Vzhľadom na vašich dvoch predchodcov sedíte na veľmi nebezpečnej stoličke. Uvedomujete si to?
Nepochybne áno. Ale spávam pokojne.
Po dlhom rozhodovaní si nakoniec za policajného prezidenta vybral minister vnútra Roman Mikulec vás. Čo myslíte, čím ste ho presvedčili?
To je skôr otázka na neho. Dúfam, že ho presviedčam svojím prístupom k práci a tým, že sa snažím veci riešiť.
Cítite podporu policajtov? Aké ste zaznamenali od nich reakcie na vaše zvolenie?
Áno, cítim aj podporu od policajtov. Aspoň z toho, čo sa mi v komunikácii s nimi dostáva. Aj od kolegov, s ktorými priamo spolupracujem, cítim, že potrebujú policajného prezidenta, ktorý bude stáť za nimi.
Čoraz častejšie počúvame výčitky o politizácii polície či konkrétnejšie o trestných stíhaniach na politickú objednávku. Funguje nezávislosť polície v súčasnosti tak, ako si ju predstavujete?
Môžem občanov ubezpečiť, že politizácia polície neprebieha a zatiaľ nič nenaznačuje, že by boli takéto snahy. Z požiadaviek pána ministra cítim, naopak, snahu posilňovať samostatnosť a nezávislosť Policajného zboru. Polícia má dnes naozaj rozviazané ruky a robí činnosti, ktoré jej vyplývajú zo zákona.
Policajní odborári sa sťažujú, že sú opakovane spochybňované ich sociálne istoty vrátane osobitného účtu na dôchodky. Čo by ste chceli zlepšiť v oblasti ich pracovných podmienok?
Policajti sú veľmi citliví na úvahy politikov či médií na zmenu systému sociálneho zabezpečenia. To však platí na všetky ozbrojené zbory, nie len na policajtov. Pozitívne však je, že keď sme túto tému komunikovali s predsedom vlády a ministrami vnútra, financií a práce, je plná podpora toho, aby policajti pracovali za podmienok, za akých do zboru vstúpili. To znamená, že sa nebude spochybňovať nárok na tieto podmienky. Všetci oprávnení uznávajú, že takéto spochybňovanie sociálneho zabezpečenia môže viesť k neistote policajtov a tí, ktorí majú odslúžených 25 rokov a môžu odísť s výsluhovým príspevkom, aby túto možnosť nevyužívali len zo strachu zo zmeny sociálneho systému. Považujeme za kľúčové, aby sme medzi policajtov takéto neistoty nevnášali. Pamätám si už asi štyri vlny odchodov policajtov, práve preto, že sa diskutovalo o potrebe zmeny sociálneho zabezpečenia.
Je však zhoda aj v tom, že sa to nejako zákonne zagarantuje?
Je napríklad diskusia o ústavnom zákone, ktorý by mal riešiť dôchodkové zabezpečenie. Aj tie posledné diskusie v polícii vznikli v súvislosti s týmto ústavným zákonom. Ak by sa tam podarilo pretaviť požiadavky o stabilite nášho osobitného účtu, určite by to malo na policajtov pozitívny vplyv.
A podarí sa ich tam pretaviť, alebo čo tomu bráni?
Keďže je to ústavný zákon, vyžaduje si to v Národnej rade zhodu ústavnej väčšiny. To nie sú jednoduché rokovania. Viem, že aj ministerstvo vnútra má návrh na znenie tohto legislatívneho textu.
Aké dávate šance tomu, že sa to podarí?
Vnímam, že nie je politická vôľa nabúrať existujúci systém. Či to však tento systém povýši do konkrétneho ustanovenia v ústavnom zákone, si dnes netrúfam povedať. Pre nás je však dôležité, že zo spektra ľudí, ktorí majú politický dosah na tieto zmeny, je deklarované, že existujúci systém nechcú nabúravať.
Budú policajtom zvyšované aj platy?
Z uznesení vlády vyplýva, že sa má redukovať počet štátnych zamestnancov. My sme tento rok zredukovali 622 miest zrušením tých, ktoré neboli obsadené. Proces redukcie počtu príslušníkov bude pokračovať. To nielen smerom k policajtom, ale celej štátnej správe. Naším záujmom je, aby nám zostal objem finančných prostriedkov. Aby sme mohli ďalej plniť sociálny program Policajného zboru za znižovania počtov, ale pri zachovaní výkonu Policajného zboru. Toto bude treba urobiť veľmi citlivo s perspektívou 4 až 8 rokov, aby sme sa zaradili k európskym štandardom.
Máte dobrých viceprezidentov, alebo môžeme čakať nejaké zmeny na týchto postoch?
Zatiaľ mi neoznámili, že by plánovali v zbore skončiť, alebo by sa chceli presunúť na iné miesta. Ak máme robiť nejaké personálne zmeny, musí to byť na základe relevantných faktov. Personálna politika by sa mala robiť podľa nariadenia o kariérnom raste. Radšej robme personálne zmeny až po uvážení, aby to naozaj bolo v prospech Policajného zboru.
Veľké a nútené odchody policajtov nastali aj v roku 2010, keď sa po voľbách stal policajným prezidentom Jaromír Spišiak, ktorý je dnes poradcom ministra vnútra. Ako hodnotíte spoluprácu s ním?
Komunikujeme spolu. Konfrontujeme naše predstavy s jeho skúsenosťami a očakávaniami pána ministra. Musím povedať, že nachádzame zhodu v nastavení systému. Myslím, že tá spolupráca je dobrá.
Verejnosť pozorne sleduje úspechy NAKA v posledných mesiacoch. Čakajú NAKA výraznejšie personálne zmeny?
Ak máme robiť personálne zmeny, tak opäť len na základe dobrého uváženia. Zákon o štátnej službe už na rozdiel od minulosti nepozná odvolanie bez udania dôvodu a nemôžeme niekoho odvolať len preto, že si myslíme, že je s niekým prepojený. Ak prídu podozrenia, máme nástroje, ako tieto informácie preveriť a urobiť príslušné personálne zmeny.
Dcéra obvineného Petra Brhela zadržaného v rámci akcie Mýtnik sa sťažovala na raziu neprimeraného rozsahu či intenzity v ich rodinnom dome. Vraj kvôli podozreniu zo vzatia 10-tisícového úplatku policajti straumatizovali celú rodinu. Nepreháňa to NAKA v niektorých prípadoch?
Trestné činy sa vyšetrujú v rovine obzvlášť závažných zločinov, nejde teda len o desaťtisíceurový úplatok. Podľa mojich informácií bol ten zásah vykonaný čisto profesionálnym spôsobom bez donucovacích prostriedkov. Boli tam riziká, ktoré si vyšetrovateľ vyhodnotil tak, že požiadal o zásahovú jednotku. Toto je však predmetom kontroly aj preskúmavania v rámci trestného konania, keďže tam bolo podané trestné oznámenie. Mali by sme to nechať preskúmať. Môj osobný názor však je, že policajti len vyhodnotili riziká a situáciu na mieste zvládli profesionálne.
Po smrti Františka Böhma, dôležitého svedka najmä v kauze Judáš, sa verejnosť dozvedela, že napriek obvineniu mal k dispozícii niekoľko legálne držaných zbraní. Reagovali ste na to tak, že postup vyšetrovateľa preveríte. Zatiaľ sa však zdá pomerne jasné, že vyšetrovateľ v tomto prípade pochybil. Ak sa to potvrdí, aký trest považujete za náležitý?
Nariadil som v danej veci prezidiálnu kontrolu. Okrem toho už vec preveruje Úrad inšpekčnej služby, nebudem sa preto bližšie vyjadrovať, kým nebude vyšetrovanie ukončené. Keď bude záver, že došlo k pochybeniu zo strany vyšetrovateľa, potom rozhodne jeho nadriadený o ďalšom postupe.
Ostane Branislav Zurian šéfom NAKA?
Platí to isté ako pri viceprezidentoch. Myslím, že aj verejnosť vníma poctivú prácu Národnej kriminálnej agentúry, za ktorú si zaslúžia pochvalu.
Šéf komanda Lynx Štefan Hamran bol vaším súperom vo výberovom konaní. Nepoznačí to váš vzťah?
Nič sa nezmenilo. Náš vzťah je naďalej normálne pracovný.
Ako sa vás dotknú organizačné zmeny na Úrade špeciálnej prokuratúry? Veľa sa hovorilo o oslabení vyšetrovania extrémizmu, čo už však generálny prokurátor Maroš Žilinka vysvetlil. Podporujete tieto zmeny?
Zmeny, ktoré generálny prokurátor navrhuje, sú podľa mňa odôvodnené. Situácia je najmä na úseku zločineckých skupín a závažnej ekonomickej kriminality a korupcie z pohľadu zaťaženosti prokurátorov naozaj vážna. Pokiaľ sa bavíme o extrémizme, dnes Národná kriminálna agentúra má v pôsobnosti to isté, čo Špecializovaný trestný súd a tam je mnoho trestných činov, ktoré sú rizikové z pohľadu rôznych foriem extrémizmu. Sú tam však aj trestné činy spáchané z rasového motívu. Napríklad v rámci ublíženia na zdraví má páchateľ nejaké rasové poznámky či vyhrážky voči obeti. Tie sa štandardne stíhajú okresnými vyšetrovateľmi. V tomto prípade, ak je tam rasová vyhrážka, ide to do kompetencie Národnej kriminálnej agentúry. Máme trestné činy typu hákového kríža na plote, kde ide na výjazd NAKA z najbližšieho sídla a vyšetruje to. Myslíme si, že toto sa dá elegantne zvládnuť aj na okresnej či krajskej úrovni. Navrhujeme, aby celá metodika a závažné formy extrémistických trestných činov s nadväznosťou na terorizmus ostali aj naďalej v pôsobnosti NAKA, aby sme sa mohli venovať tým závažným formám. Či táto vízia bude mať politickú podporu, bude záležať od pochopenia a postoja poslancov Národnej rady.
Má rovnaký názor aj minister vnútra?
Diskutovali sme o tom aj s ministrom vnútra a zhodli sme sa, že jednoduché formy bez závažných dopadov na spoločnosť nemusia byť na NAKA. Dokonca si myslím, že je vhodné, aby policajti z daného teritória poznali, kde majú takéto skupiny a prejavy a mohli ich postihovať. Policajti z NAKA sa naozaj nemôžu venovať každému drobnému porušovaniu zákona v tejto oblasti.
V súčasnosti je vo väzbe asi 100 bývalých prominentov. Aj v súvislosti s vaším predchodcom Milanom Lučanským sa otvorila debata, či využívanie kolúznej väzby a podmienky v nej spĺňajú štandardy 21. storočia. Je súčasný stav najmä vo vzťahu ku kolúznej väzbe dostatočný, alebo vidíte priestor na humanizáciu podmienok pre kolúzne väzobne stíhaných ľudí?
Podmienky sa za ostatných 30 rokov, ako si pamätám trestný poriadok, nemenili. Riziko úteku, pokračovania v trestnej činnosti alebo ovplyvňovanie svedkov sú dlhodobým štandardom. O kolúznej väzbe rozhoduje súd na základe návrhu prokurátora a spravidla na základe jasne identifikovaných rizík či poznatkov o snahe ovplyvňovať svedkov v konaní, spoluobvinených či inak mariť stíhanie. Pri dôvodoch väzby nie je potreba zmeny.
A dĺžka kolúznej väzby?
Otázka dĺžky trvania kolúznej väzby, o ktorej sa dnes vedie diskusia, smeruje k tomu, aby bol páchateľ obmedzovaný na svojich právach len nevyhnutný čas. Tento prostriedok neslúži na potrestanie páchateľa, ale na zabezpečenie výkonu trestného konania. Pripúšťam diskusiu, že by mohla byť tá základná lehota kolúznej väzby aj kratšia, aby bol tlak na vyšetrovateľa na vykonanie všetkých úkonov, kde môže dôjsť k ovplyvňovaniu. Základný rámec všetkých typov väzby je 6 mesiacov, po ktorých rozhoduje o predĺžení väzobného stíhania súd opäť. Musí však zostať zachovaná aj možnosť, aby sme v prípade rizika mohli vo väzbe pokračovať. V rámci kolúznej väzby máme aj prípady organizovaného zločinu, kde hrozí, že páchateľ vo väzbe sa môže pomstiť tým, ktorí na neho vypovedali a cez riziko pomsty ich núti k zmene výpovede. Pri týchto veľmi rizikových situáciách musíme mať mechanizmus, ako v tej väzbe pokračovať. Nemôžeme povedať, že to bude fixne na tri mesiace a dosť, pretože aj potom môže existovať riziko ovplyvňovania. Už dnes je jedným z častých dôvodov, keď súdy rozhodujú o prepustení z väzby, práve nedostatočná aktivita vyšetrovateľa. Vtedy súd spravidla nevidí dôvod na predĺženie väzby. Ak dôjde k odbornej diskusii na túto tému a budeme sa baviť o tej základnej lehote, nemali by sme to riešiť podľa toho, koho dnes máme vo väzbe, ale riešme to objektívne. Nemali by sme to asociovať s istým typom obvinených, ktorí sú dnes v kolúznej väzbe, ale mali by sme sa na to pozrieť objektívne.