Školy na Slovensku momentálne hľadajú približne 1 220 pedagogických zamestnancov, teda učiteľov, vychovávateľov, špeciálnych pedagógov a ďalších. Ak k tomu pripočítame nepedagogických zamestnancov, ako sú školníci, kuchári v školských jedálňach, upratovači a podobne, školy na Slovensku hľadajú viac ako 1 300 pracovníkov. Vyplýva to z pracovných ponúk zverejňovaných prostredníctvom okresných úradov.
Riaditeľka Základnej školy na Školskej ulici v Dunajskej Lužnej Iveta Slobodníková hovorí, že aj on-line vzdelávanie prispelo k tomu, že mnohí učitelia uvažujú, že zo školstva odídu.
„Niektorí denne opravovali cvičenia a úlohy viac ako sto deťom a posielali spätnú väzbu, čo bolo náročné na čas a trvalo do neskorých hodín,“ opísala Slobodníková. V škole pritom dlhodobo hľadajú učiteľov fyziky, techniky, angličtiny a tiež pedagógov pre prvý stupeň.
Najviac hľadajú na západe
„Dlhodobo v niektorých regiónoch evidujeme, že chýbajú učitelia jednotlivých predmetov, prioritne matematiky, fyziky a chémie, to sú tie štandardné. Ale už pociťujeme aj nedostatok učiteľov jazykov alebo telesnej výchovy,“ povedal minister školstva Branislav Gröhling (SaS).
Najviac učiteľov a nepedagogických zamestnancov, približne 700, chýba školám v Bratislavskom kraji. Nasledujú Trnavský a Trenčiansky kraj.
Spoločnosť Profesia.sk, ktorá prevádzkuje portál s pracovnými ponukami, skonštatovala medziročne narastajúci počet zverejňovaných inzerátov na učiteľské pozície, ale nízky počet záujemcov o ne. „Kým v máji 2020 zareagovalo na jednu takúto pracovnú ponuku takmer deväť ľudí, momentálne je to necelých päť. Kritická situácia je aktuálne porovnateľná s IT sektorom,“ konštatujú v analýze.
Ministerstvo školstva pre Pravdu reagovalo, že informácie v analýze komentujú len počet pracovných ponúk, nevravia však nič o dôvodoch ponuky pracovného miesta. „V každom prípade z informácií vyplýva, že školy sa zameriavajú na obsadenie učiteľských pozícií konkrétnych aprobácií. Dlhodobo evidujeme nezáujem absolventov stredných škôl o štúdium učiteľských odborov najmä v prírodovedných aprobáciách,“ uviedol rezort. Nazdáva sa, že zamestnávatelia potrebujú zabezpečiť odbornosť vyučovania, pretože školy sú finančne zainteresované na úrovni tejto odbornosti.
„Myslím si, že by sme sa mali pozrieť na jednotlivé aprobácie alebo spôsoby, ako sa vzdelávajú,“ povedal minister školstva o chýbajúcich učiteľoch. „Čo sa týka atraktivity finančného ohodnotenia, myslím si, že je to dlhodobá otázka a musíme urobiť kroky na to, aby profesia učiteľa všeobecne bola v spoločnosti vážená a aj odmenená finančne,“ dodal neurčito Gröhling.
Prečo je učiteľov málo?
Podľa riaditeľky Slobodníkovej je nedostatok kvalitných učiteľov spôsobený aj náročnejšími podmienkami na zvládnutie vyučovania, keďže v mnohých rodinách chýba výchova detí k slušnosti, úcte a pokore. „Ak nemá dieťa domáci režim a úctu voči svojim vlastným rodičom, nebude ju mať ani voči cudzím, teda učiteľom v škole,“ hovorí riaditeľka. Stavu neprospieva ani veľká byrokracia v školách. „Vedenie školy tak rieši namiesto vzdelávacieho procesu materiálno-technické a administratívne záležitosti,“ zhodnotila zo skúsenosti.
Problémy s obsadením učiteľských pozícií majú aj na odborných školách, napríklad Stredná zdravotnícka škola na Vrbickej ulici v Liptovskom Mikuláši dlhodobo nevie zohnať odborného učiteľa v študijnom odbore zubný asistent. Podľa riaditeľky Silvie Blcháčovej sú príčinou náročné kvalifikačné požiadavky a finančné ohodnotenie.
„Učiteľ alebo učiteľka potrebuje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore ošetrovateľstvo alebo pedagogika. Plus ukončené vzdelanie v odbore dentálna hygiena a dvojročnú odbornú prax v zubnej ambulancii. Navyše, pre vyštudovanú dentálnu hygieničku je finančne zaujímavejšie zostať pracovať v ambulancii dentálnej hygieny,“ hovorí Blcháčová.
Myslí si, že dlhodobý nedostatok učiteľov v školách by bolo treba riešiť zatraktívnením učiteľského povolania, posilnením jeho statusu v spoločnosti a skvalitnením vysokoškolskej prípravy budúcich učiteľov. Prípadne aj zvýšením náročnosti prijímacích kritérií na univerzitné štúdium.
S tým súhlasí aj Slobodníková, ktorá navrhuje, aby uchádzači na pedagogických školách robili psychotesty na zistenie ich predpokladov. Podľa nej by bolo na týchto školách potrebné posilniť prax a nastaviť legislatívu tak, aby študent po skončení školy odpracoval v školstve toľko rokov, aby pokryl náklady štátu na jeho vzdelávanie.
„V takom prípade by sa do pedagogických škôl nehlásili kandidáti, ktorí nemajú o prácu v školstve záujem a sú tam iba preto, aby mali nejakú vysokú školu. Absolventi vysokých škôl by vykryli medzeru v personálnej oblasti,“ myslí si Slobodníková.
Tiež by podľa nej pomohlo, keby sa budúci pedagógovia už na vysokej škole lepšie oboznámili s administratívnymi činnosťami, ktoré musí učiteľ vykonávať, napríklad vypĺňanie triednej knihy, krúžkového záznamu či informovaného súhlasu. Mali by zistiť, ako pracujú metodické združenia a predmetové komisie. „O tomto noví učitelia nemajú ani potuchy,“ zhodnotila riaditeľka Slobodníková.