Ešte pred Vianocami potvrdili lekári 64-ročnému mužovi ochorenie COVID-19. Okrem obezity netrpel žiadnym závažným ochorením a ani pravidelne neužíval lieky. Jeho stav sa však postupne zhoršoval.
„Muž dostal 40-stupňové horúčky a bral antibiotiká. "Deň pred Silvestrom sme ho prijali do nášho ústavu na covid oddelenie,“ hovorí primár Kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny (KAIM) vo Vyšných Hágoch Peter Šterbák, kde pacienta prijali 5. januára kvôli respiračnému zlyhávaniu srdca.
„Liečba kyslíkom ani pomocou vysokého prietoku nebola postačujúca, preto sme ho na druhý deň napojili na umelú pľúcnu ventiláciu. Aj napriek tomu nedochádzalo k optimálnej výmene kyslíka v pľúcach, a tak zásobovanie tkanív organizmu kyslíkom bolo nedostatočné,“ konštatuje lekár. Ak by tento stav pretrvával dlhšie, došlo by k multiorgánovej dysfunkcii a smrti pacienta.
Stavili na mimotelový obeh
Peter Šterbák o tri dni na to využil poslednú možnosť a indikoval „veno-venózne ECMO“ – teda mimotelový obeh, ktorý okysličuje pacientovu krv, a tak plne nahrádza pacientove pľúca. Pracuje na princípe nasávania neokysličenej krvi z centrálnej žily dolnej končatiny, ktorú poháňa pumpa, následne krv preteká oxygenátorom, kde dochádza k obohateniu krvi kyslíkom, a takto okysličená krv sa spätne vracia do tela pacienta v oblasti krku cestou centrálnej žily.
„To zabezpečuje, aby vitálne dôležité orgány získali kyslík a zároveň umožní chorým pľúcam regenerovať sa, nakoľko sú ťažko postihnuté covid infekciou a bakteriálnou superinfekciou,“ hovorí o liečbe lekár a dodáva, že najrizikovejšie je napojenie pacienta na mimotelový obeh. „Musia sa kanylovať veľké cievy. Počas celého priebehu sme museli pacientovi kontinuálne riediť krv, aby nedošlo k upchatiu oxygenátora a okruhu mimotelového obehu. Zároveň sa musí zrážanie krvi niekoľkokrát denne monitorovať, aby nedošlo k vykrvácaniu,“ vysvetľuje
Oxygenátor predstavuje „náhradné zapožičané pľúca“ do doby, kým nedôjde k vyliečeniu vírusového zápalu pľúc COVID-19. „Ihneď po napojení bolo vidieť efekt – zlepšenie saturácie kyslíkom na monitore pacienta, ale aj v krvných plynoch došlo k posunu do referenčných hodnôt,“ dodáva lekár.
Pomohli lekári z Banskej Bystrice
Túto metódu použili v ústave vo Vyšných Hágoch po prvý raz. Aj preto Šterbák požiadal o pomoc prednostu Olivera Petríka a Tatianu Maďarovú z Detskej kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny v Banskej Bystrici, ktorí majú za sebou úspešné príbehy s použitím ECMO prístroja u detských pacientov s ťažkým zápalom pľúc.
Vo svete sa podľa Šterbáka táto metóda používa aj u dospelých pacientov ako záchranná metóda pri ťažkých vírusových zápaloch pľúc, ktoré sa nedajú zvládnuť umelou pľúcnou ventiláciou. „Šiesty deň po kanylácii pacient ostáva v umelom spánku, všetky ostatné orgány organizmu pracujú dostatočne, oxygenátor zastupuje úlohu pľúc, avšak vyžaduje už len 45-percentnú zmes kyslíka a vzduchu. Ak sa toto číslo zníži na 21 percent, bude možné pacienta odpojiť od ECMO prístroja. Úlohu preberie ventilátor, ktorý je celý čas zapojený, aby sa choré pľúca pacienta hýbali a neskolabovali,“ hovorí Šterbák.
„Cieľom tejto metódy je preklenúť čas na zotavenie chorých pľúc. Celú túto procedúru pacient absolvuje v umelom spánku. Vyžaduje to veľa personálu, ale prináša optimizmus pre zdravotníkov,“ skonštatoval na záver riaditeľ ústavu Jozef Poráč.