Balkánske krajiny, ktoré ešte nevstúpili do EÚ, sú v rôznych fázach prístupového procesu. Čaputová pripomenula, že Čierna Hora je v tomto integračnom procese najďalej.
„Slovenská republika podporovala a bude podporovať západný Balkán a Čiernu Horu v jej integračných snahách, pretože to plne zodpovedá vôli obyvateľov tejto krajiny. V tomto máte v Slovensku zodpovedného a stabilného partnera,“ uviedla s tým, že v Čiernej Hore sa hlási do EÚ až 80 percent obyvateľstva.
Zároveň zdôraznila, že predpokladom vstupu do EÚ sú jednotlivé reformy. Čierna Hora je podľa nej na dobrej ceste a pokračuje v reformných krokoch.
Čaputová sa s Djukanovičom rozprávali aj o možnostiach rozvinutia a podpory bilaterálnej spolupráce v oblasti právneho štátu, ekonomiky, investície a turizmu.
Pripomenula, že Únia sa snaží pomôcť či už Čiernej Hore vo výške 110 miliónov eur na podporu po covide, ako aj celému regiónu západný Balkán vo výške 3,3 miliardy eur.
Djukanovič uviedol, že jeho návšteva Slovenska sa odohráva v roku, keď si Čierna Hora pripomína 15. výročie obnovenia nezávislosti, ku ktorej prispela aj slovenská diplomacia a zároveň 15 rokov od vytvorenia diplomatických vzťahov medzi oboma krajinami.
„Čierna Hora je súčasťou regiónu, ktorý má, žiaľ, povesť nestabilného regiónu v Európe. Myslíme, že dôvodom je zaostalosť tohto regiónu v zmysle, že sme nesledovali cestu ostatných európskych krajín, ktoré sa dlhoročné vyvíjali,“ skonštatoval Djukanovič. Preto si myslí, že cesta smerom k EÚ je cestou k väčšej stabilite a demokratického rozvoju tohto regiónu.
Čiernohorský prezident zároveň poďakoval SR za podporu vstupu jeho krajiny do EÚ. Práve aj vďaka tomu je podľa neho Čierna Hora najbližšie z krajín západného Balkánu v rámci integračného procesu.
Čaputová zhodnotila bilaterálne vzťahy za dlhodobo dobré a konštruktívne. S týmto názorom súhlasí aj Djukanovič, podľa ktorého ich štvrtkové stretnutie dáva nový impulz týmto vzťahom. „Z našej oblasti vidíme veľký priestor v oblasti turizmu, ekonómie a investícií,“ dodal.