Jazdná polícia s oddeleniami v Bratislave a Košiciach je súčinná s poriadkovými jednotkami. „Spolupracuje pri zabezpečovaní verejného poriadku v súvislosti s konaním pri nedovolenom zhromaždení osôb, športových, kultúrnych a iných verejných podujatiach,“ načrtla hovorkyňa.
Kone nasadzujú v chránených krajinných oblastiach, národných parkoch, v blízkosti vodných zdrojov, zalesnených porastoch a hlavne v miestach so sťaženým prístupom pre služobné motorové vozidlá.
„Napríklad pri pátracích akciách je možný rýchlejší a efektívnejší postup pri prehľadávaní krajinných oblastí, keďže jazdec sedí na služobnom koni a má zo sedla lepší rozhľad na krajinu. Jazdec na služobnom koni tak prepátra väčšiu krajinnú oblasť za kratší čas ako osoba, ktorá ide pešo,“ vysvetlila Bárdyová. Kôň je však mohutné a majestátne zviera, jeho mínusom je, že sa nedá zaparkovať ako motorové vozidlo.
Počas bezpečnostných opatrení vykonávaných pri športových podujatiach, nepovolených zhromaždeniach a manifestáciách je výhodou prirodzený rešpekt, ktorý kôň vzbudzuje. V prípade, že dochádza k stretu skupín, napríklad ultras fanúšikov športových klubov, umožňuje zákon o Policajnom zbore využiť tzv. vytláčanie koňmi.
Najdlhšie slúžiacim koňom od založenia služobnej hipológie na Slovensku bol Barón. Na bratislavskom oddelení odslúžil takmer štvrťstoročie. V súčasnosti je najstarším služobným koňom 24-ročná Patrona s desiatimi odslúženými rokmi.
Policajný kôň musí na zaradenie do služby spĺňať fyzické predpoklady a absolvovať základný jazdecký výcvik. Vyhovieť musí aj po psychickej stránke. „Pri výbere služobného koňa sa berú na zreteľ hlavne povahové vlastnosti a zdravotný stav koňa – musí byť pokojný, vyrovnaný, neplašivý, odolný voči extrémnej záťaži ako napríklad hluky, zvuky, prudké pohyby, čo by mohlo spôsobiť jeho splašenie a zároveň by sa stal pre jazdca neovládateľným,“ priblížila hovorkyňa. Preferovaným plemenom je slovenský teplokrvník.