TASR o tom v piatok informoval hovorca prezidentky SR Zuzany Čaputovej Martin Strižinec.
„Prezidentka Zuzana Čaputová, ako aj Kancelária prezidenta SR vyjadruje úprimnú sústrasť najbližšej rodine a pozostalým,“ uviedol Strižinec.
Kováčová bola profesorkou na Ekonomickej univerzite v Bratislave. V rokoch 1966 až 1967 bola poverená vedením Katedry sociálneho rozvoja a práce Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity.
V roku 1993 sa stala po zvolení Michala Kováča za prvého prezidenta samostatnej Slovenskej republiky prvou dámou Slovenskej republiky. Venovala sa charite, ľuďom s postihnutiami, pomáhala tiež Slovenskému Červenému krížu a mala vlastnú nadáciu – Nadáciu Emílie Kováčovej. Mala dve deti, synov Juraja a Michala.
Profil Emílie Kováčovej,
manželky prezidenta Michala Kováča
Vo veku 89 rokov zomrela 31. 12. 2020 manželka prvého prezidenta SR Michala Kováča a bývalá prvá dáma Emília Kováčová. TASR v tejto súvislosti prináša profil Prof. Ing. Emílie Kováčovej, CSc.
Emília Kováčová (za slobodna Emília Živná) sa narodila 8. februára 1931 v Bratislave, kde aj vyrastala. Popri zamestnaní študovala na Vysokej škole ekonomickej (VŠE, dnes Ekonomická univerzita).
Počas vysokoškolských štúdií sa zoznámila so svojím neskorším manželom Michalom Kováčom. Zosobášili sa 15. júna 1956, cirkevný sobáš mali v septembri 1956 v Dóme sv. Martina v Bratislave. Manželia Kováčovci majú dvoch synov, Juraja a Michala.
Emília Kováčová bola vysokoškolskou pedagogičkou, v rokoch 1966 až 1967 bola poverená vedením Katedry sociálneho rozvoja a práce Národohospodárskej fakulty VŠE. Prezident Václav Havel ju vymenoval za profesorku v odbore zamestnanosti a sociálneho rozvoja. Akademickej kariére sa venovala 35 rokov, ako autorka či spoluautorka je podpísaná pod viacerými odbornými publikáciami a vysokoškolskými učebnicami.
Jej manžel Michal Kováč sa po Novembri 1989 stal ministrom financií v slovenskej vláde (1990–1991) a po voľbách v roku 1992 ako poslanec Hnutia za demokratické Slovensko bol posledným predsedom Federálneho zhromaždenia (vo funkcii pôsobil od 26. júna 1992 do 31. decembra 1992, do zániku Česko-Slovenska). Za prezidenta Slovenskej republiky ho poslanci slovenského parlamentu zvolili 15. februára 1993, inaugurovaný bol 2. marca 1993. Emília Kováčová sa tak vo veku 62 rokov stala prvou dámou SR.
Emília Kováčová sa okrem protokolárnych povinností venovala aj charite, ľuďom s postihnutiami, pomáhala okrem iného napríklad Slovenskému Červenému krížu (SČK), od roku 1993 zastávala funkciu čestnej prezidentky SČK. Dňa 11. februára 1994 tiež prijala funkciu čestnej prezidentky Ligy proti rakovine SR a prevzala nad ňou patronát. Mala takisto vlastnú Nadáciu Emílie Kováčovej, bola jej správkyňou.
Michalovi Kováčovi vypršalo funkčné obdobie 2. marca 1998. Spolu s manželkou Emíliou sa venovali charite aj naďalej. Výkonná rada SČK ocenila dlhoročnú prácu Emílie Kováčovej a 3. mája 2007 jej venovala najvyššie vyznamenanie – Čestnú striebornú medailu Henryho Dunanta.
Keď na sklonku roku 2010 vydal Michal Kováč knihu svojich spomienok Pamäti – Môj príbeh občana a prezidenta, povedala Emília Kováčová pre TASR: „Dôležité bolo uviesť najpodstatnejšie momenty zo vzniku štátnosti. Nedá sa zabudnúť, ako sa pokojnou mierovou cestou rozišla predchádzajúca štátnosť a vznikli dva suverénne štáty. Túto skutočnosť a prijatie medzi demokratické štáty sa manžel snažil napĺňať pri všetkých politických krokoch a počinoch.“
Michal Kováč zomrel 5. októbra 2016. V príhovore na zádušnej omši 13. októbra 2016 v Dóme sv. Martina v Bratislave politik, diplomat a bývalý Kováčov poradca Pavol Demeš pripomenul, že nebola doriešená kauza únosu Michala Kováča mladšieho, syna prezidentského páru. „Zostali sme jemu aj prvej dáme Emílii Kováčovej niečo dlžní.“
Vyvodiť právnu zodpovednosť zo skutku, ktorý sa stal 31. augusta 1995 a ktorý poznamenal život Michala Kováča aj prvej dámy Emílie Kováčovej, znemožňovali tzv. Mečiarove amnestie. Premiér Vladimír Mečiar ich ako zastupujúci prezident vyhlásil 3. marca 1998 a 7. júla 1998 po tom, ako Michalovi Kováčovi vypršalo funkčné obdobie. Poslanci Národnej rady SR zrušili tieto amnestie 5. apríla 2017, keď za uznesenie o tomto kroku hlasovalo 129 členov snemovne zo 144 prítomných. Rozhodnutie parlamentu potvrdil vzápätí aj Ústavný súd SR.