„Ak mám pravdu povedať, ani si neuvedomujem, že budem mať 80 rokov. Za toto obdobie človek prežije veľa a veľa ostáva aj v pamäti, vie vyhodnotiť i sám seba, čo v živote urobil dobrého, ale aj niektoré omyly, no zhrnúť to do pár viet sa nedá,“ povedal pre TASR jubilant.
K významnému životnému jubileu Gašparovičovi zablahoželala aj prezidentka Zuzana Čaputová. Ocenila kroky, ktoré urobil v prospech Slovenska. Informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec. „V blahoprajnom liste pri príležitosti významného životného jubilea prezidentka SR ocenila kroky, ktoré prezident Gašparovič, často v neľahkých situáciách, urobil v prospech Slovenska a jeho občanov,“ uviedol Strižinec.
Svojmu predchodcovi prezidentka podľa slov hovorcu popriala spokojný a naplnený život v kruhu rodiny a blízkych priateľov, rovnako veľa zdravia a síl plniť si svoje ďalšie predsavzatia.
Pôsobil aj ako generálny prokurátor
Ivan Gašparovič sa narodil 27. marca 1941 v Poltári. V rokoch 1959 až 1964 študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. V roku 1968 získal vedeckú hodnosť kandidáta vied a habilitoval sa za docenta na Právnickej fakulte UK.
Po skončení vysokoškolského štúdia nastúpil na Okresnú prokuratúru v Martine a potom na Mestskú prokuratúru v Bratislave. Okrem toho v rokoch 1966 až 1989 pôsobil aj ako podpredseda medzinárodnej komisie Československého zväzu ľadového hokeja. Od roku 1968 prednášal na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty UK.
V rokoch 1990 až 1992 zastával Gašparovič post generálneho prokurátora Českej a Slovenskej federatívnej republiky (ČSFR) v Prahe. Súčasne pôsobil aj ako pedagóg na Právnickej fakulte UK a podieľal sa na vzniku Ústavy SR.
V roku 1992 sa stal poslancom Slovenskej národnej rady (SNR) za Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Dňa 23. júna 1992 bol Gašparovič zvolený za predsedu SNR a po premenovaní parlamentu sa od 1. októbra 1992 stal prvým predsedom Národnej rady (NR) SR, na tomto poste pôsobil do 29. októbra 1998. V marci až októbri 1998 bol poverený výkonom právomocí prezidenta SR.
Porazil Mečiara
Po odchode z HZDS v júli 2002 a po založení nového politického subjektu Hnutie za demokraciu (HZD), na čele ktorého stál, pôsobil ako nezávislý poslanec NR SR. V tom istom roku po skončení volebného obdobia a práce v slovenskom parlamente sa vrátil ako pedagóg na Právnickú fakultu UK.
V roku 2004 kandidoval Gašparovič na funkciu prezidenta SR. Zvíťazil v druhom kole priamych volieb, ktoré sa konalo 17. apríla 2004. Získal v ňom 1 079 592 hlasov voličov (59,91 percenta). Za jeho súpera Vladimíra Mečiara hlasovalo 722 368 voličov (40,08 percenta). Víťazstvom vo voľbách spôsobil Vladimírovi Mečiarovi najťažšiu porážku v jeho politickej kariére. Na post prezidenta SR bol Gašparovič slávnostne inaugurovaný 15. júna 2004.
Pri znovuzvolení s ešte väčšou podporou
O päť rokov neskôr sa opäť uchádzal o najvyššiu ústavnú funkciu a 15. júna 2009 sa Gašparovič ujal úradu druhýkrát po sebe ako prvý prezident v histórii SR. Občania o tom rozhodli 4. apríla 2009 v druhom kole prezidentských volieb, keď zvíťazil nad protikandidátkou Ivetou Radičovou. Získal 1 234 787 hlasov (55,53 percenta). Iveta Radičová stratila na svojho súpera 11,07 percenta, keď získala 988 808 hlasov (44,46 percenta).
Podľa slov Gašparoviča, ktorý prežil na najvyšších stupienkoch politiky viac ako dve desaťročia, nielen priatelia, ale aj mnohí ľudia ho počas stretnutí presviedčajú, aby napísal knihu pamätí. „Uvažujem o tom a mohla by to byť kniha možno s názvom ‚Nielen o politike‘. Opisovala by udalosti, o ktorých sa nevie alebo o nich médiá a mnohí politológovia písali a bolo to úplne inak. Možno by priniesla aj niečo o tom, ako predstavitelia štátu riešia či neriešia pred nimi stojace úlohy, bola by o zodpovednosti politikov, ako aj občanov pri riešení kríz, ktorým budeme v rôznych podobách zrejme vždy vystavení,“ poodkryl zo svojich plánov pre TASR Gašparovič.
Gašparovič o Matovičovi: Má radšej sám seba ako ostatných