Prvý kandidát na predsedu Najvyššieho správneho súdu

Jediným kandidátom na funkciu vôbec prvého predsedu Najvyššieho správneho súdu je žilinský sudca Jaroslav Macek. Informovala o tom Súdna rada, ktorá má šéfa novozriadeného súdu voliť už 2. marca. Jaroslav Macek je predseda Okresného súdu v Žiline. Ten vedie tzv. protischránkový register, ktorý odhaľuje skutočných vlastníkov firiem a je považovaným za jedného z hlavných strojcov úspechu tohto registra.

, 02.02.2021 14:43
sudna rada, kancelaria sudnej rady,... Foto:
Sídlo Súdnej rady v Bratislave.
3

Predseda Súdnej rady Ján Mazák voľbu predsedu Najvyššieho správneho súdu vyhlásil ešte 11. januára. Návrhy bolo možné posielať do 1. februára. Túto možnosť však využili len podpredseda Súdnej rady Miloš Kolek spolu s jedným členom Lajosom Mészárosom, keď navrhli žilinského sudcu Jaroslava Mazáka.

„Ide o významného predstaviteľa slovenskej justície, ktorý prejavil mimoriadne zručnosti pri riadení Okresného súdu v Žiline, najmä v čase vytvárania Verejného registra partnerov verejného sektora. Osobne som ho nikdy nestretol, avšak zoznámil som sa s výsledkami jeho práce a životopisom. Dokazujú, že ide o uchádzača, ktorý disponuje morálnou silou a potrebnou profesionálnou výbavou na zvládnutie úlohy postaviť na zelenej lúke nový najvyšší súd v našom štáte,“ uviedol predseda Súdnej rady Ján Mazák.

Súdna rada bude rozhodovať o novom predsedovi Najvyššieho správneho súdu na svojom zasadnutí 2. marca. „V tento deň sa kandidát najprv predstaví v krátkej prezentácii všetkým členom súdnej rady. Nasledovať budú otázky členov, ktoré by mali byť zamerané hlavne na doplnenie informácií o morálnej i odbornej spôsobilosti Jaroslava Maceka na túto funkciu. Aby kandidát uspel, musí získať nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov súdnej rady,“ priblížila kancelária Súdnej rady.

Novozriadený Najvyšší správny súd má zlepšiť dohľad nad výkonom práva. Venovať sa bude spormi medzi fyzickými či právnickými osobami na jednej strane a orgánmi verejnej správy na strane druhej. Okrem správnej agendy má plniť aj funkciu disciplinárneho súdu pre sudcov, prokurátorov, notárov, exekútorov, či advokátov.

Nemali by sa tak opakovať prípady z minulosti, kedy neboli exekútori, prokurátori či sudcovia schopní potrestať vlastných kolegov za disciplinárne previnenia. Predsedom tohto súdu sa môže stať aj nesudca, ktorý bude spĺňať rovnaké odborné aj osobnostné kritériá ako kandidát na ústavného sudcu.

Zriadenie Najvyššieho správneho súdu priniesla veľká reforma justície, ktorá okrem ďalšieho zaviedla previerky majetkových pomerov všetkých sudcov, určenie vekového cenzu sudcov, reforma zloženia Súdnej rady aj Ústavného súdu.

Vládny návrh zákona vznikol z prvej a jednej z najdôležitejších kapitol programového vyhlásenia vlády. Tá návrh z dielne ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí) schválila ešte 1. októbra 2020 a 9. decembra ju následne potvrdila aj Národná rada. Nový súd by mal začať fungovať už v druhej polovici roka 2021.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
3 debata chyba
Viac na túto tému: #Súdna rada #protischránkový zákon #Najvyšší správny súd #Jaroslav Macek