VIDEO: Policajný prezident Kovařík o nelegálnych zhromaždeniach.
Podľa Kovaříka nedokáže polícia ľuďom zabrániť, aby sa zúčastnili na zhromaždeniach. "Ak je predstava, že ich dokážeme natlačiť do autobusov a vyviezť za mesto, tak to nie je možné,“ povedal. Zmysel podľa neho nemá ani oplotenie miesta, kde sa účastníci zhromaždenia majú stretnúť, pretože by sa presunuli inam.
Vo viacerých mestách na Slovensku sa už opakovane konali protivládne protesty. V sobotu 17. októbra sa pred budovou Úradu vlády SR stretli protestujúci z celého Slovenska so športovými fanúšikmi. Polícia zaznamenala niekoľko útokov a hádzanie dlažobných kociek, odpoveďou boli vodné delá. O mesiac neskôr, na výročie nežnej revolúcie bol protest o niečo pokojnejší, niekoľkotisícový dav však prešiel z centra až k parlamentu. Minulú sobotu protest organizovala extrémistická ĽS NS. Prišlo niekoľko stoviek ľudí.
Kovařík tvrdí, že organizátori zhromaždení sa dopúšťajú trestných činov, ktoré rieši polícia. Účastníci väčšinou len priestupkov, ktoré riešia regionálne úrady verejného zdravotníctva. „Tieto úrady sú mimoriadne zaťažené a my im ešte pridávame robotu,“ vysvetľuje Kovařík.
Podľa neho len vďaka menej násilnému postupu polície nie sú evidované straty na životoch alebo majetku. „Pri zásahoch rešpektujeme zásadu primeranosti. Policajné jednotky neriešia rúška, to nie je prvotná vec. Musíme chrániť život a majetok,“ dodal policajný prezident.
Polícia počas zhromaždenia 17. októbra v Bratislave zistila 15 trestných činov a voči 12 osobám už vzniesli obvinenie. V novembri to bolo 13 trestných činov, obvinenie vzniesli voči trom osobám. Trestné činy identifikovali aj na ostatnom proteste 12. decembra. „Ide napríklad o trestné činy prejavu sympatií k hnutiam potláčajúcim základné práva a slobody, útok na verejného činiteľa či výtržníctvo,“ povedal Kovařík.
Polícia v súvislosti s protestmi koná aj proti bývalým či súčasným politikom. Kovařík nekonkretizoval mená. Na protestoch sa však zúčastnili členovia extrémistickej ĽS NS, Miroslav Marček či bývalý predseda parlamentu Andrej Danko.
Protesty boli riadne oznámené
Hovorca bratislavskej mestskej časti Staré Mesto Matej Števove vysvetľuje, že protesty 17. novembra a 12. decembra úradu riadne oznámila fyzická osoba. „Na základe zákona o zhromažďovacom práve má organizátor povinnosť ohlásiť samospráve konanie verejného zhromaždenia najneskôr 5 dní pred konaním zhromaždenia, čo bolo v tomto prípade splnené,“ povedal Števove. Dodal, že mestská časť môže verejné zhromaždenie zakázať iba za presne vyšpecifikovaných podmienok v zákone. „Ak by účel zhromaždenia viedol k porušeniu zákona, k násiliu, alebo k hanobeniu rasy, viery alebo sexuálnej orientácie,“ spresnil hovorca.
Oznamovatelia zhromaždení podľa neho ako účel zhromaždenia uviedli, že ide o protest proti vládnym opatreniam. „O každom verejnom zhromaždení informujeme aj políciu a aj Úrad pre ochranu verejných činiteľov. Rovnako postupujeme, aj keď ‚odchytíme‘ neohlásené zhromaždenie, napríklad na sociálnych sieťach,“ dodal.