Matovič si s rozlúsknutím krízy dáva načas

Ani výzva prezidentky Zuzany Čaputovej, ani ultimáta od koaličných partnerov, ani pribúdajúce demisie a hroziaci odchod SaS z koalície zatiaľ neprinútili premiéra Igora Matoviča (OĽaNO), aby odstúpil z funkcie predsedu vlády.

, 25.03.2021 05:40
debata (196)

VIDEO: Čaputová ultimáta Matovičovi nedáva.

Čaputová avizuje, že ďalšie ultimáta už premiérovi dávať nebude, keďže očakáva skoré vyriešenie situácie V stredu zároveň ohlásili ďalšie demisie minister zahraničných vecí Ivan Korčok a minister školstva Branislav Gröhling (obaja SaS).

Podľa politológa Miroslava Řádeka dávajú koaliční partneri premiérovi čas na prehodnotenie situácie, ten sa však neúmerne naťahuje. Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského pripomína, že prezidentka nemá právomoc premiéra svojvoľne odvolať.

Vládna kríza sa tak ťahá už štvrtý týždeň, a odstupovanie ministrov ako na bežiacom páse jej koniec zatiaľ nepriblížilo. Demisiu už podali Marek Krajčí (OĽaNO), Milan Krajniak (Sme rodina), Mária Kolíková (Za ľudí) a Richard Sulík (SaS) dokonca v jeden deň.

Najviac funkcií má vo vláde Andrej Doležal (Sme rodina). Vedie rezort dopravy, ale dočasne aj rezort práce a sociálnych vecí a pribudol mu rezort hospodárstva. Vicepremiér Eduard Heger (OĽaNO) je ešte aj ministrom financií a dočasným šéfom zdravotníctva. Vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) okrem svojho ministerstva investícií dočasne velí aj rezortu spravodlivosti.

Na odchod premiéra vyzvali SaS, Sme rodina, Za ľudí, ale aj prezidentka Čaputová. Sulíkove ultimátum uplynie vo štvrtok, keď si Gröhling s Korčokom dopoludnia prevezmú dekrét o demisii z rúk prezidentky.

Ak by koaličná kríza pokračovala až do pondelka, demisiu je odhodlaná podať Remišová. Tak by z koalície odišla aj strana Za ľudí.

Boris Kollár, líder hnutia Sme rodina a predseda Národnej rady, dal na vyriešenie čas do konca budúceho týždňa. V opačnom prípade je podľa neho férovejšie predstúpiť pred ľudí a povedať, že táto koalícia nedokáže spolu vládnuť.

VIDEO: Naď: Prezidentka vykopávala otvorené dvere.

Priestor na demisiu

Kollár v utorok na týždeň prerušil rokovanie parlamentu. Dôvodil obavou, že plénum nemusí byť uznášaniaschopné. Jednoducho, bojí sa, že poslanci neprídu do roboty.

Podľa Řádeka je čas, ktorý koaliční partneri dávajú premiérovi na odchod, znakom ústretovosti. „Snažia sa dať Matovičovi priestor na to, aby prehodnotil situáciu a svoje doterajšie stanoviská. Všetci si uvedomujú svoju vládnu zodpovednosť a taktiež to, že ak súčasnú krízu nezvládnu, môže to byť ich líderský koniec,“ vysvetľuje politológ.

To, že sú ultimáta od troch koaličných partnerov rozdielne, je podľa neho znamenie toho, že koaliční partneri sa nevedia dohodnúť „ani na takejto triviálnej veci“.

Řádek si nemyslí, že neustále posúvanie času na odchod premiéra je primárne určené na rokovanie o obsadení ministerstiev v novej vláde. „Momentálne sa podľa mňa ešte nedohaduje pôdorys nového kabinetu, i keď určite sa rokuje krížom-krážom. Primárne sa skôr rieši, či Matovič ostane v nejakej podobe aspoň členom vlády, hoci si to okrem OĽaNO v podstate nikto neželá,“ dodáva Řádek .

Rozuzlenie koaličnej krízy podľa neho príde v budúcom týždni, hoci priznáva, že pri súčasnej vláde „nie je nič isté“.

Matovič by sa totiž po odchode z kresla premiéra mal stať podpredsedom vlády pre boj s korupciou. Zastával by teda úplne novú funkciu a venoval by sa v podstate aj novej agende.To sa nie celkom páči všetkým koaličným partnerom. Ak by Matovič zostal vo vláde, SaS si chce zachovať doterajší počet rezortov.

OĽaNO na to v stredu reagovalo vyhlásením, že v utorok pokračovali v rokovaniach s predstaviteľmi SaS o rekonštrukcii vlády, ktorá vzišla zo štvorkoalície. „Predseda SaS Richard Sulík na rokovaní zadefinoval ako kľúčovú a zásadnú požiadavku strany SaS, aby sa on osobne stal ministrom hospodárstva v zrekonštruovanej vláde v prípade, že členom vlády bude aj Igor Matovič,“ píše sa v oficiálnom stanovisku hnutia.

Obyčajní vyzývajú SaS, „aby nerozbíjali vládu a nekládli si stále nové verejné ultimatívne požiadavky“. A dodávajú, že „žiaden osobný záujem o kreslo ministra nemôže stáť nad záujmom ľudí“.

VIDEO: Trikrát ultimátum pre Matoviča. Čo kto od neho chce?

Pod dozorom prezidentky?

Matoviča na demisiu vyzvala v utorok aj prezidentka Čaputová. Je podľa nej dôležité, aby svojím odchodom „umožnil uzavretie dohody koaličných partnerov na rekonštrukcii vlády“.

„Postupne odchádzajú najlepší ministri a blížime sa k číslu, že takmer polovica členov vlády už nebude jej súčasťou. Je najvyšší čas pohnúť sa dopredu a vyriešiť to,“ povedala v stredu prezidentka, ktorá sa však nechystá dávať premiérovi ďalšie ultimáta, keďže podľa nej čoskoro dôjde k vyriešeniu situácie.

Podľa Bujňáka už prezidentka nemá príliš veľa manévrovacieho priestoru, aby donútila Matoviča podať demisiu. „Sama od seba predsedu vlády odvolať nemôže. Hlava štátu môže v tejto situácii pôsobiť váhou svojej funkcie. V jej právomoci je podať Národnej rade Správu o stave Slovenskej republiky a o závažných politických otázkach,“ vysvetľuje Bujňák, podľa ktorého je táto právomoc silnejšia, ako sa môže na prvý pohľad zdať.

Podobne obmedzené má prezidentka aj možnosti pri menovaní tzv. úradníckej vlády. „Základou podmienkou je odvolanie pôvodnej vlády, ktoré môže nastať rôznymi spôsobmi, napríklad demisiou premiéra alebo vyslovením nedôvery vláde v parlamente. Pokiaľ by napríklad určitý nestraník doručil hlave štátu podpisy 76 poslancov deklarujúcich podporu jemu a iným nestraníkom ako budúcim členom vlády, vymenovanie takejto tzv. úradníckej vlády by bolo ústavne korektné, keďže by mala riadnu podporu v parlamente,“ ozrejmuje ústavný právnik.

Vymenovanie úradníckej vlády len na základe vôle prezidenta je podľa neho typické skôr pre Českú republiku. „Stalo sa tak napríklad v júli 2013, keď úradnícka vláda Jiřího Rusnoka nezískala dôveru v Poslaneckej snemovni, pokračovala však v demisii až do utvorenia novej vlády po riadnych parlamentných voľbách,“ podotýka Bujňák.

Ak by sa to stalo aj na Slovensku, hlava štátu by mala podľa Bujňáka ešte silnejšie postavenie. „Prezidentka by takúto úradnícku vládu bez dôvery parlamentu odvolala, poverila by ju vykonávaním obmedzenej pôsobnosti, a pri niektorých okruhoch právomocí – napríklad vymenovanie a odvolávanie štátnych funkcionárov či schvaľovanie zahraničných ciest, by vláda musela vopred žiadať súhlas hlavy štátu,“ vysvetľuje Bujňák.

© Autorské práva vyhradené

196 debata chyba
Viac na túto tému: #vláda Igora Matoviča #koaličná kríza pre Sputnik
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy