Kardinál Tomko exkluzívne pre Pravdu: Pápež František má Slovákov rád, pozná ich

V Ríme žije kardinál Jozef Tomko (97) dlhé desaťročia. Za pontifikátu Jána Pavla II. patril k najvplyvnejším ľuďom vo Vatikáne. Nedávno sa stal najstarším členom kolégia kardinálov. Momentálne dovolenkuje v Bardejove, odkiaľ vycestuje do Košíc na stretnutie s pápežom Františkom. Pravde porozprával, ako Svätého Otca vníma a čo si myslí o jeho návšteve na Slovensku.

12.09.2021 16:00
debata (43)

VIDEO: Kardinál Tomko o návšteve pápeža Františka na Slovensku.

Video

V Ríme žijete už neuveriteľných 76 rokov, ale stále máte krásnu slovenčinu. Čím to je, že ste si ju tak zachovali?

Vravia mi to viacerí. Počas celého obdobia môjho pôsobenia v Taliansku som neprestal hovoriť rodnou rečou. Takisto som v slovenčine čítal, čo som mohol. Samozrejme, nebolo toho tak veľa ako doma, ale aspoň niečo. Okrem toho je v Ríme slovenská komunita, s ktorou som v pravidelnom kontakte.

Momentálne dovolenkujete v Bardejove. Dokedy sa zdržíte?

Som tu už od 6. augusta a teraz čakám na stretnutie s pápežom Františkom v mojej rodnej Košickej arcidiecéze. Po jeho odchode sa vrátim do Ríma.

V podstate je to váš sused. Vo Vatikáne ho nestretávate?

Mám byt neďaleko Námestia svätého Petra, ale vo Vatikáne pápeža nevyhľadávam. Už som niekoľko rokov vo výslužbe a keď to nie je nutné, snažím sa ho nezaťažovať. Nikdy som u neho nebol na audiencii, lebo ho nechcem rušiť. Jasné, že keby som na neho niečo mal, neodmietol by ma. Vídame sa teda len na našich pobožnostiach. Spolu sme tiež pochovávali viacerých kardinálov alebo iné osobnosti. Pri takýchto príležitostiach sa však len stihneme pozdraviť a podať si ruky. Na dlhšie rozhovory tam nie je čas.

Teší vás, že hlava katolíckej cirkvi sa rozhodla navštíviť Slovensko?

Samozrejme. Mnohí sa čudujú, ako je možné, že príde práve sem.

Prečo si vybral tento kút zeme?

Tiež som si túto otázku položil viackrát, ale som presvedčený, že František má Slovákov rád. Nie je to náhodná vec. Do Argentíny, kde bol arcibiskupom Buenos Aires, v určitých rokoch emigrovali zo Slovenska mnohí ľudia na roboty. Arcibiskup Bergoglio mal vo svojej pôsobnosti veriacich z rôznych častí sveta, takže aj od nás. Slovákov teda poznal osobne, staral sa aj o nich. Myslím, že sa mu páčili. Zaujali ho svojou pracovitosťou a peknou vierou. To je to, čo ho ako pastiera nadviazalo na tieto ovečky.

S akým posolstvom podľa vás príde?

Nad tým špekulujú všetci a ja by som to tiež rád vedel. Netreba ale hádať, keď je tu. Dozvieme sa to.

Môžete zhodnotiť význam jeho návštevy?

Keď pápež príde do nejakej krajiny, je to veľká udalosť. Má to medzinárodný význam a je to aj vec prestíže. O to viac, keď ide o takú malú krajinku, akou je Slovensko. Takáto návšteva prinesie radosť, nádej, ale aj zvedavosť, čo nám Svätý Otec povie. Je veľkou cťou, že z Budapešti, kde pobudol iba jeden deň, príde k nám až na štyri.

Prinesie do našej aktuálne dosť polarizovanej spoločnosti pokoj?

Situáciu v týchto končinách pozorne sleduje a vie, že Slovensko prechádza ťažkou dobou. Takže aj toto je zrejme jeden z dôvodov, prečo sa rozhodol pre túto návštevu.

Z pápežov ste najlepšie poznali Jána Pavla II., ktorému ste robievali spoločníka na zahraničných cestách. Často naňho spomínate?

To bola doba mojej najväčšej činnosti. Cestoval som naozaj veľa, lebo som bol na čele katolíckych misií vo svete. S Jánom Pavlom II. sme mali priateľský vzťah spojený so vzájomnou úctou. Zbližoval nás aj fakt, že obidvaja sme pochádzali zo slovanských krajín. Skvele poznal našu situáciu. Prvýkrát navštívil Slovensko ešte počas spoločnej republiky a už vtedy dal krásnym gestom najavo, ako nás vníma. Keď vystúpil na bratislavskom letisku Vajnory, pobozkal našu zem.

Áno, to je nezabudnuteľné gesto.

Bol som pritom, keď sa ešte v lietadle pýtal vtedajšieho štátneho sekretára, kardinála Casaroliho, či to má urobiť. Ten s úsmevom odvetil, že veď keď chce, nech to urobí. Svätý Otec dobre vedel, čo to vzhľadom na pražskú vládu znamená. Bolo to jasné uznanie svojbytnosti Slovenska.

Našu krajinu navštívil až trikrát a vždy to bolo s masívnou účasťou. Teraz pri návšteve pápeža Františka je oveľa nižší záujem. Čo si o tom myslíte?

Navykli sme si už na veľké čísla, ale nie je to samozrejmosť. Zrejme zavážila aktuálna situácia spojená s pandémiou a podobne. Čísla návštevnosti ale nie sú to, o čo mu ide. Sú to zbytočné úvahy.

V čom sú nástupcovia Jána Pavla II. iní? Môžete ich porovnať?

Vo všetkých troch prípadoch ide o silné osobnosti. Každý má iné dary ducha. Ján Pavol II. bol veľký mystik a cestovateľ. Benedikt XVI. podľa mňa ešte nie je docenený. Je to mimoriadne vzdelaný a hĺbavý človek. Mnohí sa na neho pozerali ako na tvrdého Nemca. Je však veľmi jemný, bez toho, aby to nejako zvlášť ukazoval. František je zase srdečný a bezprostredný. Hľadá biednych a chudobných ľudí.

Momentálne si užívate dôchodok. Prezradíte, čomu sa venujete vo voľnom čase?

My kardináli v Ríme nezaháľame ani na dôchodku. Faktom však je, že môj život je teraz dosť utiahnutý. Ráno vstávam pred šiestou a prvá vec je modlitba. V byte mám súkromnú kaplnku, v ktorej slúžim omšu. Zúčastňujú sa na nej aj sestričky, ktoré mám k dispozícii. Niekedy prichádzajú aj kňazi zo Slovenska či zo sveta, ktorí chcú slúžiť so mnou. Potom si spravím nejakú malú meditáciu, naraňajkujem sa a pozriem si poštu. Denne čítam noviny a keď sa ohlásia priatelia, stretnem sa s nimi.

Nedávno ste sa stali najstarším kardinálom. Ako to vnímate?

Stalo sa tak po smrti môjho kolegu Alberta Vanhoyea, ktorý umrel koncom júla. Nikdy by som si nepomyslel, že raz dosiahnem takéto prvenstvo. K stovke mi už veľa nechýba, ale vďaka Bohu za takýto požehnaný vek.

Kardinál Jozef Tomko

Narodil sa 11. marca 1924 vo východoslovenskej obci Udavské. Po štúdiu na gymnáziu v Michalovciach vstúpil do seminára v Bratislave. Jeho schopnosti a talent na jazyky si všimol košický biskup Jozef Čársky, ktorý ho v roku 1945 poslal na štúdiá do Ríma. Tam ho 12. marca 1949 vysvätili za kňaza. Kvôli nástupu komunistického režimu sa na Slovensko nemohol vrátiť – pravidelne ho začal navštevovať až po novembrovom prevrate. Začiatkom šesťdesiatych rokov sa podieľal na vybudovaní Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, teda ustanovizne na výchovu kňazského dorastu a zároveň strediska náboženského a kultúrneho života Slovákov v zahraničí. Musel pritom prekonať námietky zo strany českých katolíckych a politických kruhov. Ján Pavol II. ho vysvätil za arcibiskupa v septembri 1979. V roku 1985 z neho urobil prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov a vymenoval ho za kardinála.

© Autorské práva vyhradené

43 debata chyba
Viac na túto tému: #pápež #kardinál Jozef Tomko #návšteva pápeža Františka na Slovensku