Súboj o kreslo špeciálneho prokurátora sa začína

Kto bude riadiť úrad zameraný na stíhanie organizovaného zločinu a korupcie? O funkciu nového šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry sa budú uchádzať štyria kandidáti - Peter Kysel, Ján Šanta, Vasiľ Špirko a ako jediný neprokurátor aj advokát a bývalý politik Daniel Lipšic. Poslanci by mali nástupcu dnes už obvineného a väzobne stíhaného Dušana Kováčika vyberať už na konci januára. Ešte predtým sa všetci štyria podrobia verejnému vypočutiu.

11.01.2021 08:44
debata (400)

„Je na nás, aby sme na čelo špeciálnej prokuratúry vybrali človeka, ktorý bude statočný, čestný a odborne zdatný, ale aj človeka, ktorý dokáže navrátiť dôveru verejnosti v spravodlivosť a právny štát,“ vyhlásil po uzatvorení kandidatúr šéf ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽaNO). Ten bude viesť výbor aj pri vypočutiach kandidátov začiatkom februára.

„Osobitne vyzývam verejnosť, aby nás do 31. januára informovala o slabých a silných stránkach jednotlivých kandidátov, ktoré by sme mali využiť v procese verejného vypočutia a voľby,“ zdôraznil Vetrák.

Úrad špeciálnej prokuratúry nemá šéfa od 12. novembra, keď sa funkcie vzdal Dušan Kováčik. Ešte 22. októbra ho polícia zadržala a obvinila z podporovania zločineckej skupiny, prijímania úplatku a zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. O tri dni neskôr ho Špecializovaný trestný súd poslal aj do väzby.

Kandidáti na post špeciálneho prokurátora.
Kandidáti na post špeciálneho prokurátora Kandidáti na post špeciálneho prokurátora.

Odvážni priekopníci

Kandidáta na generálneho prokurátora Jána Šantu navrhla Právnická fakulta Paneurópskej vysokej školy a dvaja poslanci OĽaNO Juraj Gyimesi a Peter Kremský. Ešte na konci minulého roku sa Šanta ako kandidát poslanca Juraja Gyimesiho z OĽaNO uchádzal aj o funkciu generálneho prokurátora, medzi poslancami však podporu nezískal a napokon nedostal ani jeden hlas.

Šanta sa zviditeľnil najmä dozorovaním prípadu falšovania zmeniek, za ktoré Špecializovaný trestný súd na konci minulého februára zatiaľ neprávoplatne odsúdil na 19-ročný trest Mariana Kočnera a exriaditeľa televízie Markíza Pavla Ruska. Práve pre tento prípad bol Kočner aj prvýkrát zadržaný a vzatý do väzby. Veľmi medializovaný bol aj prípad dnes už za podvody odsúdeného Jozefa Majského.

Prevažnú časť svojej celoživotnej prokurátorskej kariéry riešil organizovanú kriminalitu, drogy či veľké daňové podvody. Popritom vyučoval právo v Prešove, Košiciach, na Paneurópskej vysokej škole, Univerzite Komenského aj Akadémii Policajného zboru. Je tiež spoluautorom viacerých vedeckých publikácií.

Vo štvrtok potvrdil záujem o kandidatúru aj prokurátor špeciálnej prokuratúry Vasiľ Špirko, ktorého navrhol ďalší poslanec OĽaNO Dominik Drdul. Špirko sa preslávil najmä na začiatku roku 2018, keď pred sídlom špeciálnej prokuratúry v Pezinku verejne obvinil viacerých vysokých policajných funkcionárov zo sabotáže ním vedeného vyšetrovania a z účelového obvinenia jeho osoby.

Za snahou o jeho diskreditáciu videl vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer), ktorému mali pomáhať dnes už trestne stíhaní exprezident Policajného zboru Tibor Gašpar, bývalý riaditeľ NAKA Peter Hraško a vtedajší šéf protikorupčnej jednotky NAKA Róbert Krajmer. Vtedajší minister Kaliňák Špirkove vyjadrenia odmietol a označil ich za absurdné.

Špirko viedol vyšetrovanie daňových podvodov, v rámci ktorého začal trestné stíhanie pre eurofondové zákazky na ministerstve vnútra. Dnes už odsúdený daňový podvodník Ľuboš Varga mal pri vyšetrovaní prehovoriť o údajnej korupcii z roku 2010 pri informatizačných projektoch ministerstva vnútra. Varga mal poskytnúť províziu viac ako 460-tisíc eur, ktorá údajne cez daňové raje skončila na účtoch Kaliňáka a exministra hospodárstva Jána Počiatka. Pri viacerých projektoch informatizácie štátnej správy sa malo podľa Vargu podobným spôsobom legalizovať až 200 miliónov eur.

Jediný neprokurátor

Záujem o vedenie špeciálnej prokuratúry prejavil aj prokurátor Peter Kysel, ktorý ako kandidát vzišiel z vnútorného predvýberu Rady prokurátorov. „O funkciu špeciálneho prokurátora som sa rozhodol uchádzať ako prokurátor, ktorý pôsobí na Úrade špeciálnej prokuratúry už 15 rokov. Som presvedčený, že moje skúsenosti sú dostatočné na to, aby som aj svojím doterajším prístupom k práci motivoval ostatných k ďalšej náročnej práci na úrade a prispel k zmene štruktúry úradu pre zvýšenie efektívnosti postihu najzávažnejších foriem kriminality, ktoré sú vecnej príslušnosti ÚŠP,“ odôvodnil ešte v polovici decembra svoju kandidatúru Kysel.

Aktuálne Kysel dozoruje prípad organizovanej korupčnej skupiny príslušníkov bezpečnostných zborov zadržaných v rámci policajnej akcie Judáš vrátane zosnulého bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského. V minulosti Kysel žaloval napríklad viacerých členov bratislavského podsvetia zo skupiny sýkorovcov, ktorí dostali za vraždy doživotné tresty.

Jediným neprokurátorom, ktorý deklaroval záujem o druhú najvyššiu prokurátorskú funkciu, je bývalý politik Daniel Lipšic. V polovici decembra ho do výberu poslala Právnická fakulta Univerzity Komenského. Bývalý minister vnútra a spravodlivosti sa po autonehode zo septembra 2016, pri ktorej zabil chodca a dostal trojročný podmienečný trest, vzdal poslaneckého mandátu a politiku opustil.

Odvtedy pôsobil ako advokát pri viacerých známych kauzách. Zastupoval obžalovaného Jaroslava Klinku v prípade vraždy Ernesta Valka, televíziu Markíza v kauze falšovanie zmeniek, rodinu zavraždeného novinára Jána Kuciaka, ale aj finančnú spoločnosť Penta. Spolu s prokurátormi Marošom Žilinkom a Petrom Šufliarskym mali byť obeťami plánovanej vraždy, z ktorej bola obvinená partia obžalovaná aj z vraždy novinára Jána Kuciaka – Tomáš Szabó, Miroslav Marček, Zoltán Andruskó, Alena Zsuzsová a o mesiac neskôr aj Dušan Kracina. Sám Lipšic aj Žilinka za objednávateľa považujú podnikateľa Mariana Kočnera.

Lipšic tvrdí, že nastal čas vrátiť dôveru ľudí v právny štát a jeho základné princípy. „Idem do tejto voľby s nadhľadom, s pokorou a so slobodou. Viem, že dnešným dňom sa začne ťažký boj. Tí, ktorí sa dlhé roky domnievali, že stoja nad zákonom (a viacerí z nich sú dnes väzobne stíhaní), sa len tak nevzdajú. Dlhé roky investovali milióny do mojej diskreditácie, sledovania, odpočúvania, kriminalizácie – do snahy ma akýmkoľvek spôsobom odstrániť (nielen) z verejného života,“ priblížil vtedy Lipšic svoju motiváciu na sociálnej sieti.

Nového špeciálneho prokurátora majú poslanci Národnej rady voliť na parlamentnej schôdzi, ktorá sa začína 26. januára 2021. Ešte predtým kandidátov čaká verejné vypočutie na pôde Ústavnoprávneho výboru Národnej rady, ktoré by sa malo uskutočniť 1. alebo 2. februára. Šéfa špeciálnej prokuratúry volí a odvoláva parlament. Jeho funkčné obdobie je sedem rokov.

© Autorské práva vyhradené

400 debata chyba
Viac na túto tému: #špeciálny prokurátor