Najnovšie kritizuje priamo premiéra Igora Matoviča (OĽaNO). Podľa politológa Tomáša Koziaka chce takto Remišová najmä zvýšiť preferencie svojej strany, koaličnú krízu zatiaľ nepredpovedá.
Remišová tvrdí, že minulotýždenné uznesenie vlády o výnimkách z práve predĺženého núdzového stavu a zákazu vychádzania podporila len preto, lebo inak by žiadne neboli.
Matovič podľa nej minulý týždeň rokovania o opatreniach, ktoré majú zabrániť šíreniu koronavírusu, "nechal plávať“. "Nezúčastnil sa. Jeden koaličný partner hlasoval pol na pol, druhý za uznesenie nehlasoval vôbec. My v strane Za ľudí máme takéhoto riadenia štátu už plné zuby,“ kritizovala Remišová piatkové zasadnutie vlády. Za uznesenie o predĺžení núdzového stavu a zákazu vychádzania spolu s výnimkami hlasovali ministri OĽaNO, Za ľudí, zo SaS len minister školstva Branislav Gröhling. Proti boli vicepremiér a líder SaS Richard Sulík a minister zahraničných vecí Ivan Korčok spolu s ministrami hnutia Sme rodina.
Remišovej prekáža chaos, ktorý sprevádza otváranie škôl od pondelka 8. februára. „Minulý týždeň zasadla Pandemická komisia, kde bol aj hlavný hygienik, boli tam epidemiológovia. Bolo jasne povedané, kedy a ktoré školy sa majú otvárať. No a o pár dní neskôr ich kolegovia (regionálni hygienici, pozn. red) vydali presne opačné rozhodnutia. Takáto situácia sa už nesmie opakovať,“ povedala Remišová.
Spor vznikol aj medzi Veronikou Remišovou (Za ľudí) a Luciou Ďuriš Nicholsonovou (SaS), ktorá Remišovú obvinila, že pre nečinnosť jej ministerstva Slovensko prišlo o jednu miliardu eur. Ministerka obvinila europoslankyňu zo lži. (Viac v článku Remišová vysvetlila miliardu. Neprišli sme ani o cent. Za pravdu jej dal aj Brusel).
Statusy nestačia
Podľa politológa Tomáša Koziaka je Remišovej správanie najmä dôsledkom dlhodobo nízkych preferencií strany Za ľudí v prieskumoch. „V rámci súčasnej koalície je to jediná strana, ktorá by sa podľa prieskumov nedostala do parlamentu. Remišová si zrejme uvedomila, že musí byť oveľa aktívnejšia a výraznejšia. Statusy na sociálnych sieťach jej určite nebudú stačiť na to, aby zdvihla svoju stranu nad hranicu piatich percent, ktoré sú potrebné na vstup do parlamentu,“ vysvetľuje Koziak.
Strana Za ľudí sa už niekoľko mesiacov drží pod hranicou zvoliteľnosti. Už v apríli minulého roku sa výsledky prieskumu voličských preferencií hýbali pri tejto strane okolo troch percent. Do augustového snemu, na ktorom bola Remišová zvolená za predsedníčku, sa pád strany pripisoval odchodu jej zakladateľa, bývalého prezidenta Andreja Kisku. Odvtedy sa nízke preferencie pripisujú už len novému vedeniu.
Podľa Koziaka možno povedať, že "Remišová to dáva na Sulíka“. Snaží sa osloviť voliča na úkor ostatných koaličných strán tak, ako to dlhý čas robil práve Sulík. „Ona však taká ako on nikdy nebude. Sulík je oveľa výraznejší politický líder. Povedzme, že Remišová skúša všetko možné, aby bola výraznejšia, pričom u lídra SaS videla, že ostrejší spôsob komunikácie mu prináša politické body,“ myslí si politológ.
Zo strany Remišovej to však nemusí byť len póza, Koziak upozorňuje, že je aj vnútorne presvedčená o tom, čo hovorí. „Forma sa však jednoznačne zmenila, čo súvisí aj s nervozitou z toho, akým spôsobom verejná mienka túto vládu vníma. Nie je to len prípad Za ľudí, ale aj Sme rodina. Aj u nich preferencie dramaticky klesajú, čo je spôsobené radom faktorov, vrátane papalášizmu predsedu strany Borisa Kollára," pripomína Koziak.
Matovič v defenzíve, Remišová v ofenzíve
Minulý týždeň Matovič neviedol rokovania vlády. Ako sám vysvetlil, úmyselne, aby sa kritika za prijímané opatrenia nezniesla len na jeho hlavu. Možno práve premiérova neprítomnosť postrčila Remišovú, aby hlasnejšie vystúpila, myslí si Koziak.
„Ukazuje sa, že Matovič začína byť v defenzíve. Chcel si vychutnať, ako sa budú ministri v rámci koalície hádať, keď tam nebude. To môže byť dôvod, prečo sú ostatní koaliční partneri hlučnejší,“ upozorňuje politológ.
Napriek problémom má podľa neho koalícia oveľa väčšiu šancu dovládnuť, než sa rozpadnúť. „Nech to vyzerá navonok akokoľvek, dôvody, prečo sú spolu, sú silnejšie ako dôvody, prečo by nemali pokračovať. Hoci vzniká určitá protiváha OĽaNO v podobe ostatných vládnych strán, stále to nevyzerá na koaličnú krízu,“ tvrdí Koziak.