Rozhodnutie sa týka aj Dany Arpášovej, manželky bývalého šéfa kontrarozviedky SIS Ľubomíra Arpáša. Toho polícia zadržala koncom vlaňajšieho novembra v rámci akcie Babylon. Arpášovú polícia zadržala a obvinila v rovnaký deň ako finančníka Haščáka.
Najvyšší súd zverejnil anonymizovaného rozhodnutie, ktorým Arpášovú a Haščáka prepustil na slobodu. Časť rozhodnutia je začiernená. V závere senát predsedu Pavla Farkaša konštatuje, že rozhodnutie o väzbe nie je rozhodovaním o vine alebo nevine obvinených. Ak by sa dopustili kolúzneho konania, súd môže opäť rozhodnúť o ich väzobnom stíhaní.
V rozhodnutí senát sumarizuje, že podľa uznesenia vyšetrovateľky policajného prezídia mal Arpáš ešte ako pracovník SIS niekedy v roku 2006 – najneskôr však do septembra v tom roku, na „presne nezistenom mieste“ predať nahrávku z kauzy Gorila Haščákovi. Dostať mal 194 765 eur.
Aby peniaze legalizovali, tak čase od 26. septembra 2006 do 27. marca 2008 mal Arpáš s manželkou už cez súkromnú firmu Identita, s. r. o., uzavrieť formálnu zmluvu so spoločnosťou Barkont, s. r. o., ktorú kontroluje Haščák.
Identita dodávala Barkontu makroekonomické rozbory a prognózy. Podľa polície však tieto analýzy nemali hodnotu vyplatených peňazí a preto je podozrenie, že práve takto Haščák zlegalizoval peniaze, ktoré Arpášovi a jeho manželke za nahrávku v kauze Gorila vyplatil. Najvyšší súd však nielenže spochybnil dôvody väzby Haščáka, oprel sa aj do samotného stíhania, resp. jeho dôvodnosti.
Najvyšší súd však v uznesení hovorí, že „aj keď podmienkou rozhodovania o väzbe, nie je zhromaždenie takého objemu zákonným a procesným spôsobom získaných dôkazov, ktoré by vinu obvineného spoľahlivo bez akýchkoľvek rozumných pochybností odôvodňovali“, nestačí „akékoľvek podozrenie zo spáchania trestného činu“.
Ďalej nesúhlasí, že Špecializovaný trestný súd dôvodnosť trestného stíhania vyvodil zo záveru, že „v tomto štádiu trestného konania sa nedá jednoznačne vyvrátiť dôvodnosť podozrenia z ich protiprávneho konania“.
VIDEO: Policajný zásah v sídle Penty. (1. 12. 2020)
Senát Najvyššieho súdu upozorňuje, že v takom prípade by na rozhodovanie o väzbe stačilo „akékoľvek nepodložené podozrenie, pretože už také bráni jednoznačnému jeho vyvráteniu“. Čiže, orgánom činným v trestnom konaní by stačilo podozrenie, že obvinený spácha trestný čin, a ten, ak by sa chcel väzbe vyhnúť, by musel toto obvinenie vyvrátiť. Najvyšší súd však pripomína, že práve OČTK „musia obvinenému podozrenie zo spáchania trestného činu preukázať, pričom obvinený v žiadnom prípade nemusí toto podozrenie vyvracať“, pretože platí právna domnienka, že až do právoplatného odsúdenia súdom sa považuje za nevinného.
Naopak, Najvyšší súd má názor, že z obsahu spisového materiálu sa „orgánom činným v trestnom konaní nepodarilo, napriek záverom súdu prvého stupňa (teda Špecializovaného trestného súdu – pozn. red.) zabezpečiť dôkazy v takom množstve a kvalite, ktoré v tomto štádiu trestného konania umožňovali vyvodiť podozrenie v určitej rozumnej miere pravdepodobnosti, že obvinení sa skutkov tak, ako sú im kladené za vinu, dopustili“.
No a neodpustil si ani upozornenie, že dôkazy by mali presvedčiť aj nezávislého a objektívneho pozorovateľa. Teda niekoho, ktoré obvineného nepozná, nemá k nemu žiaden vzťah, nemá na prejednávanú vec už vopred vytvorený názor, ale rozhoduje sa len na základe dôkazov a informácií, ktoré sú zhromaždené v spise. „V žiadnom prípade nie na podklade informácií získaných mimo spisu, a to z médií,“ dodáva Najvyšší súd.
Ďalej v rozhodnutí hovorí o konkrétnych výpovediach ďalších svedkov, tie sú však vyčiernené. No Najvyšší súd konštatuje, že „orgány činné v trestnom konaní nezabezpečili taký objem dôkazov a z nich plynúcich skutočností v takej kvalite, ktoré by boli spôsobilé v určitej vyššej miere pravdepodobnosti potvrdiť dôvodnosť podozrenia zo spáchania trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti“. Podľa Najvyššieho súdu na to nestačí záver, že Arpáš po odchode z SIS pracoval pre investičnú skupinu Penta.
Ďalej Najvyšší súd vytkol, že súčasťou spisu nie sú informácie získané SIS, hoci aj v utajovanej prílohe. Súd tak nemôže posúdiť, či sú vôbec v prejednávanej veci použiteľné. Nemôžu ich nahradiť informácie, ktoré boli zverejnené na internete. Najvyšší súd ešte pridal poznámku, že ak mali byť tieto informácie na USB kľúči, ktorý je označený ako stopa číslo 21, ani tento dôkaz nie je súčasťou spisu. Ako vyplýva ďalej z uznesenia, touto stopou mala byť nahrávka z kauzy Gorila.
Najvyššiemu súdu v spise chýbajú aj dôkazy o „významnom brzdení“ dokazovania, z čoho je dôvodne podozrivý bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Ten je tiež stíhaný vo väzbe, ale v inej veci.
Kauza Gorila
Ide o uniknutie tajného dokumentu SIS, ktorý mal krycí názov Gorila. V decembri 2011 sa na verejnosť dostali informácie, že SIS odporúčala Jaroslava Haščáka, šéfa investičnej skupiny Penta, v rokoch 2005 až 2006. Ten sa mal stretávať v byte na Vazovovej ulici v Bratislave stretávať s politikmi a ekonómami. Hovoriť mali o úplatkoch, províziách, privatizácii či financovaní politických strán. Koncom roka 2018 sa nahrávka z odpočúvaní našla pri policajnej razii v dome podnikateľa Mariana Kočnera. V roku 2019 poslal anonym nahrávku viacerým médiám. Neskôr sa objavili podozrenia, že bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik brzdil vyšetrovanie kauzy. Nahrávky z odpočúvania mal zo spisu SIS vyniesť Ľubomír Arpáš a mal ich predať Haščákovi. Zrejme kópiu nahrávky mal mať aj Kočner, dokonca aj bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Ten sa údajne pokúšal Haščáka nahrávkou vydierať.