Ministerstvo zdravotníctva zatiaľ nepripúšťa, že by sa na Slovensku treťou dávkou preočkovávalo, no riaditeľ Národného centra zdravotníckych informácií Pavol Capek potvrdil, že už chystajú registračné systémy pre prípad, ak by odborníci tretiu dávku odklepli.
Na Slovensku sa očkuje od 26. decembra 2020. Zdravotníci, seniori či politici, ktorí sa v prvej fáze dostali k očkovaniu, dostali teda prvú dávku pred 220 dňami.
Konzorcium Pfizer/BioNTech, výrobca vakcíny Comirnaty, v štúdii z minulého týždňa ale varuje, že imunitná reakcia proti ochoreniu začína po šiestich mesiacoch upadať.
Počet dávok: zatiaľ dve
Štúdie, ktoré zahŕňali 23 ľudí, zatiaľ neboli recenzované ani zverejnené v odborných časopisoch. Doktor Mikael Dolsten, ktorý vedie výskum a vývoj v spoločnosti Pfizer/BioNTech, odhaduje, že podanie tretej dávky viac ako šesť mesiacov po očkovaní zvýši imunitnú odpoveď pacienta.
Pripúšťa, že podľa prvých údajov z Izraela, kde sa rozhodli očkovať treťou dávkou ľudí nad 60 rokov, to vyzerá, že by bolo vhodné preočkovávať všetkých v rozmedzí šiestich až dvanástich mesiacov od druhej dávky.
Konzorcium zároveň začiatkom júla požiadalo Európsku liekovú agentúru o preskúmanie potreby tretej dávky, no výsledky zatiaľ nie sú dostupné.
Slovenskí odborníci sú však v otázke tretej dávky skeptickí. "Máme údaje iba za osem mesiacov. U pacientov, ktorí majú normálny imunitný systém, je hladina protilátok dostatočná. Samozrejme, bude sa to ďalej sledovať,“ objasnil Pavol Jarčuška, prezident Slovenskej spoločnosti infektológov a člen Konzília odborníkov.
Na Slovensku sa zatiaľ plošné zisťovanie protilátok po očkovaní nerealizovalo. Momentálne sú na Slovensku registrované štyri vakcíny. Jednodávková Janssen od Johnson & Johnson a tri dvojdávkové – Comirnaty od Pfizer/BioNTech, Vaxzevria od AstraZenecy a Spikevax od Moderny.
„V súčasnosti sa nerobia kroky na zmenu registrácie s cieľom zvýšenia počtu dávok vakcín,“ uviedla pre Pravdu Magdaléna Jurkemíková, hovorkyňa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv. „Zatiaľ nemáme dostatok informácií, aby sme mohli potvrdiť, či a kedy bude potrebné absolvovať preočkovanie,“ dodala.
Riziko chudobných krajín
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) však upozorňuje, že pandémia je globálna a očkovanie by sa nemalo sústrediť len na bohaté kontinenty, ktorými sú Severná Amerika a Európa. Lekár Peter Visolajský z Fakultnej nemocnice Nitra bol jeden z prvých zdravotníkov, ktorí boli na Slovensku vlani 26. decembra zaočkovaní. Sám tvrdí, že hoci by tretia dávka mohla pomôcť ohrozeným skupinám, treba sa v boji proti koronavírusu zamerať aj na krajiny tretieho sveta.
Vakcíny proti COVID-19 by sa podľa odhadov WHO dostali do najchudobnejších krajín sveta vo väčšom množstve zrejme až v roku 2023.
WHO tvrdí, že v krajinách s nízkymi a nižšími strednými príjmami je viac ako osemdesiatpäť percent ľudí, približne 3,5 miliardy, bez prvej dávky vakcíny. „Prioritou musí byť očkovanie tých, ktorí žiadnu dávku nedostali,“ povedal generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus.
„Krajiny, ktoré sú slabo zaočkované, sú rizikom pre ostatných. Ak populácia nie je zaočkovaná, hrozí, že vznikne nová mutácia,“ vysvetľuje Visolajský. Podotýka, že aj vďaka očkovaniu sa neinfikoval, hoci pracuje vo vysokorizikovom prostredí nemocnice, ktorá ošetrovala počas vrcholu druhej vlny najviac pacientov s ochorením COVID-19.
Tvrdí, že odpoveď na to, či je tretia dávka potrebná, môžu priniesť len štúdie. No prikláňa sa k postoju WHO.
„Delta mutácia prišla predsa z nízko zaočkovanej Indie, tam kde sa vírus voľne šíri, tak tam vznikne nová mutácia, ktorá môže ohroziť celý svet,“ upozorňuje a dodáva, že svet by sa mal s očkovaním sústrediť na chudobné časti sveta. Pripúšťa však, že ak Európska lieková agentúra rozhodne, že tretia dávka je potrebná, tak na ňu ako zdravotník pôjde.
Odborný časopis Nature upozornil, že epidemiológovia pred treťou dávkou skôr varujú. Očkovanie treťou dávkou má totiž aj odvrátenú tvár: vyočkované vakcíny vo vyspelých krajinách by totiž mohli chýbať v regiónoch tretieho sveta, kde väčšina občanov nemá vôbec žiadnu ochranu pred koronavírusom.
Štyri až šesť mesiacov
Rezort zdravotníctva však v tejto chvíli nepripúšťa možnosť očkovania treťou dávkou. Podľa informácií Pravdy sa touto otázkou však zaoberá aj Konzílium odborníkov.
„Podanie tretej dávky je otázkou odborných diskusií a štúdii. Pre ministerstvo zdravotníctva je bezpečnosť pacienta prioritou, preto sa v tejto oblasti riadime výhradne odbornými odporúčaniami,“ uviedla hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.
Jednotnú odpoveď na otázku potreby tretích dávok vakcín nemajú ani štáty Európskej únie a ani Svetová zdravotnícka organizácia. Tá konštatovala, že pre potrebu tretej dávky nie je dostatok dôkazov.
„V budúcnosti bude treba aj tretiu dávku očkovania, ale v tomto čase je druhá dávka úplne postačujúca. Dôvodom je, že s očkovaním vo veľkom sa začalo v apríli a v máji na rozdiel od Izraela, kde očkovali vo veľkom v decembri minulého roka a v januári. Dávať teraz tretiu dávku by bolo priveľmi predčasné,“ vysvetlil epidemiológ Pavelka.
No Izrael začal v piatok podávať podporné tretie dávky vakcíny proti koronavírusu ľuďom nad 60 rokov. Chcú tak seniorov chrániť pred možnosťou, aby ich mutácia vírusu dostala do nemocnice.
Aj napríklad susedné Maďarsko, ako prvá krajina Európskej únie, spustilo v nedeľu očkovanie treťou dávkou vakcíny proti COVID-19. Požiadať o ňu môžu tí, ktorí druhú dávku vakcíny dostali najmenej pred štyrmi mesiacmi.