Školy majú učiť a nie prispôsobovať sa študentom

Chceme vychovať generáciu slabochov alebo vzdelaných angažovaných mladých ľudí, ktorí budú chcieť pozitívne ovplyvniť tento svet? Pýta sa predseda Akademického senátu Slovenskej technickej univerzity (STU) profesor Marián Peciar.

, 24.01.2021 09:00
17

Ako bývalý prorektor tejto univerzity hodnotí, aký vplyv bude mať dištančné učenie na vysokoškolské vzdelávanie, hovorí aj o akademických slobodách, situácii na STU a plagiátoroch.

Čo najviac potrebuje vysoké školstvo na Slovensku?

Vysoké školstvo na Slovensku nie je predmetom spoločenského záujmu a diskusie v miere, akú by si zaslúžilo. Do pozornosti sa dostáva skôr v situáciách, ako sú aktuálne medializované prípady plagiátorstva. Tituly za posledné roky devalvovali ako nikdy predtým v histórii. Dnes sa automaticky očakáva, že má človek vysokú školu aj tam, kde to vôbec nie je potrebné. Spomeňme si, že jedným z prostriedkov znižovania nezamestnanosti v kríze bolo navyšovanie počtu vysokoškolských študentov. Školy sa aj pre demografický vývoj a následne menší počet žiakov a študentov prispôsobujú im a nie študenti školám. Ako akademici najviac potrebujeme diskusiu a z nej výsledok v podobe plánu, kam sa chceme ako spoločnosť posunúť so vzdelávaním v najbližších dekádach. Týka sa to nielen vysokého školstva, ale aj nižších stupňov vzdelávania. Chceme „produkovať“ pracovníkov pre montážne dielne či IT firmy? Alebo chceme byť svetoví vo vzdelávaní či vo vede? Ak chceme robiť špičkovú vedu, musíme si určiť priority, lebo malý štát ako Slovensko nedokáže financovať všetky oblasti. Alebo sa budeme tváriť, že financujeme vedu, budeme do nej dávať v porovnaní so svetom málo peňazí, zavalíme ľudí byrokraciou a budeme od frustrovaných vedcov očakávať svetové výsledky. Slovensko má entuziastov, ktorí roky „potia krv“ a majú výsledky. To sú tie silné stránky univerzít – obetaví jednotlivci či tímy, ktoré sú ostrovčekmi pozitívnej deviácie. Rozhodne však u nás vedci nepracujú v pohodovej atmosfére a s dostatkom prostriedkov. To sú systémové problémy, s ktorými denne zápasíme. Musíme mať odvahu, vybrať si cestu a vydať sa na ňu.

Aký vplyv mali a majú nespočetné reformy vzdelávania na základných a stredných školách na úroveň vysokoškolského vzdelania?

Slovenská technická univerzita je najlepšou technickou univerzitou na Slovensku. Jednoznačne cítime rok po roku klesajúcu úroveň vzdelania študentov, ktorí k nám prichádzajú. Posledné reformy na kvalite prípravy žiakov a študentov nepridali, pozorujeme klesajúci trend nárokov na obsah učiva a najmä prípravy pre štúdium na vysokých školách. Niektoré fakulty preto zavádzajú konverzné ročníky. Klesanie kvality absolventov stredných škôl je spôsobené okrem spoločenských zmien a uvoľňovania výchovy a cieľov v živote mladých ľudí aj zrušením povinnej maturity z matematiky či prírodovedných predmetov. Je predsa jasné, že mladí ľudia, ktorí nemajú v sebe zakódované vyššie ciele a nie sú odhodlaní na ceste za nimi aj niečo obetovať, pôjdu cestou čo najmenšieho odporu. Povedzme si však, aké generácie vychovávame, aké majú priority, čo chcú robiť, čo po sebe zanechať, ak im neukazujeme vyššie méty a nekladieme vyššie latky, ktoré majú preskočiť. Chceme generácie slabochov? Nemôžu byť všetci youtuberi. Alebo chceme vzdelaných angažovaných mladých ľudí so zodpovednosťou a s cieľom pozitívne ovplyvniť tento svet? Poďme sa ako spoločnosť rozprávať, kde chceme byť o 10, 20, 50 rokov a prijmime aj ťažké rozhodnutia a cesty za našimi cieľmi na všetkých stupňoch vzdelávania.

Ako odhadujete vplyv súčasného dištančného vzdelávania na základných a stredných školách do budúcnosti?

Školy majú s dištančným vzdelávaním problémy, niektoré deti majú len pár hodín týždenne, ich disciplína a motivácia klesá – to sa nám vráti aj po ich nástupe na vysoké školy. Postupne sa odkrývajú problémy spôsobené dištančným vzdelávaním a jeho výsledkami. Som dosť skeptický a myslím si, že špecifická doba si vyžaduje veľmi špecifické riešenia. Jednoznačným problémom je tiež zrušenie maturít. Obrať mladú generáciu o skúšku dospelosti, na ktorú sa študent má poctivo pripravovať, je chyba, ktorá sa nám určite negatívne vráti. Jednoznačne to budeme cítiť na vysokých školách. Rozumiem pritom zložitosti situácie s pandémiou, avšak my na univerzitách sme on-line skúšky, dokonca aj štátnice zvládli „cez kamery“. Ak to bola otázka peňazí do technického vybavenia stredných škôl, malo to ministerstvo za ten rok dosť času pripraviť a nie zrušiť maturitu aj tento rok. V tomto období si naplno uvedomujeme hodnotu medziľudských vzťahov, aký dôležitý a nenahraditeľný je osobný kontakt. Kadečo sa dá odučiť on-line, hoci s ťažkosťami a s nižšou kvalitou, ale predsa sa dá. Sú však aj veci, ktoré sa on-line robiť nedajú, ako napríklad laboratórne cvičenia.

Ste dlhoročný pedagóg na STU, znesie úroveň nášho technického vzdelávania porovnanie so svetom?

Závisí od konkrétnej oblasti, ale vo všeobecnosti sme minimálne v teoretických veciach, princípoch a základoch schopní odučiť to, čo aj svetové univerzity. Postupne nám však dosluhujú staršie ročníky pedagógov a mladých kolegov s hypotékami je ťažko motivovať, aby zostali na univerzite, ak ich nevieme primerane ohodnotiť. Je vrcholne neprirodzené a dlhodobo neudržateľné, ak má absolvent školy minimálne jeden a polnásobok platu jeho učiteľa, ktorý mu odovzdal svoje vedomosti. Druhá vec je technické vybavenie, kde cítiť finančnú poddimenzovanosť slovenského školstva. Jednoducho nevieme konkurovať CERN-u ani americkým školám, kde nemajú problém si kúpiť takpovediac za týždeň zariadenie za milióny, a, samozrejme, vedia zaplatiť odborníkov, ktorí s tými zariadeniami prinášajú svetové vedecké poznatky. U nás, keď už aj takmer zázrakom zoženieme peniaze na potrebné zariadenie, trvá jeho nákup mesiace, niekedy dokonca roky, pre komplikovanosť verejného obstarávania.

Ako sa uplatňujú vaši absolventi?

Úroveň absolventov STU je určite nadpriemerná, drvivá väčšina našich absolventov sa uplatní vo svojich odboroch, na čo sme právom hrdí. Veľmi dobré uplatnenie majú nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, čo dokumentuje, že im poskytujeme kvalitné vzdelanie. Navyše, hneď ich nástupné platy sú nadpriemerné, na trhu práce sú žiadaní a majú aj perspektívnu kariéru a istotu zamestnania, čo najmä v tejto turbulentnej dobe takisto nie je zanedbateľná výhoda.

Na jar by malo ministerstvo predložiť novelu vysokoškolského zákona. Čo si od nej sľubujete?

Podľa informácií, ktoré k nám sporadicky prenikajú, sa minister školstva chystá zásadne obmedziť a zmeniť akademickú samosprávu. Ak sa tá ihneď neprebudí a nezačne protestovať, ani sa nezbadáme a dostaneme sa pred rok 1989, keď mali politici zásadný vplyv na akademickú obec. Ako možno nazvať situáciu, keď politickí nominanti budú mať rozhodujúci vplyv na voľby rektorov univerzít? Alebo aby si dekanov fakúlt určoval rektor? Naozaj sa chceme vrátiť k praktikám z predošlého neslávneho režimu? Hrozivé je, že ako akademici nie sme prizývaní do tejto diskusie, pripravuje sa to za zatvorenými dverami, v štýle o nás bez nás, len s niektorými vyvolenými. Mám obavu, že v týchto pohnutých pandemických časoch sa možno nestihneme ani začudovať a zmeny môžu byť veľmi rýchlo schválené. Akademické slobody si vybojovali aj študenti počas revolúcie v novembri 1989. Navyše je výsmech všetkým študentom pripravovať a navrhovať zásadnú zmenu vysokoškolského zákona v čase dištančnej výuky, keď študenti študujú z domu. Je poctivé priznať, že navrhované zmeny vysokoškolského prostredia sú aj dôsledkom diania na našej univerzite za ostatné obdobie, respektíve silnej jednostrannej medializácie tohto diania určitou skupinou médií. Čierno-biely obraz pritom vôbec nie je pravdivý. Legitímny orgán zastupujúci akademickú obec univerzity – Akademický senát STU – ako zvolil, tak aj v rámci svojej kompetencie odvolal rektora STU Miroslava Fikara. Dôvodov bolo viacero, najzávažnejším bolo, že rektor opomínal demokratický charakter univerzity a umožnil politizáciu akademickej pôdy. Keď už toho bolo priveľa, jednoducho si univerzitní senátori povedali, že stačilo. Spriatelené médiá to prezentovali, že sme rektora odvolali pre banálne dôvody, nedá sa však konštruktívne pracovať, keď rektor najskôr rieši veci s médiami či partnermi, cez sociálne médiá a až potom vo vnútri univerzity. Opakovane sme ho na tento problém celý rok upozorňovali. Za svoj život som zažil už všeličo, ale také silné jednostranné tlaky zvonku na akademickú samosprávu ako v tomto období ešte nie. Pýtam sa, prečo si minister školstva či prezidentka vypočujú len jednu stranu a tej druhej sa venuje maximálne ich úradník? Rád by som problémy vysvetlil, ale na dialóg vždy treba dvoch a to sa nestalo, hoci som o to požiadal aj prezidentku. Čo si máme o tom potom myslieť? Nechcem si predstavovať, akým signálom by bolo, ak by minister či prezidentka v rozpore so zákonom odmietli rektora odvolať. Bolo by to jasné narušenie procesov akademickej samosprávy zadefinovaných v zákonoch. O dôsledkoch radšej ani neuvažujem.

Ako sa dá zvyšovať kvalita vzdelávania?

Otázka zvyšovania kvality vzdelávania je určite namieste a je potrebné ju opakovane prinášať na stôl. Možností je veľa, niektoré som už naznačil. Sme malá krajina, nedá sa robiť všetko, štát a spoločnosť si musí stanoviť priority – musí prebehnúť široká diskusia, musíme sa zhodnúť na tom, čo chceme, aby robili jednotlivé úrovne školstva, akú náročnosť majú mať a potom sa toho držať a nie neustále prispôsobovať klesajúcemu a klesajúcemu záujmu mladej generácie. Nedávno som zachytil peknú paralelu – aj športovci, ak chcú byť na dobrej úrovni, musia trénovať, čo veľmi veľmi bolí a stojí veľa tréningov, odriekania. Tak isto musia trénovať aj mladí ľudia, ak chcú niečo dosiahnuť v intelektuálnej-odbornej rovine, nemôžu dostávať skúšky ani tituly zadarmo. Chceme kvalitu? Naberme odvahu a povedzme, že budeme financovať školy, z ktorých sú kvalitní absolventi. To sa meria veľmi ľahko – stačí si pozrieť tabuľky zo Sociálnej poisťovne a porovnať platy absolventov a pozrieť nezamestnanosť podľa odborov. Predsa najzákladnejším parametrom kvality práce univerzít sú ich absolventi, ktorých jednoducho ohodnotí biznis, aký je o nich záujem.

Dočkáme sa toho, že nepoctiví študenti nebudú zvýhodňovaní?

Na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave máme zavedený systém na boj s nepoctivosťou. Je dôležité ho mať a je dôležité, aby o ňom, ako aj o postihoch, študenti vedeli. Na druhej strane nemôžeme kvôli pár nepoctivcom, ktorí sa nájdu v každom ročníku, budovať atmosféru strachu a vyhrážania sa. Nepoctivosť sa pri získavaní vedomostí napokon prejaví, keď absolvent príde do zamestnania a tam jeho kvality ocenia konkrétnou úrovňou platu podľa toho, čo vie a čo pre zamestnávateľa odvedie. Našou snahou vždy bolo a bude kvalitné vzdelávanie a veda. Po posledných skúsenostiach treba uvažovať aj o detailnom preverovaní prác v cudzích jazykoch, na čo náš systém porovnávania textov záverečných prác celkom nepamätal. Čo sa týka nepoctivých študentov z radov politikov, bývalých aj súčasných, vyjadrovať sa nechcem. Názor si môže urobiť každý občan sám, ale určite to nepovažujem za dobrý vzor pre študentov.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
17 debata chyba
Viac na túto tému: #vysoké školstvo #STU #školstvo