaní postu generálneho, alebo špeciálneho prokurátora, začínala debatou, či Lipšic áno, alebo nie. Škodí to aj samotnej debate, aj jeho osobe. Tá debata bola z môjho pohľadu chytená z nesprávnej strany.

Jeho meno vytiahli politici vládnej koalície a neskôr používali zas politici opozície…

Áno, ale malo sa primárne debatovať vecne o nastavení systému.

Môže byť odborne zdatný advokát vhodným generálnym prokurátorom? Nevidíte v tom nejaké riziká?

Sú s tým, samozrejme, spojené riziká konfliktu záujmov zásadného charakteru. To však tiež závisí aj od toho, akú agendu advokát vybavoval, v akom prostredí sa pohyboval, či bol politicky činný. Dôležitým aspektom by bolo tiež posudzovanie riadiacich a manažérskych skúseností, ktoré u bežného advokáta nemusia byť dostatočné. Je iné riadiť jednu sekretárku a dvoch kolegov, ako riadiť veľké kolektívy. Samozrejme, je tam aj problém toho umenia narábať s mocou, pretože advokát s mocou nenarába. V konečnom dôsledku to však nie je na programe dňa, keďže advokát za generálneho prokurátora nekandiduje.

„Nenájdete jediné moje kontroverzné rozhodnutie.“

Aký vzťah máte s Danielom Lipšicom? Počas vlády Ivety Radičovej ste mu robili štátneho tajomníka…

Náš vzťah je čisto profesionálny a veľmi korektný. Tykáme si, samozrejme, veď sme boli bezprostrední spolupracovníci.

Napriek veľkej snahe vládnej koalície a odporu proti tomu bolo umožnené kandidovať aj profesijným neprokurátorom. Ako vnímate kandidatúru jediného neprokurátora, sudcu Juraja Klimenta?

Je mi sympatické jeho rozhodnutie kandidovať, pretože chápem, že z významnej pozície sudcu Najvyššieho súdu vôbec nie je jednoduché kandidovať do úplne iného orgánu, na ktorý nemá väzby a nepozná tam ľudí, navyše keď technika práce sudcu je úplne iná ako technika práce prokurátora, a zvlášť generálneho prokurátora. Sudca je skôr individualista, generálny prokurátor tímový hráč. Je to však určite veľký profesionál. Osobne ho však nepoznám a myslím, že som sa s ním ani nikdy v živote nestretol.

Zákon tiež upravuje, že kandidovať môže len niekto, kto v posledných dvoch rokoch nezastával politickú funkciu. Vy ste boli štátnym tajomníkom ministerstva vnútra predsa len už pred takmer desaťročím. Napriek tomu, cítite sa od politiky a politikov dostatočne oddelený?

Vždy som sa cítil slobodný. Aj na ministerstve vnútra som bol ako odborná nominácia a mal som tomu aj zverenú agendu – legislatívu, verejnú správu, integrovaný záchranný systém. Nikdy som sa ani nevyjadroval politicky. Po návrate na prokuratúru nemám už žiadne väzby na politiku ani na politikov. U mňa nie sú také kontakty či väzby, ktoré by mohli spochybňovať moju dôveryhodnosť, objektívnosť či nezávislosť. Svedčí o tom aj moja rozhodovacia činnosť. Nenájdete jediné moje kontroverzné rozhodnutie, ktoré by mohlo byť ovplyvnené takýmito faktormi. Také rozhodnutia som nemal ani pred nástupom na ministerstvo vnútra a ani po návrate na prokuratúru. Garanciou je moja osobná integrita.

Ktoré zo svojich prípadov považujete za spoločensky významnejšie alebo určujúcejšie?

Najrozsiahlejší bol prípad nebankového subjektu Drukos, ktorý bol naozaj nesmierne rozsiahly. Spis mal 103-tisíc strán, 331 zväzkov. Len znalecký posudok mal vyše 6 500 strán. To bola veľmi zložitá a rozsiahla vec, ktorá sa skončila odsudzujúcim rozsudkom. Riešil som prípad Transpetrol, kde sa podarilo štátu, respektíve obchodnej spoločnosti, ktorá má z hľadiska národnoštátnych záujmov Slovenska strategický význam, ušetriť viac ako 13 miliónov eur. To bol skutkovo, ale najmä právne tiež veľmi komplikovaný prípad. A mohol by som pokračovať prípadom zmeniek bývalého príslušníka SIS Luboša Kosíka, ktorý bol právoplatne odsúdený na dlhoročný trest. Z hľadiska bežného občana je však významným aj objasnenie krádeže bicykla, ak sa ho bezprostredne týka. Z tohto pohľadu ťažko hovoriť o nejakom top prípade. Najväčší celospoločenský dosah však určite malo stanovisku v kauze Donovaly.

Spomínate si aj na nejaké profesionálne zlyhanie?

Úprimne, nie. Myslím, že všetko, čo som doposiaľ robil, by som robil tak, ako som to robil. Keď sa pozriem na minulosť, nemusím sa hanbiť pozrieť do zrkadla ani do očí svojim deťom.

A vaše majetkové pomery? Čo všetko vlastníte vy, vaši rodinní príslušníci?

Moja rodina je zabezpečená a sebestačná. Žijeme z našich legálnych zdanených príjmov. Máme rodinný dom, kde bývame viac ako desať rokov. Máme, samozrejme, aj úspory v bankách. Mám štvorročný Renault Clio a motorku Honda. Máme tiež dva pozemky, pričom jeden sme dostali od rodičov manželky a druhý kúpili. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry musí mať od NBÚ oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami stupňa prísne tajné. Z majetkového hľadiska som od roku 2005 pod absolútnym drobnohľadom NBÚ. Asi pred rokom som NBÚ pri žiadosti o previerku dokladoval všetky svoje príjmy do posledného centu. Celkové majetkové pomery sa navyše porovnávajú aj s príjmami vrátane manželkiných. V tomto smere som absolútne pokojný.

Previerky mal aj špeciálny prokurátor Kováčik a aj tak mal podľa polície peniaze aj z úplatkov…

To určite nie je môj prípad. Neviem, akým spôsobom ho dokladoval.

Aká by bola prvá vec, ktorú by ste v prípade zvolenia urobili?

Určite by to bol rozhovor s aktuálnymi námestníkmi. Jeden z prvých krokov by bolo aj začatie organizačnej zmeny na Generálnej prokuratúre.

Akej?

Súčasťou mojej koncepcie riadenia a rozvoja prokuratúry je aj pavúk organizačnej štruktúry. Mala by byť zjednodušená a sprehľadnená. Počítam so znížením počtu námestníckych miest o jedno. Bol by len civilný a trestný námestník a špeciálny prokurátor. Toto zjednodušenie organizačnej štruktúry by malo prispieť k efektívnejšiemu riadeniu, zjednoteniu trestnej politiky a zefektívneniu potenciálnu jednotlivých prokurátorov.

„S najväčšou pravdepodobnosťou by som sa o funkciu špeciálneho prokurátora neuchádzal.“

Ktorých kolegov by ste si vybrali za námestníkov?

Predstavu, samozrejme, mám, ale oni o tom ešte nevedia. Bolo by veľmi nekorektné, aby som riešil personálne otázky skôr, ako by som bol zvolený do funkcie.

Viete si tam predstaviť niekoho z kolegov protikandidátov?

Ide skôr o to, či by sa oni vedeli stotožniť s nižšou funkciou, ako je tá, na ktorú ašpirujú. Myslím si, že asi nie, že majú vyššie ambície.

Aký máte vzťah s ostatnými protikandidátmi?

Úprimne si veľmi vážim všetkých protikandidátov, profesionálne aj ľudsky. Každý jeden z nich už v živote niečo dokázal. A práve preto by asi nebolo z mojej strany korektné, keby som hovoril, že toho áno a toho nie. Všetci sú veľmi kvalitní.

Kto vám je spomedzi nich osobne najbližší?

Najdlhšie spolupracujem a poznám sa ešte zo študentských čias s Jánom Šantom. Myslím, že si dosť rozumieme pracovne i ľudsky.

Čítali ste si už návrhy rozvoja prokuratúry od svojich protikandidátov? Ako ich hodnotíte?

Veľmi zbežne. Snažím sa nebyť ovplyvnený koncepciami protikandidátov a chcem sa sústrediť na prezentovanie mojej vízie. Samozrejme, ak by som uspel, všetky múdre myšlienky a potenciál všetkých múdrych a slušných prokurátorov by som chcel využiť.

Keby vám to nevyšlo, vedeli by ste si sám seba predstaviť ako špeciálneho prokurátora?

Poviem pravdu, že som o tom vôbec nerozmýšľal. S najväčšou pravdepodobnosťou by som sa o túto funkciu neuchádzal.

„Už v roku 2011 som Trnku označil za klamára.“

Všetci kandidáti sa chytili nálady volajúcej po zmene. Hovoria o veľkej reforme. Neobávate sa, že môže prísť sklamanie z nereálnych očakávaní verejnosti?

Očakávania sú skutočne veľmi vysoké. Ale treba zároveň úplne otvorene občanom povedať, že niektoré zásadné veci sa dajú urobiť hneď, ale niektoré veľmi dôležité nie je možné zrealizovať okamžite. Napríklad zmena kultúry a atmosféry na prokuratúre bude nepochybne chvíľu trvať. Personálna očista prokuratúry tiež nebude zo dňa na deň. Je to postupný proces, ktorý bude závislý od toho, či sa podarí implementovať tie prvky transparentnosti a otvorenosti prokuratúry verejnej kontrole. To sú však otázky aj legislatívneho charakteru.

Ktoré sú tie, ktoré možno urobiť hneď?

Dať svetielko nádeje všetkým slušným prokurátorom a nastaviť smerovanie a ducha prokuratúry. Aby sa prokurátori nebáli, že majú zviazané ruky. Budú mať úplne voľné ruky. Aby sa nebáli upozorniť aj na neštandardné, nemorálne alebo dokonca protiprávne konanie kolegu.

Akého ducha nastavil na prokuratúre doterajší generálny prokurátor Jaromír Čižnár?

Nejde o ducha, ktorého nastavil, pretože on prokuratúru prevzal v absolútnom morálnom rozklade a marazme po Dobroslavovi Trnkovi. V absolútnom.

To hovoríte teraz, keď sme počuli napríklad rozhovor Trnku s Kočnerom?

Ja som to tvrdil, aj keď bol generálny prokurátor, a iní mlčali. V tomto smere som absolútne konzistentný a tvrdil som to už v roku 2011 v rozhovore pre médiá. Jasne som sa vtedy vyjadril na adresu Dobroslava Trnku, že to nie je osoba, o ktorej by som svojim deťom povedal, že by on mal byť ich vzorom. Už vtedy som ho označil za klamára. To, aká kultúra je tu dnes, som opísal už v úvode. Je tu kultúra pohody a bezpečia pre tých, ktorí nie sú hodní prokurátorského talára. Ale aj na prípade špeciálneho prokurátora vidieť, že je tu silná vôľa aj prokurátorov robiť s nehodnými kolegami poriadok.

Nebola takáto atmosféra skôr aj v celej spoločnosti?

Mám pocit, že žiaľ v celej spoločnosti.

„Som veriaci a konzervatívny človek.“

Ďalší váš protikandidát Tomáš Honz úspešne dotiahol k rozsudku kauzu šekov, ktoré podľa súdu propagovali neonacizmus. Po vyhlásení rozsudku povedal, že nový generálny prokurátor by mal zvážiť žalobu na rozpustenie strany ĽS NS. Urobili by ste to?

Každý jeden z nás kandidátov by mal opätovne preskúmať podmienky a skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce z pohľadu možného podania návrhu na rozpustenie tejto politickej strany. Ak také podmienky budú splnené, generálny prokurátor taký návrh musí podať. Ak nebudú, návrh nepodá.

Vy si myslíte, že splnené sú?

Musel by som to preskúmať. Aj to prvé konanie pred Najvyššom súde bolo veľmi zložité. Nedá sa jednoducho povedať áno alebo nie. Nebolo by to z mojej strany profesionálne ani korektné. Vyžaduje si to veľmi vážnu analýzu. Toto nie je pôda na siláckej reči, či už doľava, alebo doprava. Treba tu korektnosť, profesionalitu a zodpovednosť.

Ste za nižšiu kriminalizáciu drobných užívateľov konope?

Pri úvahách o dekriminalizácii, teda úplnej beztrestnosti, ľahkých drog som skeptický a som principiálne proti. Pokiaľ ide o spomínané prípady vysokých trestných sadzieb za užívanie drog, myslím si, že v medializovaných prípadoch išlo skôr o dílerov ako o užívateľov. Som však prístupný odbornej debate o znížení trestných sadzieb pre užívateľov ľahkých drog, prípadne aby právna úprava smerovala k tomu, že prvý postih by bol skôr v priestupkovej rovine a až recidíva by našla odraz v trestnej rovine.

Kde stojíte v kultúrno-etických otázkach?

Som veriaci a konzervatívny človek a z toho celkom jasne vyplývajú aj moje morálne a etické hodnoty, ktoré zastávam.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#prokuratúra #Maroš Žilinka #generálny prokurátor #reforma prokuratúry
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku