Pražská spoločnosť Scio zorganizovala tento rok 61-tisíc on-line skúšok, na ktorých sa zúčastnilo 22 630 uchádzačov o vysokoškolské štúdium.
Na skúšky dozerala umelá inteligencia, ktorá využívala kameru, mikrofón či monitoring pracovnej plochy. Ak účastníci porušili pravidlá alebo podvádzali, bol ich výsledok zablokovaný a fakulty ho nedostali.
„Väčšinou nešlo o cielené podvádzanie, ale o nedodržanie pravidiel skúšky,“ vysvetľuje Martin Drnek, vedúci projektu Národné porovnávacie skúšky. Uchádzači si napríklad na stole zabudli mobily, kalkulačky alebo slúchadlá, ktoré umelá inteligencia vyhodnotila ako nepovolené predmety. Stalo sa, že opustili záber, vyhľadávali informácie na internete či mali v miestnosti pomocníka, ktorého sa snažili nejako schovať. Podľa Drneka sa našli aj účastníci, ktorí on-line skúšky vzali veľmi svojrázne.
"Jeden pravdepodobne predchádzajúci večer trochu viac oslavoval a počas testu zaspal. Ďalšia z účastníčok na skúške robila striptíz. Ak by sa zároveň nedopustili ďalších prehreškov, samo osebe by toto dôvod na blokáciu nebol. V každom prípade, každý, kto s blokáciou výsledkov nesúhlasil, sa mohol proti rozhodnutiu odvolať,“ poznamenáva Drnek.
Vo výsledku však bolo úspešne dokončených vyše 98 percent všetkých skúšok. On-line skúšky boli najmä pre zabezpečenie pracovníkov, ktorí kontrolujú záznamy, pre uchádzačov o niečo drahšie. Kým štandardná skúška stojí 530 českých korún, za on-line skúšku si doplatili ešte 280 korún.
To, že maturitné vysvedčenie Slováci tento rok získali spriemerovaním predchádzajúcich výsledkov, prijímacie konanie v Česku nenarušilo. „Rozhoduje úspešné ukončenie stredoškolského vzdelania, nie konkrétna podoba záverečnej skúšky. Ak splnia ďalšie podmienky na prijatie, sú prijatí,“ zhodli sa pre Pravdu hovorcovia Karlovej univerzity v Prahe, Masarykovej univerzity v Brne, Vysokého učení technického v Brne a Univerzity Palackého v Olomouci. Na všetkých štyroch študuje aj sa na ne každý rok hlási veľa slovenských študentov.
„Zákon o vysokých školách stanovuje ako základnú podmienku na prijatie na štúdium dosiahnutie stredného vzdelania s maturitnou skúškou. Akým spôsobom zahraniční uchádzači túto úroveň vzdelania dosiahnu, nie sme kompetentní stanovovať,“ uviedol hovorca Karlovej univerzity Václav Hájek. Hovorkyňa Vysokého učení technického Radana Koudelová dodala, že v podobnej situácii sú aj niektorí študenti českých škôl, ktorých maturita mala tento rok inú podobu.
Karlova univerzita má viac ako 45-tisíc študentov, pričom takmer 3 500 je zo Slovenska. Na Masarykovej univerzite, teda najväčšej brnianskej univerzite, momentálne študuje takmer 30-tisíc študentov, pričom viac ako päťtisíc z nich sú Slováci.