Testovať sa podľa Matoviča nebude na úrovni okresov, ale v obciach a mestách, kde bolo percento pozitívne testovaných vyššie ako jedno percento. Malo by ísť o približne 500 obcí a asi päť menších miest.
Podľa jeho slov je potrebné, aby si aj vojaci a ostatné zložky podieľajúce sa na doterajšom plošnom testovaní oddýchli. Matovič dodal, že Ministerstvo vnútra (MV) SR bolo poverené nákupom antigénových testov aj ochranných prostriedkov potrebných na testovanie. „Podľa toho, ako to budú definovať štátne hmotné rezervy, keďže zo zákona už nemôžu niektoré nákupy realizovať,“ uviedol.
VIDEO: Premiér Matovič a minister Mikulec po rokovaní Ústredného krízového štábu.
O prípadnom uvoľňovaní opatrení sa podľa jeho slov možno baviť, keď kĺzavý sedemdňový medián klesne pod 500. Tvrdí, že epidemiológovia odporúčajú zimu zvládnuť lockdownami. Podľa premiéra sa však ukázalo, že nasadenie antigénových testov plošne môže fungovať.
Na otázku, či plánujú posilniť kapacity trasovania kontaktov, odpovedal, že tak už urobili nasadením stoviek vojakov na pomoc regionálnym hygienikom. Uviedol, že „roboty je trochu menej“. Priblížil, že napríklad na Orave nedokážu využiť všetky kapacity, preto požiadal hlavného hygienika SR, aby preveril, či v niektorých regiónoch nechýbajú sily.
Dodal, že všetky odberové miesta sú otvorené pre každého. Informoval, že v pondelok bolo na hasičských staniciach v 25 okresoch, kde sa testuje antigénovými testami, otestovaných okolo 2300 ľudí.
Núdzový stav sa môžno predĺži
„Ústredný krízový štáb odporúča, aby bol po skončení sa tohto núdzového stavu prijatý núdzový stav na nasledujúcich 90 dní,“ informoval premiér. O jeho predĺžení ešte musí rozhodnúť vláda. Núdzový stav sa mal skončiť 14. novembra rovnako ako zákaz vychádzania. Núdzový stav platí od 1. októbra na 45 dní s viacerými výnimkami. Obmedzenie pohybu neplatí v čase od 1.00 h do 5.00 h, nevzťahuje sa na osoby s negatívnym PCR testom alebo antigénovým testom na ochorenie COVID-19 vykonaným v rámci celoplošného testovania.
V čase núdzového stavu môže štát v zmysle zákona obmedziť základné práva a slobody, a to v nevyhnutnom rozsahu na nevyhnutný čas. Vláda ho môže vyhlásiť, ak došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt. Najdlhšie môže v zmysle zákona trvať 90 dní.
Núdzový stav v súvislosti s pandémiou vyhlásila vláda už druhýkrát. Prvýkrát to bolo pri prvej vlne na jar. Kabinet ho vtedy vyhlásil 16. marca, trval do polnoci zo soboty na nedeľu 14. júna. Týkal sa iba zdravotníctva. Mimoriadna situácia, ktorú vláda vyhlásila od 12. marca, trvá naďalej.
Deti v hmotnej núdzi by mali začať chodiť do škôl
Ústredný krízový štáb sa v pondelok zhodol aj na tom, aby deti z rodín, ktoré sú v hmotnej núdzi, mohli chodiť do škôl. Dôvodom je, že tieto deti nemajú zabezpečené základné životné podmienky a nemajú k dispozícii ani počítač alebo tablet či pripojenie na internet. Podľa slov premiéra tieto deti najviac trpia dištančným vzdelávaním. „Nemôžeme ďalej dopustiť, aby nám z týchto detí vyrastala stratená generácia, keď sú v hmotnej núdzi, preto, že nemajú základné životné potreby k dispozícií," podotkol Matovič.
Predseda vlády priblížil, že k zoznamu rodín v hmotnej núdzi sa dostanú rýchlo, keďže každá obec, ako zriaďovateľ základnej školy, ho má. „To bude najmenší problém, aby sme ich identifikovali. Od budúceho týždňa môžu byť všetky v škole,“ hovorí. Počas prvej vlny pandémie sa podľa Matoviča ukázalo, že 52 000 detí nemalo prístup k vzdelaniu.
Zmení sa režim na hraniciach
Medzi takzvané červené krajiny by sa mali okrem Českej republiky zaradiť aj Maďarsko, Poľsko a Rakúsko, zmeniť by sa mal preto aj režim na hraniciach. Rozhodol o tom ÚKŠ, informoval minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO). Na vybraných hraničných priechodoch sa má testovať antigénovými testami. Premiér Matovič dodal, že testovať by sa mohlo na 10 až 12 priechodoch a začať by sa mohlo do budúceho týždňa. Pri pendleroch by malo stačiť absolvovanie testu raz za dva týždne.
Rezorty vnútra a zahraničných vecí majú prísť podľa Mikulca s riešením, koľko hraničných priechodov bude využitých na tranzit, osobnú dopravu, a kde bude možnosť testovania. Informoval tiež, že na ukrajinskej hranici, kde sa od pondelka pilotne testuje antigénovými testami, urobili 67 odberov, z ktorých mal jeden test pozitívny výsledok.
Slovensko sa bude pri určovaní rizikových krajín riadiť semaforom Európskej komisie. Podľa premiéra budeme vyžadovať na hraniciach PCR test alebo antigénový test, prípadne sa cestujúci budú môcť dať na vybraných priechodoch otestovať antigénovými testami. Zabezpečiť testovanie na hraniciach by mali súkromníci. „Ešte tento týždeň prebehne druhý hĺbkový monitoring pohybu na hraniciach, aby sme vedeli veľmi dôsledne povedať aj súkromníkom, ktorí by chceli zabezpečiť testovanie na hraniciach, koľko ľudí treba očakávať,“ dodal Matovič.
Pendlerom má stačiť absolvovanie testu raz za dva týždne. Ak niekto býva v zahraničí v blízkosti Bratislavy, môže si podľa Matoviča urobiť test aj na odberovom mieste v Bratislave. „Cez hranice sa môže s výsledkom antigénoveho testu slobodne pohybovať,“ dodal.
Klus nevylúčil uzavretie väčšiny hraničných priechodov
Testovanie prichádzajúcich z Ukrajiny sa spustilo v pondelok. Štátny tajomník rezortu diplomacie Martin Klus ho označil za pilotné. „Aj v závislosti od toho, ako sa nám to bude vyvíjať tam, predpokladám, že by sa mohli predstaviť ďalšie možnosti, či už na českej hranici alebo na poľskej hranici, pokiaľ by bolo Poľsko preradené medzi rizikové krajiny, čo sa vzhľadom na epidemiologický vývoj nedá vylúčiť,“ uviedol pre TASR. Je to podľa neho otázka na diskusiu.
„Možno dôjde k úplnému uzavretiu značnej časti hraničných priechodov, a v takom prípade by sme mohli pristúpiť k testovaniu na všetkých úsekoch hraníc. Zároveň si treba uvedomiť, aké ľudské zdroje to bude viazať, či už policajtov alebo zdravotníkov,“ dodal Klus.
Pripomenul tiež, že v súčasnosti Slovensko akceptuje PCR aj antigénové testy z členských krajín EÚ. „Ak k nám niekto prichádza napríklad z Česka a má antigénový alebo PCR test, tak ho akceptujeme a takéto pretestovanie už nie je potrebné,“ skonštatoval.
Antigénové testy by sa dali podľa Klusa využiť pre tých, ktorí pravidelne prechádzajú cez hranicu, napríklad pendlerov či študentov. „Ak by sa takýto antigénový systém zaviedol aspoň na časti hraničných priechodov alebo v ich blízkosti, viem si predstaviť, že by sa časť výnimiek buď zrušila, alebo by sa obmedzila na to, že by aj títo museli byť pretestovaní antigénovým testom aspoň v nejakej frekvencii. Hovorilo sa o tom, že by to mohlo byť napríklad raz za dva týždne,“ dodal.
Komplexné odpovede budú mať podľa neho vo štvrtok, keď má konzílium epidemiológov rozhodnúť aj o prípadnom rozšírení zoznamu rizikových krajín.
Osoby prichádzajúce z Ukrajiny môžu od pondelka využívať iba hraničný priechod Vyšné Nemecké. Otvorený bude od 7.00 h do 19.00 h. Na hranici musia podstúpiť antigénové testovanie. Okrem toho stále platí aj povinná domáca karanténa, v rámci ktorej sa najskôr v piaty deň musia podrobiť PCR testu.