Univerzity si však slobodu a nezávislosť nechcú dať vziať a búria sa. Pedagógovia a študenti ministrovi odkazujú: Sme pripravení aj štrajkovať.
Gröhling navrhuje, aby vedenie vysokých škôl podliehalo najmä jemu. Minister by mal totiž sprostredkovaný vplyv na rektora cez svojich nominantov v akademických senátoch škôl. Rektor by sa nedokázal ubrániť tlaku a nepomohli by mu ani fakulty, ktoré by už nemali svoje senáty. Školy sa obávajú, že by tak stratili akýkoľvek vplyv na dianie na samotnej škole.
Minister Gröhling pre Pravdu povedal, že „na novele sa stále len pracuje a bude predmetom diskusie“. Navrhované zmeny však chce posunúť do platnosti už o šesť mesiacov.
Vysoké školy a univerzity sa jednotne stavajú na odpor. Upozorňujú, že ak novela zákona o vysokých školách prejde, zo Slovenska odídu nielen pedagógovia, ale aj vedci a študenti.
Podľa návrhu novely, ktorú má Pravda k dispozícii, sa má upraviť systém riadenia a činnosti samosprávnych orgánov tak, že sa výrazne obmedzí sloboda a autonómnosť univerzít a zároveň sa znížia aj ich rozpočty. O pokuse o politické ovládnutie vysokého školstva na Slovensku vo svojich vyhláseniach hovoria Klub dekanov vysokých škôl, Slovenská rektorská konferencia aj Rada vysokých škôl. Pridávajú sa aj študentské organizácie.
„Žiadnemu ministrovi sa za ostatných tridsať rokov nepodarilo zjednotiť akademickú obec tak ako súčasnému. Škoda, že ich zjednotil práve v takejto negatívnej veci,“ konštatuje dekan Právnickej fakulty Univerzity Matej Bela v Banskej Bystrici Michal Turošík.
Aj jednotlivé vysoké školy cítia potrebu zmien. Sú ochotné diskutovať a podieľať sa na tých zmenách. Tu však už nemá zmysel diskutovať o nejakých pozitívach, ktoré v návrhu novely zákona ale v zásade ani nie sú. Alebo sú absolútne zanedbateľné voči tomu ohrozeniu akademickej samosprávy. Určite ale nikto nechce niečo narýchlo pripravené, neoddiskutované a presadzované nasilu,“ dodal Turošík.
Ministerstvo deklaruje, že cieľom novely je zvýšenie kvality vysokých škôl. Dosiahnuť to však chce presunom väčšiny riadiacich kompetencií vysokých škôl na správne rady, podobne ako je to pri súkromných školách. Na rozdiel od súkromných škôl by si však väčšinu členov správnej rady nevyberal majiteľ, ale sám minister školstva.
„Takáto koncepcia zmeny riadenia a odstránenia akademickej samosprávy vôbec nemá šancu prispieť k zvýšeniu kvality vysokých škôl. Politickými rozhodnutiami sa zasahuje do akademickej samosprávy, pričom akademická pôda má byť prísne apolitická. To sa samo osebe popiera. Minister bude mať vplyv na správnu radu, ktorá bude rozhodovať o rozpočtoch škôl, a je veľmi ťažké očakávať o rektora, ktorého bude voliť práve táto správna rada, aby bol apolitický,“ upozorňuje Turošík.
„Druhý zásadný problém je centralizácia moci. Vysoké školy a univerzity by mali byť liahňou plurality názorov. Ak však budú takto závislé od politikov, pluralita názorov môže byť veľmi rýchlo potlačená. Nejde len o tohto ministra školstva. Ak túto funkciu dostane niekto s extrémnymi názormi, je veľmi ťažké očakávať, že nominanti takéto ministra vo vedení vysokých škôl budú podporovať slobodu bádania,“ upozornil.
Rektori: Je to škodlivé a neprijateľné
Ministerstvo školstva tvrdí, že sa len rozbieha diskusia a všetky pripomienky sa budú vyhodnocovať. „Minister školstva Branislav Gröhling a štátny tajomník Ľudovít Paulis na rokovaní Slovenskej rektorskej konferencie a následne aj na rokovaní Rady vysokých škôl predstavili základné atribúty a dôvody novelizácie a vyzvali reprezentácie na odbornú a vecnú diskusiu o predloženom návrhu, najmä o konkrétnych ustanoveniach. Na rokovaniach zazneli viaceré všeobecné, ale aj niektoré konkrétne návrhy, ktorými sa bude ministerstvo školstva zaoberať a budú predmetom diskusie a vyhodnocovania. Ministerstvo verí, že reprezentácie vysokých škôl pristúpia k diskusii zodpovedne, vecne a odborne, tak aby bol naplnený spoločný cieľ zvyšovania kvality vysokých škôl a vysokoškolského prostredia,“ reagoval rezort školstva.
Slovenská rektorská konferencia jednoznačne odmieta návrh novely zákona o vysokých školách. „Je vyjadrením pretrvávajúcej nedôvery vo vysoké školy a snahy o ich ovládnutie a podriadenie štátu,“ reagujú najvyšší predstavitelia vysokých škôl na Slovensku. Preto žiadajú rezort školstva, aby materiál v terajšej podobe nezaradil do legislatívneho procesu. Pretože snahy o obmedzenie autonómie vysokých škôl považujú za „škodlivé, nebezpečné, neprijateľné“.
Na druhej strane rektori podporujú rýchle prijatie zákona, no musí riešiť zásadné problémy. „Takáto právna úprava sa však dá docieliť iba efektívnym a slušným dialógom rezortného ministerstva so zákonnými reprezentáciami vysokých škôl a so širokou akademickou obcou,“ dodáva rektorská konferencia.
„Chýbajú mi dôvody, prečo sa ministerstvo takýmto spôsobom snaží zasiahnuť do samosprávy univerzít,“ zdôraznil dekan Fakulty verejnej správy UPJŠ v Košiciach Michal Jesenko. „Keby chceli vylepšiť to prostredie, mali by sa nastaviť procesy, aby boli individuálne postihované zlyhania vysokých škôl. Máme tu univerzity a fakulty, ktoré dávajú diplomy za nič, objavuje sa plagiátorstvo, študuje sa veľmi zvláštnym spôsobom na niektorých súkromných vysokých školách. Zatiaľ som ale nevidel žiadne opatrenia, ktoré by riešili najväčšie problémy, o ktorých roky vieme. Namiesto toho chce ministerstvo zlikvidovať samosprávu univerzít,“ upozornil Jesenko.
Nech riešia skutočné problémy
Klub dekanov fakúlt vysokých škôl vo svojom stanovisku hovorí, že nesúhlasí so snahou politickej moci, ktorú v tomto prípade reprezentuje ministerstvo školstva, „zlikvidovať nezávislosť a samosprávu vysokých škôl a podriadiť vysoké školy politickej moci“. „Čo sa na území Slovenska stalo zatiaľ dvakrát, prvý raz v roku 1938 až 1940 s nástupom fašistického režimu a druhý raz v roku 1950 s nástupom komunistického režimu,“ píše sa vo vyhlásení Klubu dekanov fakúlt vysokých škôl.
Dekani hovoria dokonca o „cielenej plánovanej likvidácii vysokých škôl“. Spôsobiť to majú plány ministerstva na znižovanie už tak nedostatočného financovania. Podľa dekanov už na to existuje príprava a v tomto zmysle upozorňujú na „dlhodobú snahu niektorých ľudí aj prostredníctvom médií vzbudiť falošný dojem a vedomé šírenie informácií o nekvalite slovenských vysokých škôl“.
Naopak, poukazujú na to, že väčšina slovenských vysokých škôl je v medzinárodnom prostredí plne konkurencieschopná – dokonca aj v porovnaní s krajinami, kde financujú školy niekoľkonásobne viac ako na Slovensku.
„Dekani si uvedomujú prítomnosť individuálnych zlyhaní v rámci slovenských vysokých škôl, ale je to prirodzený jav v mnohých odvetviach v každej spoločnosti a krajine, Slovensko nevynímajúc,“ píše ďalej klub. A ponúka analógiu: „Napríklad v oblasti politiky, kde sa objavujú aj viacerí nedôveryhodní politici, no nezrušíme preto parlamentné voľby.“ Žiadajú riešiť problémy individuálne a nezneužívať ich ako zámienku na obmedzenie akademických práv a slobôd. „To sú atribúty, ktoré indikujú časy totality,“ varujú dekani.
Sumarizujú aj negatívne následky, ktoré so sebou prinesie likvidácia samosprávy vysokých škôl. Štúdium budú môcť ovplyvňovať politici a oligarchovia, ktorí budú tlačiť na znižovanie kritérií na absolvovanie štúdia. Súčasťou bude aj nedostatočný boj proti plagiátorstvu a tlaky, aby školy podobné praktiky ututlávali.
Vedci sa budú báť vyjadriť svoje názory, ktoré nebudú politickej garnitúre po vôli. Konkrétne to podľa dekanov hrozí v medicíne, environmentalistike, politológii, medzinárodných vzťahoch, histórii, mediálnych štúdiách, informačnej bezpečnosti či v práve.
Vedci a pedagógovia odídu buď do zahraničia, alebo do iných sfér pracovného trhu. Dekani prízvukujú, že vysokoškolskí učitelia sú výrazne podhodnotení a práve akademická sloboda je jeden z kľúčových aspektov výberu tohto povolania. Odliv pedagógov bude znamenať aj odliv študentov zo škôl, ktoré už nebudú dostatočne kvalitné. „V prípade získania politickej moci extrémistickými stranami, bude akademické prostredie voči nim bezbranné,“ varuje Klub dekanov fakúlt vysokých škôl.
Rada vysokých škôl: Návrat pred rok 1989
Najvyšším samosprávnym orgánom vysokých škôl je Rada vysokých škôl. Tá v utorok prerokovala návrh novely zákona o vysokých školách a jednomyseľne prijala uznesenie, v ktorom nielenže nesúhlasí s takto pripravovanou novelou, ale upozorňuje na likvidáciu slobodného vzdelávania a tvorivej činnosti na vysokých školách.
Návrh novely z dielne ministerstva školstva Rada vysokých škôl považuje za nekoncepčný a účelový. Prehlbuje obmedzenie autonómie vysokých škôl, pričom už súčasný stav zákona ju podľa nezávislých medzinárodných auditov nadmerne obmedzuje. Tiež konštatuje, že návrh bol vypracovaný bez spolupráce s vysokými školami.
Rada novele vyčíta, že prakticky likviduje akademickú samosprávu na vysokých školách a ich fakultách, ktorá je základným pilierom slobodného vzdelávania a tvorivej činnosti na vysokých školách v demokratickej spoločnosti.
„Uvrhuje verejné vysoké školy do závislosti od politickej moci a predstavuje faktické ovládnutie verejných vysokých škôl prostredníctvom personálnych nominácií ministrom školstva, čo vracia vysoké školy do obdobia pred novembrom 1989,“ konštatuje Rada vysokých škôl.
Rada vysokých škôl varovala, že ak ministerstvo nebude rešpektovať jej požiadavky, vyzve vysoké školy na vyhlásenie štrajkovej pohotovosti.