Od vraždy vášho syna a jeho snúbenice už prešli tri roky. Keď sa to stalo, aké boli vaše prvé pocity?
V tie dni sme boli totálne paralyzovaní, vlastne sme nič nevnímali. Nevedeli sme ani o tých masových protestoch, ktoré sa na celom Slovensku rozbehli. Prvé dva mesiace sme boli mimo, horko-ťažko sme prežili obidva pohreby.
Kto vám tú strašnú správu oznámil?
Bolo to také neurčité. Keď sme sa mladým nevedeli dovolať, nechceli sme hneď robiť paniku. Vraveli sme si, že sa tri dni majú venovať predmanželskej príprave, tak asi nemajú čas a radšej si vypli mobily. Neozývali sa ani Zlatke, preto zavolala políciu. Keďže naša dcéra Majka bývala vtedy v Nitre, autom sa spolu s priateľom vybrali do Veľkej Mače. Potom nám telefonovala, že odtiaľ práve odchádza záchranka a hasiči a je to tam opáskované. Nechceli ich tam pustiť.
VIDEO: Manželia Kuciakovci o smutnom výročí.
To ešte stále nevedeli, čo sa stalo?
Nie. Do poslednej chvíle sme sa utešovali, že sú v poriadku, lebo pred domom nestáli ich autá – Maťkino služobné a Jankov starý Passat. Tajne sme dúfali, že len niekde išli na nákup. Alebo sa jednoducho chceli na nejaký čas stratiť z toho zhonu, ktorý mali pred svadbou. Maťka už mala ušité šaty a Jankov oblek práve dokončovali. Mali toho veľa, vraveli sme si, že sa asi len niekde išli uvoľniť.
Nakoniec ste sa do Veľkej Mače vybrali aj vy?
Dcéra nám povedala, aby sme ani nešli, lebo nás tam nepustia. Policajti jej vraj len oznámili, že sa tam stal trestný čin a nám kázala ísť priamo na policajné oddelenie do Trnavy. Zrejme už vedela, čo sa stalo, ale nechcela nás stresovať pred cestou. Tam sme sa to už dozvedeli. Bolo to strašné.
Tie prvé týždne ste sa pred svetom uzavreli. Čo nasledovalo potom?
Postupne sme sa otvorili a začali vnímať udalosti, ktoré sa po smrti našich mladých spustili. Dcéra išla na protest do Bratislavy a syn Jozef v našom mene písal listy, ktoré sa na zhromaždeniach čítali. Asi tri mesiace potom sme na jedno z nich, do Žiliny, išli aj my s manželkou.
Zmieriť či vyrovnať sa s takým niečím nedá, ale kedy ste prijali fakt, že ide o nezvratný stav?
Manželka má stále pocit, že sa tu objavia. Berie to tak, že prídu, zavolajú alebo pošlú esemesku. Ženy sú v tomto senzitívnejšie, ale ja si to, že sa už nikdy nevrátia, naplno uvedomujem. Ťažko mi je však pochopiť dôvod, prečo. Sám Janko si nikdy nepripúšťal, že by mu mohlo ísť o život. Nikto by vtedy neveril, že také niečo sa na Slovensku môže stať. Veď nedošlo k tomu ani počas najtvrdšieho mečiarizmu v deväťdesiatych rokoch.
V dome máte množstvo fotografií vašich mladých. Je to určitá náplasť?
Chýbajú nám pri každom kroku, aspoň takto nech ich máme pri sebe. Psychológovia by nás za to asi nepochválili – radia nám, aby sme sa odstrihli. To sa ale nedá.
Vlani ste v rámci výročia tejto tragédie mali náročný program. Aký ho budete mať teraz?
Minulý rok sme najskôr boli na svätej omši, potom sme išli do Veľkej Mače a neskôr na bratislavské Námestie SNP. Odtiaľ sme sa všetci presunuli pred Úrad vlády na spomienku organizovanú iniciatívou Za slušné Slovensko. Bolo toho na nás veľa, ale kvôli našim deťom sme to zvládli. Teraz sme plánovali cestu na východ, za Zlaticou, kde mala byť za Janka a Martinku odslúžená svätá omša. Kvôli pandémii tam ale nemôžeme ísť. Pomodlíme sa teda doma a keďže máme v albumoch ešte nejaké fotografie, poprezeráme si ich a budeme v tichosti spomínať.
Kauza ich vraždy stále nie je uzavretá. V akom štádiu je to momentálne?
Zatiaľ čakáme, pričom hrozia tri scenáre. Prvým je, že Najvyšší súd môže potvrdiť pôvodný rozsudok, čomu veľmi neveríme. Druhou možnosťou je vrátenie prípadu, na doplnenie dokazovania, tomu istému senátu. No a tretí scenár je zmena senátu s tým, že sa začne všetko odznova. Musíme byť pripravení na všetko.
Zmena senátu by vám vyhovovala?
Nie, lebo by sa to zase zbytočne naťahovalo. Museli by si všetky spisy dôkladne naštudovať a to by trvalo naozaj dlho. Uvítali by sme teda, keby to zostalo pôvodnému senátu s výhradami, ktoré má Najvyšší súd. Urobilo by sa len doplnenie nejakého dokazovania, určite by to tak bolo kratšie.
Váš obhajca Daniel Lipšic sa stal špeciálnym prokurátorom. Kto vás teraz zastupuje?
Advokát Peter Kubina, ktorý je s pánom Lipšicom spoločníkom firmy Dentons so sídlom v Londýne. Je tiež poradcom pani prezidentky, plne mu dôverujeme.