Ako sa darí vládnej zostave napĺňať očakávania po roku jej fungovania?
Ak sme očakávali politickú stabilitu, táto vláda určite zlyháva na celej čiare. Ak sme ale očakávali najmä boj s korupciou a koniec éry našich ľudí, zvyšovanie dôvery v orgány činné v trestnom konaní a súdnictvo, tak do istej miery táto vláda môže očakávania voličov aj napĺňať.
Ako by ste ten rok novej vlády charakterizovali?
Na prvom mieste ho charakterizuje boj s pandémiou, pretože tá úplne zmenila situáciu aj priority. Tento rok bol charakteristický aj politickou nestabilitou. Boli sme svedkami nezvládnutej komunikácie najmä od predsedu vlády a okrem Igora Matoviča sme videli aj problémy s politickou komunikáciou predsedu SaS Richarda Sulíka. V tomto prípade je chyba na obidvoch stranách, aj keď pomer zodpovednosti a väčší podiel viny je na strane Igora Matoviča, pretože on je predsedom vlády a je za ňu zodpovedný. Treťou vlastnosťou by bol boj proti korupcii a odkrývanie zločinu prerasteného až do ústredných orgánov štátu. Treba pochváliť Národnú kriminálnu agentúru, že si konečne začala robiť svoje domáce úlohy. Reputácia polície išla určite hore. Toto je zrejme jediná štátna inštitúcia, ktorej reputácia sa v ostatnom roku zlepšila.
Presne po roku vlády zažívame vyvrcholenie vážnej krízy. Premiér Matovič pripustil pripravenosť odísť z funkcie predsedu vlády, v reakcii na čo Richard Sulík podal Matovičom žiadanú demisiu. Ustojí to táto koalícia alebo skončí?
Som stále presvedčený, že môžu vydržať celé štyri roky, či už ako trojkoalícia alebo ako štvorkoalícia. Ešte stále je tam viac dôvodov na to, aby vydržali pohromade s parlamentnou väčšinou. Vedie ma k tomu aj správanie Sulíka na pondelňajšej tlačovke, kde bol už oveľa zmierlivejší a nedával také ultimatívne pózy ako v minulosti. Svedčí o tom aj Sulíkova demisia. Vychádza to z toho, že predčasné voľby by pre SaS nevyriešili nič. Je pre nich lepšie byť s 13 poslancami v koalícii ako v opozícii s 20 poslancami, ktorí by im pripadli podľa súčasných preferencií. Podobným spôsobom určite uvažujú aj predseda Sme rodina Boris Kollár a Veronika Remišová, keďže jej strane Za ľudí hrozí, že by sa do parlamentu vôbec nedostala. Pre hnutie OĽaNO platí to isté. Do parlamentu by sa síce dostali, ale určite by už nikdy nezopakovali taký volebný úspech ako naposledy. Vzhľadom na tieto počty by predčasné voľby neboli dobrým riešením pre nikoho. Ak uvažujú aspoň trochu racionálne, pôjdu cez akékoľvek kompromisy, aby túto koalíciu udržali. Preto by teraz mala nasledovať demisia predsedu vlády a zostavovanie novej vlády na nových personálnych základoch.
Keď Matovič ohlásil svoj odchod z čela vlády, znamená to, že pochopil a uznal svoje chyby?
Ak by v tejto situácii neodstúpil, môžeme hovoriť o strate pudu politickej sebazáchovy.
Nevieme, či svoje chyby pochopil a uznal, ale môžeme povedať, že pochopil politickú realitu. Pochopil, že jeho pozícia je neudržateľná preto, ako sa k tomu postavila strana SaS, a že strane Za ľudí hrozí rozpad. Matovič určite počíta hlasy a vníma aj veľký pokles svojich osobných preferencií. Tú realitu dokáže čítať napriek tomu, že má obrovské ego a zle sa mu odchádza z postu premiéra. Ak by v tejto situácii neodstúpil, môžeme hovoriť o strate pudu politickej sebazáchovy a možno sa potom pýtať, či je vôbec spôsobilý vládnuť. Ak mu zostala schopnosť čítať politickú realitu, musí vedieť, že jeho pozícia je neudržateľná.
Do akej miery je za súčasné problémy vlády zodpovedná pandémia a do akej vlastné slabosti jej predstaviteľov?
Táto vláda nečelila len bežným politickým výzvam, ale v čase pandémie rozhoduje každé jedno politické rozhodnutie o živote ľudí. Zlé rozhodnutia a zlá komunikácia Slovensko, bohužiaľ, zaradili v úmrtnosti na počet obyvateľov k svetovej špičke. Pandémia len urýchlila niektoré procesy, ktoré boli už pri vzniku tejto koalície. Igor Matovič bol už pred víťaznými voľbami známy ako človek, ktorý sa necháva uniesť svojimi emóciami. Ukazoval to ešte ako opozičný politik. Sulík tiež už v minulosti ukázal, že má vysoké politické ambície a je pre ne schopný robiť až veci smerujúce k pádu vlády, ako sme toho boli svedkami už pri vláde Ivety Radičovej. Pandémia aj kvôli všeobecnej nervozite len nechala negatívne vlastnosti týchto politikov naplno vyplávať na povrch oveľa skôr.
Ktorí ministri zvládli svoje úlohy najlepšie?
Mária Kolíková (Za ľudí) na čele ministerstva spravodlivosti ukazuje, že je za ňou poctivá práca, a za návrhy, ktoré predložila, ju treba pochváliť. Kiež by jej situácia umožnila, aby v tejto vláde mohla pokračovať. Dvojica Ivan Korčok (nom. SaS) a jeho štátny tajomník Martin Klus (SaS) podľa mňa znamenajú najlepšie fungujúce ministerstvo zahraničných vecí, akú sme tam doteraz mali. Tiež museli riešiť množstvo záležitostí, ktoré pred pandémiou ich rezort neriešil. Ukázali mimoriadne profesionálne vystupovanie a promptne reagovali na mnohé problémy. Pochválil by som aj Richarda Sulíka (SaS) ako ministra za prístup k podnikateľom vo vzťahu ku znižovaniu byrokracie a zjednodušeniu podnikania. Aj keď v tieni pandémie, doteraz sme podľa mňa asi nemali tak dobre a dynamicky fungujúci rezort životného prostredia, ako sme ho mohli sledovať pod vedením Jána Budaja (OĽaNO).
Výkon ktorých členov vlády považujete naopak za najslabší?
Ukázalo sa, že Marek Krajčí (OĽaNO) nebol najlepšou voľbou. Mohol byť možno dobrým ministrom do pohody. Zlyhania ako neobjednanie Pfizeru, nefungujúca registrácia na očkovanie boli až nedôstojné. Už len za katastrofálne podcenenie prípravy očkovania mal odstúpiť. Išlo o človeka, od ktorého sa očakávala aj rozhodnosť a schopnosť ľudí presvedčiť o nariadeniach vlády, o ich potrebnosti a vhodnosti. Aj keď bol pred vianočnými sviatkami za tvrdšie opatrenia, ale nepodržal ho ani premiér, mal radšej odísť. Aj o tom je sila ministra, aby vedel byť sprostredkovateľom medzi odborníkmi a politikmi. On nedokázal presvedčiť ani kolegov. Podpredseda vlády pre legislatívu Štefan Holý svojimi výletmi do Anglicka ukázal typický príklad papalášizmu, ktorý vládne strany kritizovali pred voľbami. Náš človek, ktorý môže viac než ostatní ľudia, bol oprávnene predmetom kritiky. Ministerstvo vnútra neukázalo pri vynucovaní štátom prijímaných opatrení takú aktivitu, ako by sa očakávalo.
Netransparentné obsadzovanie prednostov okresných úradov, pochybné personálne nominácie, zmluvy podpísané v konflikte záujmov či plagiátorské škandály. Akú politickú kultúru ukázala vládna koalícia pri vysvetľovaní a riešení týchto personálnych káuz?
Prešľapy vysokých politických funkcionárov sme tu mali predtým a máme aj teraz.
V tomto smere sa situácia oproti predchádzajúcej vláde veľmi nezlepšila. Prešľapy vysokých politických funkcionárov sme tu mali predtým a máme aj teraz. Dnes rovnako ako predtým títo funkcionári svoje pozície neopúšťajú. Očakávalo sa rozhodne viac, pretože vládne strany pred voľbami aj rozhodne viac sľubovali. To, čo predviedol pri svojej hospitalizácii predseda parlamentu Boris Kollár, bolo za hranicou slušnosti a akceptovateľnosti. V oblasti politickej kultúry sa vládna koalícia veľmi nevyznamenáva a zdá sa, že zmena ostane zatiaľ len v rovine sľubov.
Vláda veľmi skoro prišla o prvého svojho nominanta na čele SIS Vladimíra Pčolinského. Prezentovali to ako úspech a dôkaz toho, že polícia je nezávislá, zodpovednosť za túto nomináciu však nikto neprijal. Čo postoj k tejto kauze vypovedá o vládnej zostave?
Svojím spôsobom to úspech je. Ukazuje to, že asi začína platiť padni, komu padni. Na druhej strane, aj keď hovoríme len o podozreniach, ukazuje to na veľmi nešťastnú personálnu nomináciu, ak je z korupcie obvinený človek, ktorý mal dohliadať na dodržiavanie zákona. Strana Sme rodina mala asi problém nájsť na túto funkciu lepšieho človeka. Som zvedavý, kto bude ďalší, pretože to, čo sa stalo, treba považovať za obrovský problém vládnej koalície nominovať vhodných a spôsobilých ľudí.
Za alfu a omegu premiér po schválení programového vyhlásenia vlády označil boj proti korupcii. Polícia zadržala a obvinila veľké množstvo bývalých štátnych funkcionárov, sudcov, policajtov, podnikateľov. Nehrozí vláde, že v očiach ľudí už vyčerpá svoj hlavný programový potenciál?
Ak za tieto štyri roky neuvidíme odsudzujúce rozsudky, OĽaNO bude mať problém.
V tomto štáte je asi stále koho zatýkať kvôli korupcii. Ten potenciál v tejto oblasti sa javí ako nevyčerpateľný a polícia bude mať asi ešte dlhší čas čo robiť. Dôležitejšia vec je, aby neostalo len pri zatýkaní, trestné činy musia byť aj dokázané a páchatelia odsúdení. Pre vládu by predstavovalo obrovský problém, ak by podozrivým nebolo dokázané, že naozaj spáchali skutky, z ktorých ich vinia. Pandémia je jedna záležitosť, ktorá znižuje preferencie tejto vlády, ale pokiaľ sa postupne začnú prepúšťať ľudia obvinení z korupcie a nepreukáže sa ich vina, preferencie pôjdu tiež dramaticky dole. Toto je pre protikorupčne založené OĽaNO časovaná bomba, ktorú nemá tak úplne v rukách. Ak za tieto štyri roky neuvidíme odsudzujúce rozsudky, OĽaNO bude mať problém.
Podľa preferencií to vyzerá, čo z vládnej zostavy voličov najviac presvedčilo pôsobenie strany SaS. Môžeme ju považovať za najúspešnejšiu vládnu stranu?
Záleží na kritériách, ale povedal by som, že nie. Posilňovanie voličských preferencií môže stáť stranu SaS miesto v tejto koalícii. Sulík si neriešil len svoju ministerskú agendu, ale niektorými svojimi v danej situácii až populistickými vyhláseniami vo vzťahu k otváraniu obchodov opakovane provokoval premiéra. K tejto vládnej kríze prispel svojím aj Sulík. O deľbe moci rozhodujú voľby, preto doterajší nárast preferencií bude musieť Sulík ešte nejaký čas udržať a v prípade predčasných volieb môže mať problém získať opäť dôveru voličov.
Na rozdiel od vlády sme v parlamente takéto veľké spory nezažívali. Ako hodnotíte fungovanie zákonodarného zboru?
Naozaj sme v parlamente neboli ostatný rok svedkami takých dramatických situácií. Parlament po vymenovaní nového premiéra prišiel o človeka, ktorý do veľkej miery tie dramatické situácie pri predchádzajúcom zložení parlamentu vytváral. Aj pandémia určite poznačila fungovanie parlamentu.
Darí sa opozícii z tejto pre vládu náročnej situácie dostatočne ťažiť?
Najúspešnejší opozičný líder Peter Pellegrini sa snaží zatiaľ pomerne úspešne presvedčiť, že jeho strana Hlas môže byť politickou alternatívou k pôsobeniu súčasných koaličných strán. Dôležité je, či tieto preferencie udrží v budúcnosti, keďže celá jeho strana Hlas doslova vyrástla zo Smeru, ktorý má problém vysvetliť mnohé korupčné kauzy, a Pellegrini sa z toho celkom vyviniť nemôže. Dôležité ale bude, či sa tieň podozrenia nezačne väčšmi presúvať aj k ďalším ľuďom Hlasu, ako sme to videli u Petra Žigu, ktorého už Pellegrini načas stiahol z obehu.
Začali ste síce najúspešnejšou, ale aj najmladšou stranou, ktorá v parlamente nemá ani klub. V opozícii boli po voľbách len Smer a ĽN NS a obe sa rozdelili…
Smer má dlhodobo problém, pretože na jemu blízkych ľudí opakovane udiera NAKA. Ľudia ako Kičura, Jankovská, Kováčik predstavujú vážny reputačný problém a predseda Smeru reaguje agresívnejšou a radikálnejšou rétorikou. Mimoriadne kontroverzný Ľuboš Blaha, ktorý má k Robertovi Ficovi dnes oveľa bližšie, nedokáže svojím až boľševickým vystupovaním osloviť takú veľkú skupinu voličov ako zmierlivejší Pellegrini. V niektorých oblastiach ako tolerancia k totalitným režimom a popieranie medzinárodného práva, protimenšinová politika, očkovanie, migrácia sa už Fico delí o voliča až s extrémnou pravicou. S touto radikálnou rétorikou pôjdu preferencie Smeru dole, pretože vznikajú podobne zamerané politické projekty europoslanca Radačovského, či exkotlebovcov okolo Mazureka a Uhríka. Štiepenie kotlebovcov spôsobilo očakávanie odsudzujúceho rozsudku Mariana Kotlebu za propagáciu neonacizmu a nástupu do výkonu trestu. Marian Kotleba preto v strane zabetónoval svoju pozíciu, čo viedlo k roztržke a odchodu dôležitej skupiny poslancov. Z prvých prieskumov preferencií vidíme aj rozdelenie voličskej základne tejto strany a zdá sa, že obe strany kotlebovcov môžu mať problém opätovne sa dostať do parlamentu a dosiahnuť podobný úspech ako v ostatných parlamentných voľbách.
Čo zatiaľ priniesol tento rok pre neparlamentné strany, ktoré sa tesne nedostali do parlamentu – maďarské strany, PS, KDH či SNS?
Najúspešnejšou mimoparlamentnou stranou sa zatiaľ zdá byť Progresívne Slovensko, ktoré si udržalo voličov aj po rozchode so stranou Spolu. Ich predstaviteľom sa darí byť viditeľnými nielen doma, kde dostávajú pomerne veľký mediálny priestor, ale aj v európskom parlamente. Politikom KDH sa to napríklad nedarí tak dobre. Maďari sa každým odmietnutím spájania pripravujú o príležitosť vstupu do parlamentu, pretože tento typ voliča asi neuživí dve strany. Ak sa nedohodnú sa spoločnom postupe, do parlamentu sa nedostanú. Predseda SNS Andrej Danko nedokázal prekročiť svoj tieň, pochopiť príčiny poklesu preferencií strany a SNS pod jeho vedením podľa mňa nemá šancu vrátiť sa do parlamentu.