Bioetik Peter Sýkora pôsobí v Centre pre bioetiku na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave. Od roku 2005 bol členom Etickej komisie ministerstva zdravotníctva. K 1. marcu 2021 sa členstva v komisii vzdal, lebo národnú očkovaciu stratégiu považoval za neetickú. Víta však kroky nového ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nom. OĽaNO) a vylučuje, že by chystal povinné očkovanie na Slovensku.
Je podľa vás správne či etické, že by mali zaočkovaní viac práv a naopak – nezaočkovaní by boli znevýhodnení?
Odpovedzme si najprv na otázku, či je etické, aby sa povinne museli všetci cestujúci leteckou dopravou podriadiť nepríjemným prehliadkam na letisku, prejsť detektormi, vyzuť sa, nechať si prehrabávať osobnú batožinu a podobne. Je to zásah do slobôd a práv človeka? Samozrejme, je. Môžeme sa cítiť urazení a ponížení, že sa k nám na letisku správajú ako k potenciálnym teroristom a zločincom. A predsa všetci vieme, že sa to robí v náš prospech a neprotestujeme v uliciach či v parlamentoch proti takýmto obmedzeniam. S nezaočkovanými alebo nepretestovanými ľuďmi na COVID-19 je to rovnaké. Každý z nich je potenciálnym infekčným „teroristom“ a nie je dôležité, či vedome alebo nevedome nainfikuje spolucestujúcich, ktorí sú nezaočkovaní nie preto, že by nechceli, ale napríklad zo zdravotných dôvodov sa nemôžu zaočkovať. Takže je plne v súlade s morálkou a etikou, ak sú ľudia, ktorí sa dobrovoľne odmietajú dať zaočkovať, znevýhodnení – tak ako sú bezpečnostnými kontrolami na letisku „znevýhodnení“ teroristi. Zdá sa mi absurdné bojovať za slobodu a práva infekčných „teroristov“.
Možno znevýhodňovanie neočkovaných považovať za nátlak na očkovanie?
Nie, pretože každý má stále slobodu vybrať si, či sa dá alebo nedá zaočkovať. Nepôjde do väzenia, ak sa nedá zaočkovať, ani nedostane za to pokutu. Povinné je napríklad pripútanie sa bezpečnostným pásom v aute a to je situácia, keď štát zaviedol povinnosť len a len pre vašu vyššiu ochranu pred poranením až smrťou pri autonehode. Tiež by ste mohli tvrdiť, že obmedzuje vašu slobodu, že ste pripútaný (len si spomeňme na námietky proti noseniu rúšok), že ste neslobodný. A to ide len a len o vašu vlastnú bezpečnosť, nijako tým nechránite iných spolucestujúcich. V prípade očkovania však nechránite len seba, ale aj ostatných.
Ako vníma bioetika očkovanie v prípade globálnej pandémie?
Bioetika vznikala v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, keď panoval vzhľadom na infekčné choroby veľký optimizmus, a preto sa nestali jej dôležitou témou. Po tisícročia infekčné choroby gniavili ľudstvo, no s objavom antibiotík a zavedením očkovania v druhej polovici dvadsiateho storočia sa ich podarilo eliminovať do takej miery, že prestali byť vnímané ako vážny zdravotnícky problém. To sa koncom dvadsiateho storočia zmenilo. Antibiotiká masovo prestávajú fungovať, Svetová zdravotnícka organizácia nedávno tento fenomén označila za novú plazivú pandémiu, ktorá nie je taká urgentná ako pandémia COVID-19, ale nemenej nebezpečná. A začínajú sa vyskytovať nové infekčné choroby, ako je ebola, sars, covid, ktoré sme v minulosti nepoznali. Bioetika sa doteraz sústreďovala predovšetkým na vzťah pacient-lekár, použitie nových biomedicínskych technológií a etiku biomedicínskeho výskumu, teraz sa spektrum jej záujmov nepochybne rozšíri o problematiku verejného zdravia a infekčných chorôb.
Záleží na záujmoch jednotlivca či záleží na tom, čo žiada spoločnosť? Kedy to prestáva byť len o človeku a musí sa myslieť na spoločnosť?
Jednotlivec v spoločnosti sa nemôže správať ako rozmaznané decko. Nemôže sa napríklad hrať so zápalkami pri tankovaní benzínu. Podobne je to v prípade prenosných infekčných chorôb. Iní ľudia majú právo sa chrániť, majú právo na sebaobranu. A štát má nielen právo, ale aj povinnosť svojimi protiepidemickými opatreniami, z ktorých je očkovanie tým najlepším, im v tom byť nápomocný.