Krajniak chystá poradne za milióny

Slovenským rodinám budú radiť psychológovia, sociálni pracovníci či právnici. Pilotný projekt ministerstva, ktoré vedie Milan Krajniak (Sme rodina), má stáť viac ako tri milióny eur.

, 18.07.2021 09:00
64

Poradne plánuje zriadiť ministerstvo práce. V rámci národného projektu Rodinné poradne – poradensko-psychologické služby pre jednotlivcov, páry a rodiny by začiatkom budúceho roka mali vzniknúť v piatich mestách.

Roman Seko z Asociácie rodín a rodinných spoločenstiev upozorňuje, že podobné fungujú už dávno a stará sa o ne tretí sektor.

V problematických mestách

Projekt v gescii Inštitútu pre výskum práce a rodiny by sa mal spustiť v septembri. Pilotné poradne však vzniknú až začiatkom budúceho roka v Trnave, Nových Zámkoch, Žiline, Košiciach a Humennom. Ministerstvo tvrdí, že sa zameralo na väčšie mestá, v ktorých nie sú tieto služby dostatočne dostupné a je v nich prítomných „veľa sociálne nezdravých javov“.

„V spoločnosti dlhodobo sledujeme zníženú stabilitu a funkčnosť rodín, nestabilitu rodinných zväzkov a vyostrené rodičovské konflikty počas rozvodu alebo po ňom,“ upozorňuje rezort v projektovom zámere. Dodáva, že v rodinách tiež možno sledovať stúpajúce násilie, zvyšujúci sa počet detí s poruchami správania a so závislosťami. So starnutím populácie a s narastajúcim počtom seniorov sú spojené nároky na ich deti a iných pracujúcich príbuzných.

„Manželské a predmanželské poradne sme tu mali od roku 1971, no v roku 2005 všetky zanikli. Možno aj to je dôvod zvýšeného počtu rozvodov a vyhrotených rodičovských konfliktov," myslí si minister práce Krajniak.

Pandémia zvýšila napätie

Pandémia priniesla do rodín okrem zdravotných a finančných ťažkostí, odlúčenia od blízkych a sociálnej neistoty aj ďalšie problémy. Podľa online prieskumu Inštitútu pre výskum práce a rodiny v máji a júni 2020 zažilo počas pandémie zvýšené napätie v domácnostiach takmer 42 percent zo 408 respondentov a respondentiek a rodinné konflikty sa zvýšili takmer u 27 percent z nich. Viac ako jedno percento sa stretlo s partnerským násilím.

Odborníci majú radiť nielen osobne, ale aj telefonicky a v špecifických prípadoch, napríklad u klientov so zdravotným znevýhodnením, môžu ísť priamo do terénu.

„Na poradne sa budú môcť obrátiť ľudia so všetkými problémami v rodine, s manželskými, partnerskými, problémami rodičov a detí či spolužitia so seniormi,“ povedal pre Pravdu riaditeľ Inštitútu pre výskum práce a rodiny Roman Joch. „Sme presvedčení, že ak rodina dostane odbornú pomoc pri prvých problémoch, ktoré sú ešte riešiteľné, nerozpadne sa. A to je dobré pre deti i dospelých,“ dodal. Podľa neho ide o to včas prakticky pomáhať reálnym rodinám s reálnymi problémami.

Systémové zmeny pre rodiny?

Rodinné poradne v nejakej forme existujú už dnes, komplexné údaje o nich však pre ľudí nie sú dostupné. Najskôr inštitút podľa Jocha analyzuje existujúcu štruktúru rodinných poradní a potom vytvorí štandardy rodinných poradní.

„V ďalšej fáze Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny vytvorí pilotné rodinné poradne v piatich mestách a súčasne s tým sa bude konať pilotné overenie štandardov rodinných poradní, teda vyhodnocovanie ich úspešnosti,“ doplnil Joch.

Pilotný projekt má trvať do decembra 2023, pričom jeho cieľom je vytvorenie štandardov pre rodinné poradenstvo a identifikácia oblastí, ktoré treba zlepšiť. Ministerstvo ho považuje za prvú etapu komplexných a systémových zmien v rodinnej oblasti. „V novom programovom období pre eurofondy chceme vytvoriť nový projekt. V rámci neho by sa poradne mali rozšíriť a fungovať v každom alebo takmer každom okrese v rámci úradov práce,“ povedala hovorkyňa rezortu práce Michaela Slivková Kirňáková. Odborných zamestnancov poradní budú vyberať vo výberovom konaní a rezort im má zabezpečiť vzdelávanie a supervíziu odborných činností.

„V rámci projektu vznikne koordinačný výbor, v ktorom budú zástupcovia ministerstiev práce, zdravotníctva, Inštitútu pre výskum práce a rodiny, ústredia práce, zástupcovia komory psychológov a sociálni pracovníci,“ uviedla Slivková Kirňáková.

Joch dúfa, že projekt bude úspešný a o rodinné poradne budú mať občania záujem. „Tie by sa potom mali stať súčasťou vládnej politiky s legislatívnou oporou,“ tvrdí.

Vymýšľajú vymyslené

„Takéto centrá na Slovensku vznikajú už 20 rokov na úrovni tretieho sektora ako neziskové organizácie a združenia. Z našich skúseností je zrejmé, že centrá by mali byť ešte viac rozšírené. Aj rodiny ich využívajú čím ďalej tým viac,“ hovorí Roman Seko, ktorý pôsobí v občianskom združení na pomoc rodinám Asociácia rodín a rodinných spoločenstiev na Slovensku a v neziskovej organizácii Rodinkovo – miesto prijatia pre rodiny. Štátna správa a tretí sektor by podľa neho v tejto oblasti mali väčšmi spolupracovať.

Poradne pre sociálnu a humanitárnu pomoc rodinám na Slovensku už fungujú, ale skôr v rámci sociálnoprávnej ochrany detí. „Ak rodina na základe súdneho rozhodnutia potrebuje nejakú nápravu pomerov, venujeme sa jej v niektorej z poradní, ktoré máme po celom Slovensku. Sú v gescii ústredia práce, financované zo štátneho rozpočtu,“ hovorí Marcela Hajtmánková, programová manažérka v občianskom združení Tenenet, ktoré poskytuje jednotlivcom a rodinám v kríze sociálne poradenstvo.

„Centrá by na jednej strane mali poskytovať poradenstvo v kritických situáciách, ale oveľa dôležitejšie je, aby vytvárali priestor na rôzne preventívne podporné programy pre riešenie ťažkostí napríklad v manželstve. Už roky sa ukazuje, že takéto programy vedia pomôcť manželom prekonať rôzne typy kríz ešte skôr, ako by musela prísť na rad intervencia psychológa, psychiatra alebo právnika,“ hovorí Seko. Preto by sa podľa neho v centrách mali stretávať aj rodiny medzi sebou, navzájom sa podporovať a deliť sa o skúsenosti.

„Ak by zistili, že už to nestačí, vedel by som si tam predstaviť pomáhajúce profesie typu kouč, ktoré rodinu ďalej usmernia,“ doplnil. Centrá by podľa neho mali ľuďom pomáhať aj zorientovať sa v nástrojoch, ktoré štát poskytuje pre ekonomické posilnenie rodín.

Pandémia zaťažovala najmä ženy

Prieskum Inštitútu pre výskum práce a rodiny zistil, že počas pandémie sa zvýšila záťaž žien najmä v oblasti starostlivosti o domácnosť a rodinu. Okrem toho často stratili prácu alebo mali zníženú mzdu. Predtým ženy na celom svete robili takmer trikrát viac neplatenej práce a domácich prác v porovnaní s mužmi.

Keď boli školy, škôlky, centrá voľného času zatvorené, rodiny – najmä ženy – museli urobiť radikálne zmeny v tom, ako využívajú svoj čas. Takmer 42 percent žien muselo napríklad viac pracovať v neštandardných hodinách skoro ráno alebo neskoro večer a 31 percent malo problém sa sústrediť na prácu pre rodinné povinnosti. Až 46 percent muselo viac pomáhať deťom s učením, pričom z mužov tak robilo len 23 percent.

Prieskum ďalej ukázal, že 46 percent žien a 20 percent mužov sa muselo starať o deti aj počas dňa, keď by za normálnych okolností boli v škole. Viac variť pre členov a členky domácnosti muselo až 75 percent žien a 64 percent mužov. Preto vnímali ako jeden z najväčších vplyvov pandémie stratu hranice medzi súkromným a pracovným životom. Mnohé zo žien museli "žonglovať”, ako zabezpečiť neplatenú prácu, zatiaľ čo mali znížený príjem a v niektorých prípadoch sa snažili pracovať na plný úväzok v preplnenej domácnosti.

Až 73 percent z nich sa cítilo vyčerpane, približne polovica tiež depresívne alebo beznádejne. Pred pandémiou hľadalo pomoc akéhokoľvek druhu menej ako 40 percent žien, ktoré zažili násilie, a menej ako 10 percent ho nahlásilo ako trestný čin.

64 debata chyba
Viac na túto tému: #rodina #pandémia #koronavírus
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy